znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 158/09-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci návrhu   J.   T.,   V.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   J.,   T.,   na   preskúmanie   rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce V. z 31. marca 2009 č. 2/9 M/2009 vydaného v konaní podľa ústavného   zákona   č. 357/2004   Z.   z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce V. č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009 vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č. 545/2005   Z. z. z r u š u j e.

2. Obec V. j e   p o v i n n á   uhradiť J. T. trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. J., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. III. ÚS 158/01 z 3. júna 2009 prijal na ďalšie konanie návrh J. T. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce V (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009. Týmto rozhodnutím mu bola opätovne uložená pokuta vo výške jednomesačného platu starostu, pretože v zmysle čl. 7 ústavného   zákona   č. 357/2004   Z.   z.   o ochrane   verejného záujmu   pri   výkone   funkcií verejných   funkcionárov   v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon   o ochrane   verejného   záujmu“)   nepodal   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových   pomerov   verejných   funkcionárov   za   rok   2007   (ďalej   len   „oznámenie“) do 31. marca 2008.

Z návrhu a jeho príloh okrem iného vyplýva, že navrhovateľ, ktorý vykonáva funkciu starostu obce V.,   podal uvedené oznámenie za rok 2007 do podateľne Obecného úradu v obci   V. (ďalej len „obecný úrad“) 28.   marca 2008.   Podanie bolo riadne zaevidované v knihe došlej pošty pod por. č. 76/2008.

Obecné zastupiteľstvo však napriek tomu navrhovateľovi uložilo pokutu vo výške jednomesačného platu starostu, pretože navrhovateľ podľa neho nemal doručiť oznámenie na   obecný   úrad,   ale   priamo   komisii   pre   ochranu   verejného   záujmu   v obci   V.   Obecné zastupiteľstvo   totiž   už   predtým   uložilo   uznesením   č.   1/7 M/2009   z 26.   februára   2009 navrhovateľovi   pokutu,   ale   toto   uznesenie,   ako   aj   predchádzajúce   uznesenie   starosta ako štatutárny orgán nepodpísal.

Navrhovateľ uviedol, že uloženie pokuty obecným zastupiteľstvom bolo nezákonné, pretože všetky písomnosti (teda aj pre komisiu pre ochranu verejného záujmu) sa doručujú len   na   obecný   úrad   a   on   si   svoju   povinnosť   včas   splnil,   pretože   jeho   podanie bolo zaevidované v knihe došlej pošty pod por. č. 76/2008.

Na tomto základe navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Obecného zastupiteľstva obce V. č. 2/9 M/2009 zo dňa 31. 3. 2009, ktorým obecné zastupiteľstvo vo V. opakovane schválilo uznesenie č. 1/7 M/2009 v plnom znení tak, ako bolo schválené zastupiteľstvom obce dňa 26. 2. 2009. Obecné zastupiteľstvo obce V. je povinné v lehote do 3 dní od doručenia tohto nálezu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 292,38 Eur.“

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie obecného zastupiteľstva k návrhu, ktoré mu bolo doručené 6. júla 2009. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

„1) Tvrdenie   navrhovateľa,   že   dňa   24.   4.   2009   mu   bolo   doručené   uznesenie Obecného   zastupiteľstva   č.   2/9 M/2009   je   zavádzajúce   súd   a   dátum   doručenia je konštruovaný   tak,   aby   účelovo   bola   splnená   15   dňová   lehota   určená   zákonom na preskúmanie, ktoré ústavnému súdu došlo 11. 05. 2009. Podľa vyššie označenej prílohy č. 14 v časti II bod 8 je zrejmé, že navrhovateľ T. J., starosta obce prevzal predmetné uznesenie dňa 07. 04. 2009, čo aj vlastnoručne podpísal prevzatím zápisnice zastupiteľstva, v   ktorej   je predmetné   uznesenie   v   celom   znení   uvedené   aj   s   dosiahnutým   výsledkom hlasovania.   Podľa   prílohy   č.   15   v   časti   II   bod   8   je   predmetné   uznesenie   podpísané starostom dňa 09. 04. 2009 a tento deň aj vyvesené na úradnej tabuli. Uvedené tvrdenie, že Uznesenie   č.   2/9 M/2009   bolo   doručené   J.   T.   dňa   až   24.   04   2009   je tendenčné   a   v rozpore   s   preukázanými   písomnými   dôkazmi.   Zároveň   poznamenávame,   že predmetným uznesením zastupiteľstvo obce potvrdilo (§ 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb.) Uznesenie č. 1/7 M/2009 prijaté dňa 26. 02. 2009, na základe ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení zákona   č. 545   Z.   z.,   ktoré   starosta   nepodpísal (§ 13   ods.   6   zákona   č.   369/1990   Zb.). Samotné Uznesenie č. 1/7 M/2009 podľa prílohy č. 10 v časti II bod 5 starosta prevzal dňa 02. 03. 2009 a ako uznesenie prijaté na základe ústavného zákona ho vetoval, a preto zastupiteľstvo   obce   uznesenie   č.   1/7 M/2009   potvrdilo   dňa   31. 03. 2009   uznesením 2/9 M/2009.

