znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 159/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V., V., zastúpenej advokátkou JUDr. M. I., V., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu   ochranu podľa   čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Obdo/1/2009 z 23. novembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 159/2010 a sp. zn.   III.   ÚS   160/2010 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod sp. zn. III. ÚS 159/2010.

2. Sťažnosti spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V., o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2010 doručená sťažnosť spoločnosti T. spoločnosť s ručením obmedzeným V., V. (ďalej len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   I.,   V.,   pre   namietané   porušenie   jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 M Obdo/1/2009 z 23. novembra 2009.

V ten istý deň bola ústavnému súdu doručená aj sťažnosť sťažovateľky bez právneho zastúpenia pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo/1/2009 z 23. novembra 2009.

V obidvoch   sťažnostiach   sťažovateľka   namietala   porušenie   zásad   spravodlivého procesu   uznesením   najvyššieho   súdu,   ktorý   ním   zrušil   uznesenie   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 34 Exre 89/04 z 18. novembra 2004, aj keď predmetné   konanie   vedené   na   okresnom   súde   bolo   právoplatne   zastavené   uznesením z 19. augusta   2006.   Okrem   toho   sťažovateľka   namietala,   že   najvyšší   súd   napadnutým uznesením   nerešpektoval   predchádzajúce   nálezy   ústavného   súdu   sp.   zn.   II.   ÚS   159/07 a II. ÚS 346/08 týkajúce sa tejto právnej veci, čím porušil princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a princíp právnej istoty.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej sťažnosti na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo/1/2009 z 23. novembra 2009 bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   napadnuté   uznesenie   zrušil   a vec   vrátil najvyššiemu   súdu   na   ďalšie   konanie.   Sťažovateľka   v sťažnosti,   ktorú   podala prostredníctvom   právnej   zástupkyne,   žiadala   aj   o priznanie   náhrady   trov   právneho zastúpenia.

Podľa ustanovenia § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zo   spisov   ústavného   súdu   sp.   zn.   III.   ÚS   159/2010   a sp.   zn.   III.   ÚS   160/2010 vyplýva, že veci sa týkajú toho istého účastníka konania, zároveň spolu skutkovo súvisia, pretože   predmet   oboch   sťažností   vecne   súvisí   s postupom   najvyššieho   súdu   a jeho uznesením sp. zn. 2 M Obdo/1/2009 z 23. novembra 2009.

Na základe uvedeného ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP rozhodol, že veci vedené pod sp. zn. III. ÚS 159/2010 a sp. zn. III. ÚS 160/2010 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 159/2010.

2. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala ústavnému súdu aj ďalšiu sťažnosť, ktorá mu bola doručená 29. marca 2010 a ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo/1/2009 z 23. novembra 2009.   Túto sťažnosť   podala v zastúpení advokátkou   JUDr.   B.   K.,   V.,   a namietala v nej totožné skutočnosti, ako v sťažnostiach, o ktorých sú vedené konania pod sp. zn. III. ÚS 159/2010   a III. ÚS 160/2010.   Predmetnú   sťažnosť   ústavný   súd   prijal   na   ďalšie   konanie uznesením sp. zn. IV. ÚS 161/2010 z 8. apríla 2010.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   každý návrh predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že v sťažnostiach vedených na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 159/2010 sťažovateľka uviedla totožné skutkové okolnosti a domáhala sa vyslovenia porušenia základných práv tým istým rozhodnutím najvyššieho súdu, ako to je v prípade konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 161/2010. Keďže v danej veci ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie, čo znamená, že ústavný súd v tej   istej   veci   už   koná   (prekážka   prebiehajúceho   súdneho   konania   –   litispendencia), v súlade s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde predmetné sťažnosti sťažovateľky ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2010