znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 16/07-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha   o sťažnosti   Ing.   I.   D.,   T.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   Š.,   M..,   vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 4 C 142/2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. I. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 4 C 142/2004   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. PN 4 C 142/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   I.   D.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie v sume 30   000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. I. D. trovy právneho zastúpenia v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jej právneho   zástupcu   JUDr.   M.   Š.,   M.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. III. ÚS 16/07 zo 4. januára 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. D., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., M., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN 4 C 142/2004.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   13.   augusta   2003   podala   Okresnému   súdu Martin návrh na začatie konania o určenie výživného manželky proti odporcovi Ing. K. D. Podanie bolo zaevidované pod sp. zn. 11 C 165/2003.

Z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil Okresný súd Martin spis Okresnému súdu Dunajská Streda, na ktorom sa toto konanie viedlo pod sp. zn. 9 C 208/2003.

Uznesením z 25. marca 2004 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), že na prerokovanie veci o určenie manželského výživného sťažovateľky je miestne príslušný Okresný súd Piešťany.

Okresný súd Dunajská Streda nariadil termín pojednávania na 5. február 2004. Dňa 21. januára 2004 zaslala sťažovateľka sudkyni Okresného súdu Dunajská Streda JUDr. V. list,   v   ktorom   riadne   a   včas   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   z dôvodu nedostatku   finančných   prostriedkov   na   to,   aby   sa   mohla   na   pojednávanie   dostaviť. Sťažovateľka   zároveň   požiadala   o jej   vypočutie   prostredníctvom   dožiadaného   súdu v Martine.

Dňa 4. februára 2004, deň pred nariadeným pojednávaním, zaslala sťažovateľka aj prostredníctvom faxu Okresnému súdu Dunajská Streda kópiu listu, v ktorom ospravedlnila svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní.

Vzhľadom na to, že od posledného termínu pojednávania uplynula dosť dlhá doba a súd   vo   veci   nekonal,   sťažovateľka   listom   z 15.   októbra   2004   požiadala   Okresný   súd Dunajská Streda o nariadenie nového termínu pojednávania.

Dňa 28. apríla 2006 splnomocnila sťažovateľka na zastupovanie v konaní o určenie výživného manželky advokáta JUDr. M. Š., avšak toto konanie už bolo vedené Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 142/2004.

Vzhľadom na to, že Okresný súd Trnava vo veci nekonal a sťažovateľka nemala a dosiaľ nemá informáciu o tom, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza, 22. mája 2006 požiadal jej právny zástupca o poskytnutie informácie o stave konania.

Dňa   14.   júna   2006   bola   právnemu   zástupcovi   doručená   výzva   Okresného   súdu Trnava, aby zaslal originál plnej moci na zastupovanie sťažovateľky ako navrhovateľky v predmetnom konaní.

Právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   bolo   zároveň   prostredníctvom   tejto   výzvy oznámené,   že   po   zaslaní   splnomocnenia   bude   následne   sťažovateľke   a   jej   právnemu zástupcovi zaslané predvolanie na pojednávanie.

Hoci právny zástupca sťažovateľky už raz okresnému súdu plnú moc adresoval, a to v prílohe oznámenia o prevzatí zastúpenia z 2. mája 2006, zaslal Okresnému súdu Trnava originál   plnej   moci   opätovne   prostredníctvom   listu,   ktorý   podal   na   poštovú   prepravu 16. júna 2006.

Okresný súd Trnava však do podania sťažnosti ústavnému súdu nenariadil žiadne pojednávanie ani napriek tomu, že sťažovateľka sa niekoľkokrát písomným podaním jeho nariadenia domáhala.

Od podania návrhu na určenie výživného manželky sťažovateľky nariadil Okresný súd Dunajská Streda jediné pojednávanie, a to na 5. február 2004. Od tohto dňa ani jeden zo spomínaných súdov, ktorý vo veci konal, neurčil žiadny iný termín pojednávania.

Jediná činnosť, ktorú vyvinul Okresný súd Trnava, bola tá, že požiadal o zaslanie originálu plnej moci sťažovateľky, ktorý mu bol prostredníctvom jej právneho zástupcu zaslaný 16. júna 2006.

Dňa 16. októbra 2006 bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený list, ktorým podpredsedníčka Okresného súdu Trnava JUDr. H. oznámila, že sťažnosť, ktorú podala sťažovateľka, považuje za opodstatnenú. Sťažovateľka ale nesúhlasí s vyjadrením JUDr. H. v tom, že prieťahy v konaní mali nastať okrem iného aj tým, že sa doba konania mala predĺžiť v súvislosti s výzvou zaslanou zástupcom účastníkov na predloženie plných mocí na zastupovanie vo veci. Sťažovateľka poukazuje na to, že jej právny zástupca predložil plnú moc priamo v prílohe oznámenia o prevzatí zastúpenia, ktoré zaslal súdu 2. mája 2006. Ďalej poukazuje na to, že výzva na predloženie plnej moci mu bola doručená 14. júna 2006. Dňa 16. júna 2006 (t. j. dva dni po doručení výzvy) právny zástupca sťažovateľky opätovne zaslal Okresnému súdu Trnava originál plnej moci.

Sťažovateľka zastáva názor, že v tomto prípade jednoznačne pochybil Okresný súd Trnava, ktorý sa pričinil o prieťahy v konaní, a to najmä tým, že od 1. januára 2005 po zlúčení súdov Okresného súdu Piešťany do Okresného súdu Trnava neurobil Okresný súd Trnava   žiadny   úkon   smerujúci   k   vypočutiu   účastníkov   konania,   prípadne   k nariadeniu termínu pojednávania. Sťažovateľka považuje úkon na zaslanie plných mocí za nadbytočný, pretože jej právny zástupca adresoval plnú moc v prílohe oznámenia o prevzatí zastúpenia z 2. mája 2006.

Na   základe   uvedených   skutočností   je   sťažovateľka   presvedčená,   že   nedbalým postupom a nečinnosťou Okresného súdu Trnava je porušované jej základné ľudské právo a sloboda priznaná jej čl. 48 ods. 2 ústavy a právo priznané čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade sťažovateľky ide o špecifický prípad (kde dochádza k nečinnosti, a tým k zbytočným prieťahom a následne k porušovaniu základných ľudských   práv),   v   ktorom   sa   nedospelo   k   určitému   rozhodnutiu   alebo   opatreniu, sťažovateľka je toho názoru, že nemôže byť viazaná zákonnou lehotou na podanie sťažnosti ústavnému súdu a že každá osoba, ktorá bola ukrátená na svojich ústavných právach, má právo podať takúto sťažnosť v čase, keď podľa svojho vedomia a svedomia, ako aj miery trpezlivosti uzná za vhodné začať si brániť svoje ústavné práva prostredníctvom konania pred ústavným súdom.

Porušovanie   ľudských   práv   sťažovateľky   navodzuje   stav   právnej   neistoty, nepriaznivo   vplýva   na   jej   psychický   stav,   pretože   žije   pod   neustálym   tlakom   svojho manžela, hoci v spoločnej domácnosti už nežijú skoro viac ako dva roky. Okresný súd Trnava   vo veci   manželského   výživného   sťažovateľky   nekoná.   Finančné   zadosťučinenie, ktoré   zároveň   sťažovateľka   požaduje,   chápe   aj   ako   satisfakciu   za   to,   že   Okresný   súd Dunajská Streda, Okresný súd Piešťany a Okresný súd Trnava by mali podľa zákona dbať o to, aby ochrana práv všetkých účastníkov v konaní, v ktorom mu prislúchajú určité úkony, bola rýchla a účinná.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   vykonanom dokazovaní vydal tento nález:

„V právnej veci navrhovateľky Ing. I. D., rod. V., bytom: T., proti odporcovi Ing. K. D., bytom: M. o návrhu matky na určenie výživného manželky, sp. zn.: 4 C 142/2004 bolo porušené   právo   navrhovateľky   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného pod č. 209/1992 Zb.