2) Zastupiteľstvo   obce   nepopiera,   že   obecný   úrad   zabezpečuje   organizačné a administratívne   veci   obecného   zastupiteľstva   ako   aj   orgánov   zriadených   obecným zastupiteľstvom (§ 16 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.), ale zákon na ochranu verejného záujmu nedelegoval   právomoc,   že obecný   úrad   je osobou,   ktorej starosta   obce   podáva Oznámenie. Túto osobu zákon určil kogentne a je ňou Komisia obecného zastupiteľstva. Tvrdenie starostu aj v tejto časti je zmätočné, pretože ako starosta sám organizuje prácu obecného úradu teda aj podateľne.

3) Za sporné považujeme vyjadrenie starostu obce vo veci práva vetovať uznesenia prijímané   na   základe   osobitného   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   v   znení   zákona č. 545/2005 Z. z.

4) K   samotným   písomnostiam   doručeným   poslancovi   Mgr.   J.   N.,   starostom   obce vedených pod sp. zn. č. 183/2009 zo dňa 04. 05. 2009 ako písomnosť obce V. vo veci oznámenia o doručení písomnosti vo veci verejného záujmu starostovi obce J. T. zo dňa 24. 04. 2009   pod.   sp.   zn.   183/2009   vo   veci   doručenia   kópií   Uznesenia   č.   1/9 M/2009 a Uznesenia č. 1/7 M/2009, považujeme výlučne za špekulačné v snahe po právnej stránke legalizovať   doručenie   až   na   deň   24. 04. 2009   a   to   preto,   aby   lehota   podaného   návrhu navrhovateľa spĺňala 15 dňovú zákonnú lehotu. Pritom je zrejme že ako starosta obce sám sebe posiela písomné materiály, ktoré majú preukázať doručenie až dňa 24. 04. 2009 teda vedome jeho konanie v tejto časti je konaním hrubého podvodu.   Z písomnosti ktoré sú prílohou časti II je ako sme už uviedli Uznesenie č. 1/7 M/2009 navrhovateľ prevzal dňa 02. 03. 2009   a   jeho   prevzatie   vlastnoručne   podpísal.   Uznesenie   č. 2/9 M/2009   ako   aj Uznesenie č. 1/9 M/2009 prevzal navrhovateľ dňa 07. 04. 2009 čo tiež vlastnoručne potvrdil svojím podpisom. Poznamenávame, že Uznesenie č. 10/9 M/2009 nie je písomnosť vo veci verejného záujmu. Na predmetné oznámenie č. j. 183/2009 zo dňa 04. 05. 2009 zástupca starostu poslanec Mgr. J. N. odpovedal listom zo dňa 28. 05. 2009, ktorý obci doručil dňa 01. 06. 2009 (predmetné písomnosti tvoria 3 prílohy označené B príloha).

Zastupiteľstvo   obce   V.   na   základe   vyššie   uvedeného   a   predložených   písomných dôkazov preukazuje, že Uznesenie č. 2/9 M/2009 bolo navrhovateľovi doručené dňa 07. 04. 2009 a samotný výpis Uznesení 1/9 M/2009 a 2/9 M/2009 navrhovateľ ako starosta obce už dňa 09. 04. 2009 podpísal a vyvesil dňa 09. 04. 2009 na úradnú tabuľu obce a na základe toho tvrdí, že navrhovateľ návrh súdu nedoručil v zákonnej 15 dňovej lehote. Zastupiteľstvo   obce   V.   na   základe   vyššie   uvedeného   a   predložených   písomných dôkazov preukazuje,   že Uznesenie č.   1/7 M/2009 bolo navrhovateľovi doručené 02.   03. 2009.

