znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 159/2020-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte zloženom z predsedu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, namietajúcej porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23 Tos 44/2019-117 z 15. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Konanie o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2019 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 Tos 44/2019-117 z 15. apríla 2019.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že Okresný súd Trenčín (ďalej len „okresný súd“) mu uznesením z 26. februára 2019 v konaní sp. zn. 0 T 157/2017 podľa § 50 ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predĺžil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom okresného súdu z 13. novembra 2017 o jeden rok.

3. Na základe sťažnosti prokurátora krajský súd uznesením č. k. 23 Tos 44/2019-117 z 15. apríla 2019 zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že „sa sťažnostný súd napadnutým uznesením liknavo držal gramatického výkladu ustanovenia § 50 ods. 4 Trestného zákona“. Nadväzne sťažovateľ argumentoval, že „liknavosťou sťažnostného súdu na gramatickom výklade ustanovenia § 50 ods. 4 Trestného zákona tak, že po uplynutí skúšobnej doby nie je túto možné predĺžiť, nie je splnená podmienka individualizácie, nakoľko je všeobecný súd povinný skúmať a zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho prípadu ako i pomery odsúdeného v čase rozhodovania o jeho osvedčení s prihliadnutím nielen na jazykový výklad zákona, ale i výklad systematický, teleologický či historický“. Sťažovateľ sformuloval presvedčenie, podľa ktorého „súd je oprávnený skúšobnú dobu odsúdenému predĺžiť, ak má za to, že nie sú splnené podmienky na vyslovenie jeho osvedčenie, resp. neosvedčenia v skúšobnej dobe, a to bez ohľadu na to, či táto skúšobná doba odsúdenému už uplynula“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci samej takto rozhodol:

„1/ Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako i právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23Tos/44/2019-117 zo dňa 15.04.2019, porušené bolo.

2/ Zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23Tos/44/2019-117 zo dňa 15.04.2019 a vec vracia mu na ďalšie konanie.

3/ Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi do 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.“

6. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 27. februára 2020 podanie označené ako „Späťvzatie ústavnej sťažnosti“, v ktorom oznámil, že „berie... prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavnú sťažnosť zo dňa 02.07.2019 evidovanú pod Rvp 1196/2019 v celom rozsahu späť a navrhuje, aby Ústavný súd SR uznesením toto konanie zastavil“.

II.

Relevantná právna úprava a právny záver ústavného súdu

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví.

12. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 27. februára 2020 vzal svoju ústavnú sťažnosť späť v celom rozsahu, ústavný súd konanie o nej podľa § 127 zákona o ústavnom súde zastavil, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu