znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 158/2013-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť T. S., Š., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária   M.,   s.   r.   o.,   B.,   v mene   ktorej   koná   konateľ   a advokát   JUDr.   M.   M.,   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Cb/109/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. S.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2012 doručená sťažnosť T. S., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb/109/2009.

Z obsahu   sťažnosti   a príloh   k nej   pripojených   vyplýva,   že   v konaní   začatom na základe návrhu navrhovateľky R.   B. na vydanie platobného rozkazu z 3. apríla 2009 o zaplatenie sumy 34 590,12 € s príslušenstvom z titulu „odstúpenia od Zmluvy o dielo... a vyplatenia zálohy za cenu diela vo výške 66 387,84 €“ vystupuje sťažovateľ v procesnom postavení odporcu.

Dňa 1. júna 2009 okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 1 Rob/243/2009-169, proti ktorému   podal   sťažovateľ   15.   júna   2009   odpor.   Veci   bola   následne   pridelená sp. zn. 9 Cb/109/2009.

Dňa   23.   júla   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   navrhovateľky k odporu.

Okresný súd uznesením č. k. 9 Cb/109/209-216 z 21. septembra 2009 zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že odpor je podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka 16. októbra 2009 odvolanie.

Krajský   súd   v Žiline   uznesením   č.   k.   14   Cob/258/2009-234   z 27.   januára   2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľ uviedol, že hoci okresný súd nariadil už šestnásť pojednávaní, dosiaľ nerozhodol vo veci samej. Posledné pojednávanie konané 16. novembra 2012 bolo bez vykonania akéhokoľvek dokazovania odročené na neurčito s tým, že okresný súd nariadi vo veci znalecké dokazovanie.

Dňa   26.   septembra   2012   podal   sťažovateľ   v zmysle   zákona   č.   757/2004   Z.   z. o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, ktorú táto listom č. k. Spr 1119/12-3 zo 17. októbra 2012 vyhodnotila ako nedôvodnú, pretože „nezistila subjektívne prieťahy zo strany sudkyne Mgr. S. M.“.

Podľa názoru sťažovateľa v predmetnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jeho označených práv. Okresný súd vo veci síce formálne koná, ale jeho úkony sú neefektívne a nesústredené a nevedú k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ už viac ako tri roky nachádza.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb/109/2009 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   aby okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb/109/2009.

Sťažovateľ   uviedol,   že   ochrany   svojich   práv   sa   domáhal   aj   podaním   sťažnosti na prieťahy v predmetnom konaní, ktorú predsedníčka okresného súdu vyhodnotila listom č. k. Spr 1119/12-3 zo 17. októbra 2012 ako nedôvodnú, pretože „nezistila subjektívne prieťahy zo strany sudkyne Mgr. S. M.“.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (29. novembra 2012), sťažnosť na prieťahy v konaní (26. septembra 2012),   takéto   využitie právneho prostriedku   nápravy podľa   § 53 ods.   1 zákona o ústavnom súde nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti okresnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený (ako to uvádza sťažovateľ, pozn.)   jeho   neefektívnou   alebo   nesústredenou   činnosťou.   Z odpovede   predsedníčky okresného súdu navyše vyplýva, že vec bude ďalej sledovať.

Vychádzajúc   z uvedeného,   ako   aj   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti (napr. IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, III. ÚS 126/2010, III. ÚS 256/2010) ústavný súd zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa iba formálnym   úkonom,   ktorému   nemožno   pripísať   účinky,   ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť mohla   mať,   ak   by   okresný   súd   dostal   primeranú   lehotu   na   prijatie   opatrení,   aby k zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   nedochádzalo.   Ústavný   súd   považuje sťažnosť sťažovateľa za neprípustnú a z uvedeného dôvodu ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Nad rámec uvedeného ústavný súd pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (I. ÚS 154/03,   IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).   Ak   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II. ÚS 57/01,   IV. ÚS 110/04),   prípadne   návrhu   buď nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

V prípade, že okresný súd by v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by vykazoval určitú nečinnosť, sťažovateľ má možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie   ústavného   súdu   nezakladá   prekážku   rozhodnutej   veci   podľa   §   24a   zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2013