Zastupiteľstvo   obce   žiada   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   po   vecnom preskúmaní takto rozhodol

Návrh   na   preskúmanie   sa   odmieta   pre   nesplnenie   zákonom   stanovenej   lehoty pre podanie návrhu. Súdne trovy sa navrhovateľovi nepriznávajú.

Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce V. č. 1/7 M/2009 zo dňa 26. 02. 2009 potvrdzuje.“

Ústavný   súd   zaslal   vyjadrenie   obecného   zastupiteľstva   na   vedomie   a   prípadné zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadril.

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento ústavný zákon sa vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

Podľa   čl.   3 ods.   1,   3 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1...

Podľa čl. 7 ods. 1, 2 a 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas   jej   výkonu   vždy   do   31.   marca   podať   písomné   oznámenie   za   predchádzajúci kalendárny   rok.   K   písomnému   oznámeniu   podľa   odseku   1   verejný   funkcionár   priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného zastupiteľstva...

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné   alebo   nepravdivé   údaje   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl.   8   uviedol   neúplné   alebo   nepravdivé   údaje,   rozhodnutie   obsahuje   výrok,   v   ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta   sa   ukladá   v   sume   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného   funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7... v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.

Podľa   čl.   9   ods.   13   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   rozhodnutie obsahuje osobné   údaje verejného   funkcionára   v   rozsahu   titul,   meno,   priezvisko,   adresa trvalého bydliska a funkcia.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia   rozhodnutia,   ktorým   bola   vyslovená   strata   mandátu   alebo   funkcie   alebo ktorým   bola uložená pokuta,   podať návrh   na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný   súd Slovenskej   republiky.   Podanie   návrhu   má   odkladný   účinok.   Ústavný   súd   Slovenskej republiky   rozhodne   o   tomto   návrhu   do   60   dní   odo   dňa   jeho   doručenia.   Konanie o preskúmaní takého   rozhodnutia   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zakladajú   právomoc   ústavného   súdu   rozhodnúť   o návrhu   navrhovateľa   na   preskúmanie napadnutého uznesenia zastupiteľstva.

Podrobnosti   o konaní   v zmysle   štvrtej   vety   citovaného   čl.   10   ods.   3   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) v ustanoveniach § 73a a § 73b.

Podľa   § 73a   ods. 1   a   2   zákona   o ústavnom   súde   konanie   sa   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie   o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa § 73b zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov (ods. 1).

O návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (ods. 2). Ak   senát   ústavného   súdu   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   je   v   rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší (ods. 3).

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (ods. 4).

III.

Navrhovateľ ako verejný funkcionár vo vzťahu k namietanému uzneseniu obecného zastupiteľstva   vydanému v konaní podľa   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v okolnostiach   daného   prípadu   namieta   predovšetkým   to,   že   obecné   zastupiteľstvo mu uložilo   pokutu   vo   výške   jednomesačného   platu   starostu   nezákonne,   pretože   svoju zákonnú povinnosť podať oznámenie za rok 2007 si splnil včas a doručil ho do podateľne obecného   úradu,   o čom   svedčí   zaevidovanie   jeho   podania   v knihe   došlej   pošty pod por. č. 76/2008.

Obecné zastupiteľstvo tvrdí, že navrhovateľ mal oznámenie doručiť priamo komisii obecného   zastupiteľstva   (pre   ochranu   verejného   záujmu   v obci   V.),   pretože   to   vyplýva z citovaného ústavného zákona (nie do podateľne obecného úradu), aj keď na druhej strane priznáva,   že „obecný   úrad   zabezpečuje   organizačné   a administratívne   veci   obecného zastupiteľstva ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom (§ 16 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.)“.

Súčasne uvádza, že navrhovateľovi nebolo doručené predmetné uznesenie, ako tvrdí až 24. apríla 2009, ale už 9. apríla 2009, teda navrhovateľ podal návrh ústavnému súdu oneskorene. Preto žiada, aby ústavný súd jeho návrh zamietol.

