znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 16/04

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť V. D. – Zoskupenia profesií a remesiel (ZpaR), Závadka nad Hronom, zastúpeného advokátkou JUDr. E. M., B. B., ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   v Brezne   sp.   zn. 5 C 312/2001   z 3. septembra   2002   v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 30/03 z 20. februára 2003, a takto

r o z h o d o l

Sťažnosť V. D. – Zoskupenia profesií a remesiel (ZpaR)   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2004   doručená   sťažnosť   V.   D.   –   Zoskupenia   profesií   a remesiel   (ZpaR),   Závadka   nad Hronom, (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. M., B. B., ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozsudkom   Okresného   súdu   v Brezne   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   5   C   312/2001 z 3. septembra 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský   súd“)   sp.   zn. 12 Co 30/03 z 20.   februára 2002,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť 7. apríla 2003.

V oboch   súdnych   konaniach   (prvostupňovom   aj   odvolacom)   bol   navrhovateľ žalovaný. Predmetom   oboch   súdnych   konaní (okresného   súdu   sp.   zn.   5   C 312/2001 aj krajského súdu sp. zn. 12 Co 30/03) bolo vrátenie 300 000 Sk s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia. Táto suma bola zálohou, ktorá bola navrhovateľovi zaplatená ako stavebnému podnikateľovi   na   základe   podľa   jeho   tvrdenia   ústne   dohodnutej   zmluvy   o dielo. Navrhovateľ bol v prvostupňovom aj v odvolacom konaní neúspešný. Navrhovateľ podal Generálnej prokuratúre podnet na mimoriadne dovolanie. Krajská prokuratúra 2. júla 2003 sp.   zn.   Kc   2078/03   navrhovateľovi   oznámila,   že   vo   veci   nebude   podané   mimoriadne dovolanie.

Porušenie svojho označeného práva vidí navrhovateľ hlavne v tom, že „Rozsudok Okresného súdu v Brezne obsahuje odôvodnenie, ktoré je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a odporuje   vykonanému   dokazovaniu   a úplne   ignoruje   platný   Občiansky   zákonník“. Rozsudku krajského súdu sp. zn. 12 Co 30/03 z 20. februára 2002 navrhovateľ vyčíta hlavne to, že sa zakladá na nesprávnych právnych záveroch. Včasnosťou podania sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky sa navrhovateľ vo svojom podaní nezaoberá.

Navrhovateľ   od   ústavného   súdu   žiada,   aby   deklaroval   porušenie   jeho   práva   na spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 C 312/2001 z 3. septembra 2002 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 12 Co 30/03 z 20.   februára 2002, aby uvedené rozsudky   zrušil   a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie 350 000 Sk.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má náležitosti predpísané zákonom, hlavne § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná   niekým   zjavne   neoprávneným   alebo   oneskorene   ako   i to,   či   nie   je   zjavne neopodstatnená.   Jedným   z dôvodov   na   odmietnutie   sťažnosti   v rámci   predbežného prerokovania je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Ústavný súd už v rozhodnutí I ÚS 22/02 vyslovil: „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej   republiky   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

Mimoriadne   dovolanie   nie   je   opravným   prostriedkom,   ktorý   môže   podať priamo účastník konania, a na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nemá účastník konania právny nárok. Preto ústavný súd nežiada, aby sa navrhovateľ obrátil na generálneho prokurátora s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania skôr, ako podá ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ústavy. Z toho vyplýva, že dvojmesačná lehota na podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začala   plynúť   dňom   právoplatnosti   uznesenia krajského súdu   12 Co 30/03 z 20. februára 2003, a nie až vyhovením navrhovateľovho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

V okolnostiach prípadu už od 7. apríla 2003, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu sp. zn. 12 Co 20/03, do 8. januára 2004, keď bola sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu, uplynulo zjavne oveľa dlhšie obdobie ako uvedená zákonná dvojmesačná lehota.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2004