znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 158/2020-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Vincentom Lechmanom, Popradská 80, Košice, pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 K 57/2018 a jeho uznesením sp. zn. 8 K 57/2018 z 11. februára 2019 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 K 57/2018 a jeho uznesením sp. zn. 8 K 57/2018 z 11. februára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu v konkurznom konaní proti dlžníkovi ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „dlžník“), a napadnutým uznesením okresného súdu zverejneným v Obchodnom vestníku č. 35/2019 dňa 19. februára 2019, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a ustanovený správca.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh tiež vyplýva, že okresný súd vydal 27. júla 2018 uznesenie sp. zn. 8 K 57/2018, v ktorom o návrhu navrhovateľa   veriteľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodol tak, že začína konkurzné konanie proti dlžníkovi. Súd následne vydal 8. augusta 2018 uznesenie sp. zn. 8 K 57/2018, ktorým vyzval dlžníka na vyjadrenie k návrhu a osvedčenie svojej platobnej schopnosti a tiež dlžníka poučil. Uznesením okresného súdu zo 17. septembra 2018 bol dlžníkovi ustanovený predbežný správca ⬛⬛⬛⬛.

4. Sťažovateľka poukázala na to, že ako väčšinový akcionár dlžníka, a to minimálne v rozsahu riadne vlastnených akcií v počte 172 068 kusov, ktoré predstavujú 35,56 % podiel na základnom imaní dlžníka, sa opakovane domáhala vstupu do konania na strane dlžníka a zároveň žiadala o nahliadnutie do súdneho spisu. Keďže zo strany okresného súdu neboli na základe jej podaní vykonané žiadne úkony, sťažovateľka podala 8. novembra 2018 predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup okresného súdu v predmetnom konkurznom konaní. Sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná. Na ďalšiu žiadosť sťažovateľky o nahliadnutie do súdneho spisu sp. zn. 8 K 57/2018 jej bolo 19. februára 2019 zo strany informačnej kancelárie okresného súdu oznámené, že žiadosti nie je možné vyhovieť, keďže sťažovateľka nie je účastníkom konania.

5. Sťažovateľka vytkla, že postupom okresného súdu a napadnutým uznesením vzhľadom na uvedený skutkový stav došlo k porušeniu jej základných práv ako akcionára dlžníka, pričom vyhlásením konkurzu bez toho, aby mala možnosť oboznámiť sa s podkladmi a priebehom konkurzného konania, dochádza k škodám veľkého rozsahu. Postupom súdu podľa jej tvrdenia nemala možnosť v konaní aktívne zvrátiť možné následky – vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8K/57/2018 a Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.02.2019 sp. zn. 8K/57/2018, porušené boli.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.02.2019, sp. zn. 8K/57/2018, a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby obnovil stav pred porušením základných práv sťažovateľa.

Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. Vincentovi Lechmanovi, advokátovi, Advokátska kancelária Popradská č. 80 v Košiciach, v zmysle ust. § 11 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z. vo výške 415,51 EUR (2 x právny úkon á 163,33 EUR, 2 x režijný paušál á 9,80 EUR, DPH 20 % vo výške 69,25 EUR, t. j. prevzatie a príprava právneho zastúpenia - § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. 655/2004 Z. z., písomné podanie na súd vo veci samej – 13a ods. 1 písm. c) vyhl. 655/2004 Z. z.), ktorú je povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava I na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Vincenta Lechmana, do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

7. Podľa § 129 a 130 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiež navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu, „keďže právnymi následkami konania podľa uvedeného Uznesenia je vznik škôd na strane sťažovateľa veľkého rozsahu, a takéto odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom, a to s ohľadom na charakter sťažovateľa a subjektov, ktorých sa napádané Uznesenie týka“, resp. rozhodol o dočasnom opatrení tak, že uloží tretím osobám (správca ⬛⬛⬛⬛ ), aby sa dočasne do právoplatného rozhodnutia v tejto veci zdržali vykonávania právoplatného napadnutého uznesenia, „keďže výkon tohto rozhodnutia bude znamenať pre sťažovateľa väčšiu ujmu, aká môže vzniknúť ostatným subjektom“.

8. Sťažovateľka svoju ústavnú sťažnosť štyrikrát doplnila (podaniami doručenými ústavnému súdu 3. mája 2019, 27. júna 2019, 12. januára 2020 a 5. marca 2020). V uvedených podaniach informovala ústavný súd o ďalšom priebehu sporného konkurzu.

9. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec predbežne prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave I tohto dohovoru.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

20. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

21. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

22. Podľa § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania pristúpiť.

23. Podľa § 24 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach.

24. O zjavne neopodstatnenom návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Ako zjavne neopodstatnený možno odmietnuť návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

25. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, pričom k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 K 57/2018 a napadnutým uznesením, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a ustanovený správca.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 K 57/2018 do vydania napadnutého uznesenia

26. Účelom štádia konania po začatí konkurzného konania, ktoré nezačalo na návrh dlžníka, je zistenie, či sú splnené (osvedčené) materiálne podmienky na vyhlásenie konkurzu. Účastníkom v tomto štádiu konkurzného konania je dlžník a veriteľ, ak je navrhovateľom, veriteľ, ktorý sa stal účastníkom na základe pristúpenia do konania (§ 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo veriteľ na základe rozhodnutia súdu o jeho vstupe do konania (§ 25 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V závislosti od toho, či dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka alebo zastaví konkurzné konanie [§ 19 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii].

27. Konkurzné konanie proti dlžníkovi začal okresný súd uznesením sp. zn. 8 K 57/2018 z 27. júla 2018 na základe návrhu veriteľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Z uvedených skutočností, z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka nebola účastníkom namietaného konkurzného konania v štádiu od jeho začatia až do vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Je teda zrejmé, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 K 57/2018 do vydania napadnutého uznesenia nemohli byť porušené základné práva sťažovateľky.

28. V tejto súvislosti považuje ústavný súd navyše za potrebné uviesť, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii neumožňuje veriteľom, ktorí sa stali účastníkmi konania až po vyhlásení konkurzu, uplatnením pohľadávky prihláškou žiadať o spätné preskúmanie toho, či boli splnené materiálne podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

29. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka netvrdila ani nepreukázala svoje účastníctvo v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 K 57/2018 podľa § 24 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v časti konania do vydania napadnutého uznesenia. Ústavný súd preto dospel k záveru, že svojím procesným postupom v označenom konkurznom konaní okresný súd nemohol porušiť základné práva sťažovateľky garantované čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani jej právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru. Základných práv podľa čl. 46 i čl. 48 ústavy sa totiž podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú. V prípade sťažovateľky je takýmto zákonom zákon o konkurze a reštrukturalizácii, a ak ju tento procesnoprávny predpis nestavia do pozície účastníka konania, potom umožnenie prístupu k spisu by predstavovalo takú realizáciu sťažovateľkiných základných práv procesnej povahy, ktorá by sa medziam zákonov vykonávajúcich tieto základné práva vymykala. Z uvedeného už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vyplýva, že okresný súd svojím postupom v označenom konaní nemohol porušiť základné práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

30. Rovnako, pokiaľ ide o základné právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ako právo hmotnej povahy, jeho obsahová náplň vylučuje možnosť porušenia výlučne v dôsledku neumožnenia sťažovateľke vstúpiť do konkurzného konania v štádiu pred vyhlásením konkurzu, ako aj v dôsledku neumožnenia nahliadnuť do súvisiaceho súdneho spisu.

31. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131).

32. Z rekapitulovanej judikatúry ESĽP vyplýva zrejmá súvislosť práva zaručeného čl. 13 dohovoru a s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje. Vzhľadom na to, keďže nedospel k záveru o porušení iného práva zaručeného sťažovateľke ustanoveniami dohovoru (čl. 6 ods. 1), ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v časti namietajúcej porušenie práva zaručeného čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v označenom konkurznom konaní.

33. Napokon ani pojatie čl. 1 dohovoru do sťažnostného petitu nemohlo viesť k prijatiu ústavnej sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie, keďže predmetný článok ako svojich priamych adresátov vníma zmluvné strany dohovoru disponujúce medzinárodnoprávnou subjektivitou.

34. Ústavná sťažnosť, pokiaľ ide o postup okresného súdu do vydania napadnutého uznesenia, by za žiadnych okolností v prípade jej prijatia na ďalšie konanie nemohla viesť k meritórnemu záveru o porušení označených základných práv sťažovateľky a jej práv zaručených dohovorom, preto ju ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky napadnutým uznesením

35. V petite ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, sťažovateľka namietala aj porušenie svojich práv napadnutým uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu sťažovateľka v ústavnej sťažnosti len uviedla, že vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, ktorého je majoritným akcionárom, dochádza k škodám veľkého rozsahu, a opäť poukázala na postup okresného súdu pred vyhlásením konkurzu. V texte ústavnej sťažnosti tak chýba ústavnoprávne relevantná právna argumentácia vo vzťahu k namietanému porušeniu uvedených práv napadnutým uznesením. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Keďže ústavná sťažnosť neobsahuje v tomto smere relevantné odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú zákonom ustanovenú náležitosť ustanovenú v § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde.

36. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 39 ods. 3 a 4, § 43 a § 123 zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde). Osobitne to platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom (m. m. III. ÚS 334/09).

37. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.).

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.

39. Odmietnutím je ústavná sťažnosť sťažovateľky vybavená v celom rozsahu vrátane jej návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, resp. návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení, keďže odklad vykonateľnosti či rozhodnutie o dočasnom opatrení prichádza do úvahy len v prípade ústavnej sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu