znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 158/02-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť L. O., bytom S. N. V., ktorou namietal zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2 C 1793/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. O.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2002 doručená sťažnosť L. O., bytom S. N. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2 C 1793/98.

Sťažovateľ uviedol, že sa 17. novembra 1998 žalobou na Okresnom súde Spišská Nová Ves domáhal náhrady škody za pracovný úraz (náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) od svojho zamestnávateľa – BD S. N. V. Vo veci nebolo stále právoplatne rozhodnuté a v rámci znaleckého dokazovania na zistenie rozsahu a bodového ohodnotenia sťaženia   jeho   spoločenského   uplatnenia   bol   ustanovený   už   štvrtý   znalec.   Konanie   sa „preťahuje“, a preto sa obrátil so „sťažnosťou o prešetrenie prieťahov v konaní“ na ústavný súd.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v sťažnosti neoznačil, porušenie ktorých konkrétnych základných práv alebo   slobôd   zaručených   v Ústave   Slovenskej   republiky   alebo   v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve namieta, a neuviedol, akého rozhodnutia sa domáha.

Ústavný   súd   listom   zo 16.   septembra   2002   upozornil   sťažovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote 14 dní od   doručenia   výzvy   tieto   nedostatky   odstránil   a k sťažnosti   pripojil   splnomocnenie   pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ aj napriek tomu, že vyššie uvedený list ústavného súdu adresovaný mu do vlastných rúk prevzal (podľa poštovej doručenky 17. septembra 2002), na výzvu ústavného súdu nereagoval a v súdom stanovenej lehote nedostatky sťažnosti neodstránil. Neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   ods.   1   a 2   a   §   50   ods.   1   písm.   a)   zákona o ústavnom súde.  

Sťažovateľ,   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   zo 16.   septembra   2002,   nedostatky svojej   sťažnosti   do   dnešného   dňa   neodstránil   (nepredložil   ani   splnomocnenie   na   svoje zastupovanie pred ústavným súdom udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi), hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002