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 10 ods. 3 štvrtou vetou   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmaní   rozhodnutia   vo veciach   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov,   v rámci   ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku   proti   rozhodnutiu   obecného   zastupiteľstva,   je   posúdenie   konania   verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní namietaného rozhodnutia výboru   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   nebolo   v   rozpore   s ústavným   zákonom o ochrane   verejného   záujmu,   tak   ho   zruší,   a   naopak,   ak   po   jeho   preskúmaní   dospeje k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, tak ho potvrdí.

Ústavný   súd   preskúmal   konanie   verejného   funkcionára   nielen   z hľadiska   toho, či nebolo   v rozpore   s ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu,   ale tiež zisťoval, či obecné zastupiteľstvo správne a zákonne interpretovalo a aplikovalo v danom prípade pri ukladaní pokuty už citované čl. 9 ods. 6, 10 a 13 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a či jeho rozhodnutie bolo aj riadne odôvodnené a preskúmateľné.

Ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí   byť   akceptovateľné   aj   z   hľadiska   všeobecne   ponímanej   spravodlivosti.   Preto s prihliadnutím   na zistené   skutočnosti   a svoju   funkciu   vyplývajúcu   mu   z čl. 124   ústavy dospel k názoru, že je daný dôvod aj na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho skúmania v danej veci aj to, či rozhodnutie obecného zastupiteľstva malo aj všetky formálne a obsahové náležitosti. V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 1/07 už ústavný súd zdôraznil, že zo svojho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti [čl. 124 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)]   musí   pri   uplatňovaní svojej   právomoci   brať zreteľ   aj   na dodržiavanie   procesných   zásad   zaručujúcich   právo   na   spravodlivý   proces garantované   čl. 46   a   nasl.   ústavy,   a   preto   aj v okolnostiach   prípadu   navrhovateľa s prihliadnutím   na zistené   skutočnosti   a svoju   funkciu   vyplývajúcu   mu   z čl. 124   ústavy dospel k názoru, že je daný dôvod na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho skúmania aj procesný postup obecného zastupiteľstva v konaní v danej veci.

Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutia vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov)   nemôže   posúdiť, či sa dotknutý verejný funkcionár (v danom prípade navrhovateľ) dopustil konania, ktoré je v rozpore   s ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu,   bez   toho,   aby   súčasne posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade uznesenie obecného zastupiteľstva).

Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitosti tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového   stavu   a   jeho   hodnotenia   v dostatočnom   rozsahu)   predstavuje   nielen   jednu zo základných   podmienok   pre   zákonu   zodpovedajúce   rozhodnutie,   ale   je   tiež   jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv. Preto   nedostatky   formy   rozhodnutia   alebo   povrchnosť   odôvodnenia   je   v   rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.

Vychádzajúc z výroku (o čom a ako rozhodol) i odôvodnenia (prečo tak rozhodol) namietaného   rozhodnutia   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   rozhodnutie   obecného zastupiteľstva   (uznesenie   č. 2/9 M/2009   z   31. marca 2009)   je   nielen   nepreskúmateľné, ale tiež   nevykonateľné   (čo   sa   týka   jeho   výroku)   a neobsahuje   ani   skutkové   dôvody, pre ktoré bolo uložené.

Z čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že pokuta sa ukladá v sume..., avšak v samotnom rozhodnutí pokuta uložená navrhovateľovi nebola určená v konkrétnej čiastke, ale iba v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára... (resp. starostu).

Ak   preto   namietané   uznesenie   obecného   zastupiteľstva   neobsahovalo   konkrétnu výšku pokuty a nebolo k nemu vypracované samostatné rozhodnutie, ktorým bola uložená navrhovateľovi, bolo toto rozhodnutie nepreskúmateľné a ústavný súd ho už len na základe tohto dôvodu musel zrušiť.

K podobným záverom ústavný súd dospel aj v súvislosti s požiadavkou čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu „... rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   odôvodnenie...“,   keďže   komisia   obecného zastupiteľstva   sa   ňou   v uznesení   z   31.   marca   2009   dôsledne   neriadila.   Podľa   názoru ústavného   súdu   namietané   uznesenie   z 31.   marca   2009   (ako   také)   prima   facie   nespĺňa predpoklady decízneho aktu orgánu verejnej moci (obdobne I. ÚS 356/08).

