znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 159/2012-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2012 v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Ľubomíra   Dobríka v konaní o sťažnosti L., H., zastúpeného advokátkou JUDr. H. Č., S., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v   konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb/155/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb/155/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Piešťany   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb/155/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. L.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e   p o v i n n ý uhradiť L. trovy konania v sume 269,60 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. H. Č., S., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. III.   ÚS   159/2012   z   12.   apríla   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb/155/2008.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 261/12 doručeným ústavnému súdu 4. mája 2012, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Medzi účastníkmi je sporná výška nájmu, výška bezdôvodného obohatenia, sporné započítanie, sporná pokonávka.

Pre   vyriešenie   časti   sporu   sú   potrebné   odborné   znalosti,   preto   bol   v   konaní ustanovený znalec.

Procesné úkony: OS Trnava

09. 10. 2008 - doručený návrh

14. 10. 2008 - výzva na zaplatenie SUPO vz 4a

04. 11. 2008 - zlý výpočet SUPO, nová výzva vz 4a

26. 11. 2008 - vytýčený termín pojednávania na 16. 12. 2008

12. 12. 2008 - vznesenie námietky miestnej príslušnosti odporcom

16. 12. 2008 - termín   pojednávania   nerealizovaný   z   dôvodu   prenesenia   miestnej príslušnosti na OS Piešťany na základe vznesenej námietky

17. 12. 2008 - postúpenie spisu na OS Piešťany OS Piešťany

29. 12. 2008 - doručený spis

27. 04. 2008 - výzva odporcovi na vyjadrenie k návrhu

15. 06. 2009 - vyjadrenie k Spr.

15. 06. 2009 - vytýčený termín pojednávania na 08. 10. 2009

19. 06. 2009 - žiadosť odporcu o predĺženie lehoty k vyjadreniu sa k návrhu

22. 07. 2009 - vyjadrenie odporcu k návrhu

08. 10. 2009 - pojednávanie   odročené   z   dôvodu   žiadosti   navrhovateľa /práceneschopnosť/ na 26. 01. 2010

19. 01. 2010 - zrušený termín pojednávania 26. 01. 2010 z dôvodu školenia sudcu, vytýčený nový termín pojednávania na 25. 02. 2010; navrhovateľ sa zároveň ospravedlnil, že sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu práceneschopnosti   a   žiadal   o   vytýčenie   nového   termínu pojednávania.

26. 01. 2010 - pojednávanie odročené bez prejednania veci; nový termín vytýčený na 25. 02. 2010

22. 02. 2010 - navrhovateľom doručená zmena návrhu

25. 02. 2010 - termín bez otvorenia pojednávania; odročený za účelom mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania

19. 04. 2010 - oznámenie navrhovateľa, že k mimosúdnej dohode nedošlo, žiadosť o pokračovanie v konaní,

24. 05. 2010 - spis predložený tajomníčke na vypracovanie konceptu o pripustení zmeny návrhu

12. 11. 2010 - uznesenie o pripustení zmeny návrhu

12. 11. 2010 - vytýčený termín pojednávania na 14. 12. 2010

08. 12. 2010 - telefonicky oznámené účastníkom konania, že pojednávanie vytýčené na 14. 12. 2010 bude odročené zo zdravotných dôvodov sudkyne,

14. 12. 2010 - termín bez otvorenia pojednávania odročený na 11. 01. 2011

10. 01. 2010 - žiadosť   odporcu   o   zmenu   termínu   pojednávania   z   dôvodu práceneschopnosti /e-mailom/

11. 01. 2011 - pojednávanie odročené na 03. 03. 2011

11. 01. 2011 - po pojednávaní doručená žiadosť o zmenu termínu odporcom

02. 02. 2011 - vyjadrenie odporcu k zmene návrhu

02. 02. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa

02. 02. 2011 - vyjadrenie odporcu zaslané na vyjadrenie navrhovateľovi

23. 02. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa zaslané na vyjadrenie odporcovi

03. 03. 2011 - otvorené pojednávanie; odročené na 14. 04. 2011

17. 03. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa

17. 03. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa doručené na vyjadrenie odporcovi

24. 03. 2011 - doručený návrh odporcu na vypočutie svedka

24. 03. 2011 - svedok predvolaný

12. 04. 2011 - vyjadrenie odporcu

14. 04. 2011 - otvorené pojednávanie; odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania

06. 05. 2011 - návrh   odporcu   na   doplnenie   dokazovania   a   zaslanie   otázok   pre znalca

10. 05. 2011 - zaslanie vyjadrenie odporcu navrhovateľovi

29. 07. 2011 - žiadosť na Mesto H.

18. 08. 2011 - vyjadrenie mesta H.