Prikazuje sa Okresnému súdu v Trnave, aby vec prejednal bez zbytočných prieťahov. Slovenská republika - Okresný súd v Trnave je povinná vyplatiť Ing. I. D. finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Slovenská republika - Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť Ing. I. D. trovy právneho zastúpenia vo výške 6.888,- Sk (1 úkon á 2.730,- Sk x 2 + paušál á 164,- Sk x 2 + 19 % DPH vo výške 1 100,- Sk) do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. PN 4 C 142/2004.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu právnej istoty preto dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu   alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03).

Ústavný súd 27. marca 2007 vyzval Okresný súd Trnava na vyjadrenie sa k prijatej sťažnosti. Predseda Okresného súdu Trnava 13. apríla 2007 oznámil, že vo veci vedenej v súčasnej dobe na tamojšom súde pod sp. zn. PN 4 C 142/2004 boli vykonané nasledovné úkony:

„1) návrh navrhovateľky bol podaný dňa 13. 8. 2003 na Okresný súd Martin,

2) Okresný súd Martin postúpil vec v zmysle § 105, ods. 2 a § 85, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku listom zo dňa 8. 10. 2003 Okresnému súdu Dunajská Streda,

3) Okresný súd Dunajská Streda Uznesením zo dňa 26. 11. 2003 vyzval odporcu, aby sa   k   návrhu   vyjadril   a   zároveň   vyzval   navrhovateľku   na   doloženie   sobášneho   listu a odporcu na predloženie dôkazu o jeho zárobkoch a ďalších vyživovacích povinnostiach,

4) Okresný súd Dunajská Streda dňa 12. 1. 2004 vytýčil na deň 5. 2. 2004 termín pojednávania, na ktoré sa navrhovateľka nedostavila, neúčasť ospravedlnila; pojednávanie bolo odročené na neurčito,

5) Okresný súd Dunajská Streda postúpil vec v zmysle § 105, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku listom zo dňa 5. 2. 2004 Krajskému súdu Trnava z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci z Okresného súdu Martin,

6)   Krajský   súd   Trnava   vrátil   listom   zo   dňa   13.   2.   2004   vec   Okresnému   súdu Dunajská   Streda   z   dôvodu   svojej   nepríslušnosti   vo   veci   rozhodnutia   o nesúhlase   s postúpením veci,

7) Okresný súd Dunajská Streda postúpil vec v zmysle § 105, ods. 3 Občianskeho súdneho   poriadku   listom   zo   dňa   8.   3.   2004   Najvyššiemu   súdu   SR   z   dôvodu   nesúhlasu s postúpením veci z Okresného súdu Martin,

8) Najvyšší súd SR rozhodol dňa 25. 3. 2004, že na prejednanie veci je miestne príslušný Okresný súd Piešťany (sudca Mgr. P. M.),

9)   Okresný   súd   Piešťany   dňa   22.   10.   2004   vytýčil   na   deň   29.   11.   2004   termín pojednávania, navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila, nemala vykázané doručenie predvolania, odporca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili,

10) po zrušení Okresného súdu Piešťany vec prešla na Okresný súd Trnava,

11) Okresný súd Trnava dňa 15. 2. 2005 požiadal Register obyvateľov SR o zistenie pobytu odporcu,

12) Okresný súd Trnava dňa 30. 5. 2005 vyžiadal od oboch právnych zástupcov účastníkov konania originály plnej moci,

13)   v   zmysle   dodatku   č.   23   zo   dňa   29.   9.   2006   k   rozvrhu   práce   na   rok   2006 (v súvislosti s preložením sudcu Mgr. P. M. z tunajšieho súdu) bola vec pridelená dňa 6. 10. 2006 sudcovi JUDr. I. M.,

