znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 16/2014-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr. Ing. Dušana   Ďurďoviča,   Stavebně   obchodní   firma Hodonín, Měšťanská 9, Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická   7,   Bratislava,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 8 C 19/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr. Ing. Dušana   Ďurďoviča,   Stavebně   obchodní   firma   Hodonín o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra 2013 faxom a 13. novembra 2013 poštou doručená sťažnosť JUDr. Ing. Dušana Ďurďoviča, Stavebně   obchodní   firma   Hodonín   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   a   v   spravodlivom   procese   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na pokojné užívanie svojho majetku v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom   Okresného   súdu Nové Zámky (ďalej   len   „okresný   súd“) v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   19/2001 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 146/97).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«Sťažovateľ   (spolu   s   manželkou)   podali   dňa 13.   10.   1997 na   Okresnom   súde... žalobu proti   žalovanému   JUDr.   Jánovi   Javorčíkovi,   Správcovi   konkurznej   podstaty, ŽELSTAV, A-Z, s. r. o.,...

Žalobou sa žalobca domáhal a domáha určenia vlastníctva podľa § 80 písm. c) Občianskeho   súdneho   poriadku...   v   spojení   s   § 126 Občianskeho   zákonníka... k nehnuteľnostiam... Okresný súd nekonal bez zbytočných prieťahov..., sťažovateľ (spolu s manželkou) podal   sťažnosť   na   Ústavný   súd...,   o   ktorej   „ústavný   súd“   rozhodol   nálezom   sp.   zn. III. ÚS 103/09-39 dňa 28. júla 2009...

V predmetnom   náleze...   konštatoval   porušenie   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Súčasne   priznal   každému   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3 000   € a náhradu trov konania v sume 468,95 €. Konajúci okresný súd sa týmto príkazom ÚS SR neriadil, preto sťažovateľ podal opakovane dňa 29. 07. 2011 sťažnosť... a o ktorej „ústavný súd“ rozhodol nálezom pod sp. zn. III. ÚS 3/2012-46 dňa 2. októbra 2012...

Ústavný   súd   opäť   konštatoval   porušenie   práva   na   konanie   bez   prieťahov a v primeranej lehote a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 000,- € a náhradu trov konania 314,18 €...

Od rozhodnutia „ústavného súdu“ sp. zn. III. ÚS 3/2012-46 zo dňa 2. 10. 2012, doručeného nám dňa 30.10.2012, okresný súd konal neefektívne a s prieťahmi...»

Sťažovateľ po opísaní priebehu konania navrhuje ústavnému súdu, aby vyslovil, že: „Základné   právo   JUDr.   Ing.   Dušanovi   Ďurďovičovi   -   Stavebně   obchodní   firma Hodonín..., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote a v spravodlivom procese podľa v čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., ako aj právo na spokojné užívanie svojho majetku v zmysle čl. 1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru,   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konaní pôvodne vedenom pod 8 C 146/97 (dnes sp. zn. 8 C 19/2001) porušené boli.

Okresnému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 19/2001 (predtým pod sp. zn. 8 C   146/97)   prikazuje   konať   bez   prieťahov   ako   nezávislý   a   nestranný   súd   zriadený zákonom.“

Domáha sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € a úhrady trov konania.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   teda   nespočíva   v   tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Dôvodom odmietnutia návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti   medzi   označeným   základným   právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí   relevantnú   súvislosť   medzi   namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a túto   odmietne   (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

1. Ústavný súd v posudzovanej veci zistil, že sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu iba po uplynutí jedného roka od toho, ako nadobudol právoplatnosť nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 3/2012, počas ktorého mal byť okresný súd podľa tvrdenia sťažovateľa nečinný.

Ústavný súd konštatuje, že v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS   3/2012   z   2.   decembra   2012   (t.   j.   od   30.   októbra   2012   do   podania   sťažnosti ústavnému   súdu   v   novembri   2013)   okresný   súd   vykonal   viac   procesných   úkonov (uznesením zo 16. októbra 2012 okresný súd konanie v späťvzatej časti zastavil a zamietol návrh sťažovateľa z 28. septembra 2009, sťažovateľ podal 29. októbra 2012 odvolanie a spis bol od 6. decembra 2012 do 19. marca 2013 na odvolacom súde, pričom jeho odvolanie bolo   odmietnuté).   Okresný   súd   následne   na   základe   návrhu   sťažovateľa   pojednávanie konané   13.   mája   2013   odročil   na   neurčito   z dôvodu,   že   sťažovateľ   podal   návrh na mimosúdne   urovnanie   sporu   a   naposledy   4.   novembra   2013   okresný   súd   vyniesol rozsudok v merite veci, ktorým návrh sťažovateľa zamietol.

Ústavný súd teda konštatuje, že všetky procesné úkony zo strany okresného súdu vykonávané   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn.   III.   ÚS   3/2012   smerovali k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa, boli vykonávané priebežne a bez prieťahov, preto považuje dôvody uvádzané sťažovateľom v podanej sťažnosti za neopodstatnené.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   v   tejto   časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ v petite sťažnosti, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, tiež namietal, že v danej veci bolo a stále je porušované aj jeho „právo spokojne užívať svoj majetok garantované v zmysle čl.   1   dodatkového   protokolu“. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti však neuviedol žiadne konkrétne dôvody, v čom vidí porušenie tohto práva.

Pretože   sťažnosť   v   predloženej   podobe   neobsahuje   relevantné   odôvodnenie (podstatnú náležitosť vyžadovanú § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne III. ÚS 604/08, III. ÚS 210/2010 a III. ÚS 238/2013).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok, nemalo   už   význam zaoberať ďalšími nárokmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014