znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 159/02-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   M.,   bytom   B.,   ktorou   namietala   zbytočné   prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 Nc 67/92, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2002 doručená sťažnosť A. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 Nc 67/92.

Sťažovateľka uviedla, že 12. februára 1992 na Okresnom súde Bratislava I žalobou uplatnila svoje nároky podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. Konanie trvá už viac ako desať rokov a doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Posledné (tretie) pojednávanie sa konalo 13. septembra 2001. Medzi jednotlivými pojednávaniami vo veci uplynuli vždy dva alebo tri roky. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala,   aby   ústavný   súd   „zjednal   nápravu   v čo   najskoršom   možnom   čase   a vydal rozhodnutie o odškodnení za neprimerané prieťahy v reštitučnom konaní“.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného právnika   na   zastupovanie   sťažovateľky   v konaní   pred   ústavným   súdom,   tak   ako   to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka v sťažnosti neoznačila, porušenie ktorých konkrétnych základných práv alebo   slobôd   zaručených   v Ústave   Slovenskej   republiky   alebo   v kvalifikovanej medzinárodnej   zmluve   namieta.   Sťažnosť   neobsahovala   ani návrh   rozhodnutia   (petit), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť prevzatý do výroku rozhodnutia ústavného súdu (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02).

Ústavný   súd   listom   z   18.   septembra   2002   upozornil   sťažovateľku   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ju, aby v lehote 14 dní od doručenia   výzvy   tieto   nedostatky   odstránila   a k sťažnosti   pripojila   splnomocnenie   pre advokáta alebo komerčného právnika na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka aj napriek tomu, že vyššie uvedený list ústavného súdu adresovaný jej do   vlastných   rúk   prevzala   (podľa   poštovej   doručenky   20.   septembra   2002),   na   výzvu ústavného súdu nereagovala a v súdom stanovenej lehote nedostatky sťažnosti neodstránila. Neurobila tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   ods.   1   a 2   a   §   50   ods.   1   písm.   a)   zákona o ústavnom súde.  

Sťažovateľka, aj napriek výzve ústavného súdu z 18. septembra 2002, nedostatky svojej sťažnosti do dnešného dňa neodstránila (nepredložila ani splnomocnenie na svoje zastupovanie pred ústavným súdom udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi), hoci bola na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornená.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002