14)   Okresný   súd   Trnava   dňa   21.   11.   2006   vytýčil   na   deň   8.   1.   2007   termín pojednávania;   pojednávanie   sa   uskutočnilo   za   prítomnosti   účastníkov   konania   a   ich právnych zástupcov, na pojednávaní boli vypočutí, pojednávanie bolo odročené na deň 21. 2. 2007 s tým, že navrhovateľka bola povinná doložiť do spisu nájomnú zmluvu a ďalšie doklady   o   jej   výdavkoch,   odporca   doložiť   do   spisu   daňové   priznania   a   ďalšie   doklady o plnení vyživovacej povinnosti,

15)   na   pojednávanie   konané   dňa   21.   2.   2007   sa   nedostavila   navrhovateľka (ospravedlnila sa z dôvodu PN) ani jej právny zástupca (ospravedlnil sa), nedostavil sa ani odporca a jeho právny zástupca (ospravedlnil sa z dôvodu kolízie termínov pojednávaní).

16) Okresnú súd Trnava vytýčil ďalšie pojednávanie na deň 21. 3. 2007, na ktoré sa nedostavila   navrhovateľka   ani   jej   právny   zástupca   (ospravedlnili   sa   z   dôvodu   kolízie termínov pojednávaní), nedostavil sa ani odporca a jeho právny zástupca (ospravedlnili sa z dôvodu kolízie termínov pojednávaní),

17) Okresný súd Trnava vytýčil ďalšie pojednávanie na deň 25. 4. 2007.“

Predseda Okresného súdu Trnava sa nevyjadril k otázke ústneho pojednávania na ústavnom súde.

Právny   zástupca   sťažovateľky   10.   apríla   2007   oznámil,   že   netrvá   na   ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd si v označenej veci vyžiadal spisový materiál z Okresného súdu Trnava a konštatoval, že úkony Okresného súdu Trnava zodpovedajú prehľadu, ktorý mu doručil predseda Okresného súdu Trnava 13. apríla 2007.

Ústavný súd zistil, že Okresný súd Trnava vo veci meritórne rozhodol 20. júna 2007, toto   rozhodnutie   však   Krajský   súd   v Trnave   28.   septembra   2007   zrušil   a vec   vrátil   na prvostupňové konanie. Vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správania účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. PN 4 C 142/2004 ide o návrh sťažovateľky na určenie výživného manželky proti odporcovi Ing. K. D. Ústavný súd   konštatuje,   že   návrhy   tohto   typu   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité.

Povaha veci - určenie výživného, si však zo strany Okresného súdu Trnava vyžaduje osobitnú rýchlosť konania.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. PN 4 C 142/2004 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 165/2003 a 9 C 208/2003), bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. Vo veci bolo v období od podania žaloby nariadených šesť pojednávaní, pričom sťažovateľka na piatich z nich nebola prítomná, čím podľa názoru ústavného súdu prispievala k celkovej dĺžke konania, ktorú namieta.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup Okresného súdu Trnava.

Ústavný   súd   vyhodnotil   v rámci   doterajšieho   konania   Okresného   súdu   Trnava vo veci sp. zn. PN 4 C 142/2004 tieto obdobia:

