znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 159/05-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť D. B., S., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2 C 442/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. B.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2005 doručená   sťažnosť   D.   B.,   S.   (ďalej len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 2 C 442/01.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 23. marca 2001 podal na okresnom súde žalobu   proti   odporcovi   –   zamestnávateľovi   týkajúcu   sa   úhrady   príplatkov   za   prácu vykonávanú   nadčas   a   príspevku   na   stravovanie.   Prvé   pojednávanie   sa   uskutočnilo 13. septembra 2001.

Sťažovateľ   podal   predsedovi   okresného   súdu   22.   júla   2002   sťažnosť,   na   ktorú predseda okresného súdu odpovedal listom z 24. júla 2002. Sťažovateľ podal 27. novembra 2002   sťažnosť   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   ktoré   ju   postúpilo   na vybavenie okresnému súdu. Okresný súd v odpovedi   z 21. januára 2003 uviedol, že po dlhodobej   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   je   v predmetnej   veci   nariadený   termín pojednávania na 24. február 2003. Rozsudok okresného súdu bol vyhlásený 16. októbra 2003,   pričom   odporca   neuhradil   sťažovateľovi   sumu,   ktorú   ho   okresný   súd   zaviazal predmetným rozsudkom uhradiť.

Sťažovateľ preto v návrhu výroku rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vydal nález, že okresný súd porušil v konaní sp. zn. 2 C 442/01 zo 16. októbra 2003 jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   tým,   že   od   podania   žaloby   23.   marca   2001   do   vyhlásenia   predmetného rozsudku 16. októbra 2003 uplynulo „... 30 mesiacov a 23 dní, čo je zjavný súdny prieťah v súdnom konaní“.

II.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred   ním   a o   postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie   je   zjavne   neopodstatnená.   Jedným   z dôvodov   na   odmietnutie   sťažnosti   v   rámci predbežného prerokovania je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Ústavný   súd   v rozhodnutí   sp.   zn.   I.   ÚS   22/02   uvádza: „Sťažnosť   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

Podľa   úradného   záznamu   ústavného   súdu   č.   k.   Rvp   754/05-3   z 18.   mája   2005 rozsudok okresného súdu č. k. 2 C 442/01-74 zo 16. októbra 2003 nadobudol právoplatnosť 20.   októbra   2003.   V okolnostiach   tohto   prípadu   od   20.   októbra   2003,   keď   predmetný rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, do 2. mája 2005, keď bola sťažnosť sťažovateľa   ústavnému   súdu   odovzdaná   na   poštovú   prepravu,   uplynulo   dlhšie   časové obdobie ako uvedená zákonná dvojmesačná lehota.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu „Ústavná sťažnosť, ktorá bola podaná Ústavnému súdu SR po uplynutí lehoty upravenej v § 53 ods. 3 citovaného zákona, nespĺňa jednu z kogentne ustanovených podmienok pre prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie (citované   ustanovenie   neumožňuje   odpustiť   ani   predĺžiť   lehotu   na   podanie   ústavnej sťažnosti)“ – rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 38/98.

Zároveň   ústavný   súd   pripomína,   že   okresný   súd   v   poučení   uvedeného   rozsudku č. k. 2 C 442/01-74 zo 16. októbra   2003   uviedol,   že „Ak   žalovaný   dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu   podľa   zákona   č.   233/1995   Z.   z.   v platnom   znení   o súdnych   exekútoroch v exekučnom poriadku“.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005