znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 159/04-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   K.   D.,   bytom   K.,   pre   namietané   porušenie   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konaním predsedu Okresného súdu Žilina a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. K. D. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2004 doručená sťažnosť JUDr. K. D., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   konaním   predsedu Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Na Okresnom súde Žilina vedie sa pojednávanie v mojej trestnej veci pod č. 3 T 394/00. Tvrdím, že prejednávanie tejto mojej trestnej veci trvá neúmerne dlho. Z toho dôvodu podala som prípisom zo dňa 1. 2. 2004 sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR. (...)

V tejto   sťažnosti   poukazujem   na   podanie   predsedu Okresného súdu   JUDr.   P.   H. zo dňa 18. 11. 2003 a tvrdím, že z obsahu tohto podania je zrejmé, že toto samo osebe je také, že okrem iného, aj v mojej veci spôsobilo neúmerné prieťahy. (...)

V dôsledku vyššie podanej sťažnosti Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa 12. 3. 2004 č. 2718/04-61/D/136 mi oznámilo, že vec odstúpilo predsedovi Krajského súdu v Žiline. (...)

Tvrdím,   že   vyššie   citovaný   postup   Ministerstva   spravodlivosti   SR   nie   je   takým postupom, ktorý by vo veci urobil nápravu a zabezpečil prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žiadosťou zo dňa 3. 2. 2004 požiadala som Okresný súd v Žiline o vytýčenie termínu pojednávania. (...)

Okresný súd v Žiline oznámením č. 3 T 394/00 zo dňa 24. 3. 2003 ma informoval tak, že termín   hlavného   pojednávania   bude   nariadený po   oznámení   predsedu   súdu   o mieste výkonu súdnictva OS v Žiline. (...)

V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Tvrdím, že vyššie citovaným postupom, predovšetkým predsedu OS v Žiline, došlo k porušeniu mojich základných práv a slobôd citovaných v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V zmysle čl. 127 ods. 2 Ústavy SR ak porušenie práv alebo slobôd podľa ods. 1 vzniklo nečinnosťou, Ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

V zmysle ods. 3 čl. 127 Ústavy SR Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Ústavy SR navrhujem, aby Ústavný súd vyhlásil   nález,   že   konaním   predsedu   Okresného   súdu   v Žiline   boli   porušené   práva JUDr. K. D. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Navrhujem,   aby   v dôsledku porušenia ústavných   práv bolo mi priznané finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,-Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie,   že   predseda   okresného   súdu   svojím   postupom, spočívajúcim vo vydaní pokynu, resp. internej inštrukcie z 18. novembra 2003 týkajúcej sa organizácie   práce   na   okresnom   súde   v súvislosti   s jeho   presťahovaním   do   nových administratívnych   priestorov   porušil   základné   právo   sťažovateľky,   ktorá   je   účastníčkou konania vedeného na označenom okresnom súde, a to konkrétne právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z judikatúry   ústavného súdu   vyplýva, že pri   posudzovaní toho, či   bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje ústavný súd postup súdu ako orgánu verejnej moci v konkrétnom konaní, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu prípadne inej osoby v oficiálnom postavení, ktorá sa podieľa na rozhodovacom procese v danej veci (mutatis mutandis I. ÚS 145/03).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   môže   okrem samotného sudcu spôsobiť napríklad súdna kancelária, resp. súdna tajomníčka, ako súčasť súdnej   administratívy   (pretože   ich   úkony   treba   považovať   za   súčasť   súdneho   konania a rozhodovania vo veci samej – II. ÚS 22/96). K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť aj v dôsledku opatrení orgánu štátnej správy súdov týkajúcich sa organizácie práce na súde, z čoho však nevyplýva možnosť účastníka konkrétneho súdneho konania navrhnúť samostatné preskúmanie takýchto postupov alebo opatrení orgánov štátnej správy súdov, ani právomoc ústavného súdu, takéto opatrenia alebo postupy, ktoré nie sú súčasťou rozhodovacej činnosti súdu v konkrétnej veci preskúmavať (obdobne napr. II. ÚS 39/00).

Sťažovateľkou napadnutý list predsedu okresného súdu z 18. novembra 2003 nemá ani povahu rozhodnutia orgánu verejnej moci týkajúceho sa bezprostredne základných práv alebo slobôd fyzických osôb či právnických osôb (obdobne napr. III. ÚS 40/01) a nie je ani postupom orgánu verejnej moci v konaní, ktorého účastníčkou by bola sťažovateľka. Tento list nie je v príčinnej súvislosti, a preto nemôže porušiť sťažovateľkou označené základné právo.

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd po prípadnom   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy „konaním predsedu Okresného súdu v Žiline“, tak ako sa toho domáhala v petite svojej ústavnej sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2004