a)   Vec   sťažovateľky   pôvodne   napadla   na   Okresný   súd   Martin   13.   augusta   2003 a bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   11   C   165/2003.   Tento   súd   po   zistení   svojej   miestnej nepríslušnosti 8. októbra 2003 postúpil vec Okresnému súdu   Dunajská Streda, ktorý   ju zaevidoval pod sp. zn. 9 C 208/2003. Okresný súd Dunajská Streda začal vo veci robiť úkony smerujúce k jej rozhodnutiu, avšak po námietke odporcu na pojednávaní 5. februára 2004, že miestne príslušným súdom na konanie v tejto veci je Okresný súd Piešťany, bol spis 12. februára 2004 postúpený Krajskému súdu v Trnave (sp. zn. 10 NcC 5/2004), ktorý ho ale z dôvodu nesprávneho predloženia vrátil 4. marca 2004 naspäť Okresnému súdu Dunajská   Streda.   Tento   súd   vec   16.   marca   2004   predložil   na   rozhodnutie   o miestnej príslušnosti najvyššiemu súdu, ktorý uznesením sp. zn. 2 Ndc 48/2004 rozhodol, že na prerokovanie   veci   je   miestne   príslušný   Okresný   súd   Piešťany   (právny   predchodca Okresného súdu Trnava).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   adresovanej   ústavnému   súdu   namietala   porušovanie   jej základných práv práve Okresným súdom Trnava.

b)   Okresnému   súdu   Piešťany   bola   vec   postúpená   22.   októbra   2004   a   bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 C 142/2004.

Od postúpenia veci Okresnému súdu Piešťany uplynuli dva roky bez toho, aby súd urobil   akékoľvek   úkony   smerujúce   k meritórnemu   rozhodnutiu   veci   (za   také   nemožno považovať   duplicitnú   požiadavku   na   predloženie   plných   mocí   právnymi   zástupcami účastníkov   a zisťovanie   pobytu   odporcu).   Od   pojednávania,   ktoré   sa   uskutočnilo 21. novembra   2006, už Okresný   súd Trnava   postupoval efektívne   a v krátkom   časovom slede   nariaďoval   pojednávania,   ktoré   však   museli   byť   odročované   najmä   z dôvodu neprítomnosti účastníkov.

Ústavný súd hodnotil predovšetkým obdobie od novembra 2004 do novembra 2007 ako také, v ktorom okresný súd konal neefektívne a so zbytočnými prieťahmi v konaní.

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   uvádza,   že   postup Okresného súdu Trnava neviedol efektívne k rozhodnutiu vo veci samej a k nastoleniu stavu právnej istoty sťažovateľky a je poznačený aj určitým obdobím nečinnosti, a preto rozhodol, že v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. PN 4 C 142/2004 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   sp.   zn. PN 4 C 142/2004 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia 60 000 Sk,   pričom   v odôvodnení   sťažnosti   okrem   iného   uviedla,   že   porušovanie   jej ľudských práv navodzuje u nej stav právnej neistoty, čo nepriaznivo vplýva na jej psychický stav, pretože žije pod neustálym tlakom svojho manžela.

Ústavný   súd   pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného finančného   zadosťučinenia   je   len   zmiernenie   ujmy   pociťovanej   v dôsledku   zbytočných prieťahov.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto právomoci. Preto považoval za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní vo   veci   sp.   zn.   PN   4   C   142/2004   a   berúc   do   úvahy   skutočnosť,   že   sťažovateľka   sa o doterajšiu dĺžku konania čiastočne pričinila, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane   pozície   sťažovateľky   sprevádzanej   pocitom   neistoty,   ako   aj   naplnenie   princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 30 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu trov v sume 6 888 Sk za dva úkony právnej služby a režijný paušál vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2006 je priemerná mesačná mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2005   v   sume 16 381 Sk, t. j. náhrada za jeden úkon je 2 730 Sk a 164 Sk režijný paušál.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 5 460 Sk (2 x 2 730 Sk), a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie   veci   a písomné   vyhotovenie   sťažnosti)   a k tomu   dvakrát   náhradu   režijného paušálu (2 x 164 Sk) spolu 5 788 Sk. Keďže advokát je platcom DPH, uvedená suma bola zvýšená o 19 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov   a podľa   §   27   zákona   č.   222/2004   Z.   z.   o dani z pridanej   hodnoty   v znení   neskorších   predpisov.   Trovy   právneho   zastúpenia   vrátane započítania DPH boli priznané v celkovej sume 6 888 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007