08. 12. 2011 - vytýčený termín pojednávania na 02. 02. 2012

01. 02. 2011 - zrušenie termínu pojednávania

02. 02. 2012 - vyjadrenie odporcu

12. 03. 2012 - opravné uznesenie

13. 03. 2012 - uznesenie o ustanovení znalca

04. 04. 2012 - odvolanie odporcu voči ustanoveniu znalca

13. 04. 2012 - spis predložený VSÚ na vypracovanie konceptu uznesenia

26. 04. 2012 - vypracovaný koncept uznesenia, skontrolované zákonnou sudkyňou a podpísaný a pokynom na expedovanie

Prieťahy spôsobené sťažovateľom: súd dvakrát nepojednával pre práceneschopnosť navrhovateľa, jedenkrát vec neprejednal z dôvodu, že účastníci žiadali o poskytnutie lehoty na mimosúdnu dohodu...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, ktoré uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu veci a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa o zaplatenie   peňažnej   sumy   s   prísl.   za   neplatenie   faktúr   žalovaným   (mesačnej   úhrady za poskytnuté nebytové priestory v zmysle zmluve o podnájme). Ide o sporové konanie, ktoré   nie   je   právne   zložité,   pretože   v   ňom   možno   využiť   stabilizovanú   judikatúru všeobecných súdov. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť predmetného sporu, priebeh konania nebol   ovplyvnený   skutočnosťou,   ako   to   uvádza   okresný   súd,   že „medzi   účastníkmi   je sporná   výška   nájmu,   výška   bezdôvodného   obohatenia,   sporné   započítanie,   sporná pokonávka“, v dôsledku čoho muselo byť nariadené znalecké dokazovanie, pretože toto znalecké dokazovanie bol nariadené iba mesiac pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

2. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ tiež na začiatku prispel ku vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, a to najmä tým, že sa bez udania dôvodu nezúčastnil pojednávania 16. decembra 2008 na Okresnom súde Trnava, ale aj tým, že sa nezúčastnil na pojednávaniach nariadených okresným súdom na 8. október 2009 a 26. január 2010 (hoci jeho neúčasť bola v   týchto prípadoch   ospravedlnená). Okresný   súd   tiež   odročil   pojednávanie 25.   februára 2010 na neurčito na účely možného uzavretia mimosúdnej dohody, ale táto skutočnosť nemala podstatný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, pretože sťažovateľ už 19. apríla 2010 oznámil okresnému súdu, že k mimosúdnej dohode nedošlo. V danom prípade ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 OSP a vyvíjať všetko úsilie o súčinnosť so súdom tak, aby mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúť v súlade so   zákonom.   Vychádzajúc   z   uvedenej   charakteristiky   sporového   konania   teda   možno sťažovateľovi   vytknúť pasívny   prístup   ku   konaniu   hlavne na   začiatku   konania,   a   preto ústavný súd v súvislosti s jeho správaním prihliadol aj na výšku finančného zadosťučinenia, ktorú mu priznal za porušenie označeného základného práva postupom okresného súdu.

3.   Napokon   ústavný   súd   z   hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný   postup   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní.   Na   základe   prehľadu   úkonov okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   priebehu   konania   boli   zistené   iba   menej závažné obdobia nečinnosti, najmä od 5. januára 2009, keď bola vec postúpená okresnému súdu, až do 25. februára 2010 (pojednávanie), okresný súd v tomto období iba určil dve pojednávania   (8.   október   2009   a   26.   január   2010),   ktoré   napokon   odročil   na   základe informácie, že sťažovateľ bol práceneschopný (nečinnosť viac ako 11 mesiacov), a potom od 25. februára 2010 až do 12. novembra 2010, keď pripustil zmenu žalobného návrhu podaného 22. februára 2010 (nečinnosť takmer 7 mesiacov).

V   roku   2011   okresný   súd   tiež   pojednávanie   14.   apríla   2011   odročil   na   účely znaleckého   dokazovania,   ale   znalecké   dokazovanie   nariadil   s   časovým   oneskorením jedenástich mesiacov až 13. marca 2012, teda znalecké dokazovanie nie je do dnešného dňa skončené a vec nie je pripravená na rozhodnutie.

V   priebehu   celého   konania   okresný   súd   teda   nepostupoval   v   konaní   dôsledne, neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných dôkazov   potrebných   na   rozhodnutie   vo   veci   samej.   Jeho   postup   bol   nesústredený a neefektívny   a   nesmeroval   k   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   účastníkov   konania a rozhodnutiu vo veci samej. Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   Cb   155/2008   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci, hoci o to sťažovateľ v sťažnosti nežiadal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodu obavy, že „samotným plynutím času sa znižuje miera možného uspokojenia   pohľadávky“ prostredníctvom   súdneho   exekútora,   ako   aj   tým,   že   žalovaný dlhuje aj „všeobecnej zdravotnej poisťovni“ na odvodoch 2 821,83 € a je tiež dlžníkom „Sociálnej poisťovne“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na zistený stav konania v právnej veci sťažovateľa (aj správanie sťažovateľa hodnotené v časti II nálezu) a doterajšiu dĺžku konania ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá predstavovala sumu 763 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2012 a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2012 činila 127,17 € a režijný paušál 7,63 €. Úhrada bola teda priznaná v celkovej sume 269,60 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012