Obecné zastupiteľstvo v namietanom rozhodnutí opakovane iba schválilo uznesenie č. 1/7 M/2009 v plnom znení tak, ako bolo schválené 26. februára 2009.

Dôvodom   na uloženie   pokuty   navrhovateľovi   vo   výške   mesačného   platu   starostu v danom prípade bolo to, že komisia pre ochranu verejného záujmu na základe vlastného preverovania   zistila   porušenie   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu,   pretože „starosta obce vo svojom vystúpení nepotvrdil, že Oznámenie odovzdal členom komisie, ale potvrdil, že ho odovzdal pracovníčke obecného úradu. Neuložil jej povinnosť informovať predsedu komisie pre ochranu verejného záujmu.“.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného   konštatuje,   že   namietané   uznesenie č. 2/9 M/2009   z   31. marca 2009   v   spojení   s   predchádzajúcim   uznesením   obecného zastupiteľstva č.   1/7 M/2009 z 26. februára 2009 je nedostatočne skutkovo vymedzené, a preto ho treba, resp. (podľa jeho názoru) považovať aj za nepreskúmateľné.

V neposlednom rade obecné zastupiteľstvo v namietanom rozhodnutí z 31. marca 2009 a ani v predchádzajúcom uznesení z 26. februára 2009 neuviedlo „... osobné údaje verejného   funkcionára   v   rozsahu   titul,   meno,   priezvisko,   adresa   trvalého   bydliska a funkcia“ tak, ako je to uvedené v čl. 9 ods. 13 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Ústavný súd preto uzavrel, že v danom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia   rozporu   záujmov   neboli vo   vzťahu   k navrhovateľovi   dodržané   viaceré zákonné ustanovenia, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za nezákonné.Čo sa týka toho, že proti uzneseniu obecného zastupiteľstva podal navrhovateľ návrh na ústavnom súde oneskorene, v danom prípade z príloh k návrhu vyplýva, že napadnuté uznesenie   obecného   zastupiteľstva   bolo   doručené   navrhovateľovi   až   24. apríla 2009 a navrhovateľ už 7. mája 2009, teda v zákonnej lehote, podal na poštovú prepravu návrh na jeho preskúmanie ústavnému súdu.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, z ktorých obecné zastupiteľstvo odvodzuje nesplnenie povinnosti   podať   oznámenie   za   rok   2007   spôsobom   a v lehote   ustanovenej   v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu, ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade na základe predložených   dôkazov   (najmä   overenou   fotokópiou   knihy   došlej   pošty)   je   nesporné (a nespochybňuje to ani obecné zastupiteľstvo),   že navrhovateľ podal   oznámenie za rok 2007   v lehote   ustanovenej   v ústavnom   zákone   o ochrane   verejného   záujmu, a to prostredníctvom obecného úradu 28. marca 2008.

Skutočnosť, že si obecný úrad nesplnil svoju povinnosť (oznámenie navrhovateľa nedoručil ihneď príslušnej komisii obecného zastupiteľstva), nemôže tento fakt nijakým spôsobom spochybniť.

Podľa   § 16   ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 369/1990   Zb.   o   obecnom zriadení   v znení   neskorších   predpisov   obecný   úrad   je   výkonným   orgánom   obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.

Podľa   §   16   ods.   2   písm.   a)   toho   zákona   obecný   úrad   najmä   zabezpečuje písomnú agendu   obce   a orgánov   obecného   zastupiteľstva   a je   podateľňou   a   výpravňou písomností obce.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného   skutkového   stavu,   keďže je   oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie zastupiteľstva z 31. marca 2009 (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom   súde),   v okolnostiach   prípadu   nemal   inú   možnosť   len   zrušiť   nezákonné uznesenie   obecného   zastupiteľstva   (výrok   1   nálezu),   pričom   zároveň   platí,   že   toto rozhodnutie ústavného súdu je konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   navrhovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. P. J. v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca žiadal o priznanie trov konania v sume 292,38 € vrátane dane z pridanej hodnoty, ktoré riadne špecifikoval.

Ústavný   súd   pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z návrhu   právneho   zástupcu navrhovateľa a priznal mu úhradu trov konania v ním požadovanej sume, pretože táto suma bola vypočítaná   v   zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   Obec   V.   povinná   zaplatiť   na   účet právneho   zástupcu   navrhovateľa   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009