znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 157/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a obchodnejspoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia   s.   r.   o.,   Košická   37,   Bratislava,   zastúpenýchadvokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 19/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECTSlovakia s. r. o.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola14. augusta 2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a obchodnej   spoločnostiVENUS   PROJECT   Slovakia   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo   veci   namietanéhoporušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 8 C 19/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia   uvádzajú,   že   v napadnutom   konaní   o zaplatenie   sumy   20   000   € s príslušenstvom   vedenom   proti Slovenskej   republike   v   zastúpení   Ministerstvom spravodlivosti   Slovenskej   republiky začatom   8.   februára   2011   vystupujú   v postavení navrhovateľov.

Ďalej sťažovatelia uvádzajú:„Do konania podával odporca špekulatívne návrhy na čiastočné zastavenie veci ako aj návrh na spojenie s vecou vedenou na OS Bratislava I pod sp. zn. 18 C 56/2010 a to všetko od 13.05.2011 (viď upovedomenie o vybavení sťažnosti zo dňa 07.05.2014, spr. 2139/2014 - str. 2, druhý odstavec - veta šiesta - príloha).

Pojednávanie vytýčené na 02.12.2011 (teda až po 10tich mesiacoch od podania žaloby)   bolo   zrušené   z   dôvodu   PN   zákonnej   sudkyne.   Nový   termín   pojednávania   bol stanovený na deň 01.03.2012, ktorého sa sťažovatelia zúčastnili.

Nakoľko   porušovateľ   nerozhodol   na   návrh   odporcu   zo   dňa   13.05.2011,   tak po otvorení   pojednávania   dňa   01.03.2012   bolo   pojednávanie   odročené   na   24.04.2012, porušovateľovi sa však nepodarilo zabezpečiť spis 18 C 56/2010.

Nový termín pojednávania bol stanovený na deň 11.09.2012. Pojednávanie bolo opätovne odročené vinou porušovateľa.

Nový   termín   pojednávania   bol   vytýčený   na   deň   23.10.2012,   pojednávanie   bolo opätovne zrušené z dôvodu PN zákonnej sudkyne.

Na   pojednávaní   dňa   23.04.2013   boli   prítomný   sťažovatelia.   Porušovateľ pojednávanie opätovne odročil na neurčito, nakoľko stále nemal rozhodnuté o procesných návrhoch odporcu zo dňa 13.05.2011!

Uznesením zo dňa 26.02.2014 bol návrhom odporcu na spojenie veci zamietnutý, teda porušovateľ nekonal sústredene a bez zbytočných prieťahov v kompenzačnej veci viac ako   3   roky,   čo   je   z   ústavného   hľadiska   neprijateľné   a   neakceptovateľné,   sťažovateľom vznikla   nemajetkový   ujma   titulom   prieťahov   a   neprejednania   kompenzačnej   veci v primeranej lehote.“

Napokon sťažovatelia uvádzajú:„Dňa 08.04.2014 podali sťažovatelia sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní č. k. 8 C 19/2011, ktorú predsedníčka OS listom zo dňa 07.05.2014 Spr. 2139/2014 vyhodnotila ako dôvodnú.

Porušovateľ ani ku dňu podania tejto sťažnosti vo veci nerozhodol ani len na prvom stupni. Vec je teda v nerozhodnutom stave, nie vinou sťažovateľov, viac ako 3 a pol roka. Stav neistoty sťažovateľov o výsledok konania trvá, sťažovatelia pociťujú beznádej a skrivosť,   pričom   sa   na   prieťahoch   a   neefektívnom,   lacnom   konaní   porušovateľa nepodieľalo. Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam.

Vec je pritom po právnej a skutkovej stránke nezložitá, porušovateľovi nič nebránilo, aby vo veci konal rýchlo a spravodlivo rozhodol do 1/2 roka (viď judikatúra ESĽP) S   akcentom   na   vyššie   uvedený   skutkový   stav   veci   sťažovatelia   žiadajú   priznať Ústavným   súdom   SR,   v   zhode   s   judikatúrou   ESĽP   pri   odškodňovaní   obetí   prieťahov v kompenzačných konaniach, primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- eur pre každého.

Sťažovatelia majú za to, že sú oprávnení s poukazom na judikatúru ESĽP vo veci Ištván a Ištvánová p. Slovensku z 12.6.2012, Komanický (č.6) p. Slovensku z 12.6.2012 už neposkytovať   porušovateľovi   ďalšiu   primeranú   lehotu   na   odstránenie   nečinnosti,   preto podávajú v záujme ochrany svojich základných práv a slobôd túto sťažnosť Ústavnému súdu SR.“

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej nálezomrozhodol   tak,   že   vysloví   porušenie   ich   základného práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy a práva na prejednanieveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 8 C 19/2011, prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočnýchprieťahov, prizná sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 500 €, ako ajúhradu trov konania v sume 283,62 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Vsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V   konaniach   o   sťažnostiach   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelianamietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrouvyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon   o   súdoch“).   Takúto   sťažnosť   totiž   ústavný   súd   považuje   za   účinný   prostriedokochrany   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (ako   aj   práva   podľa   čl. 6   ods. 1dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri   ochranezákladných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnajnapr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z „upovedomenia   o spôsobe   vybavenia   sťažnosti“zo 7. mája 2014 (Spr. 2139/2014) zistil, že predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosťsťažovateľov na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 19/2011 doručenú okresnémusúdu 8. apríla 2014 ako dôvodnú a súčasne uviedla, že „zákonnej sudkyni boli zistené prieťahy v konaní vytknuté s tým, že je potrebné zabezpečiť ďalšie bezprieťahové vybavenie veci.   Namietaná   vec   bola   na   základe   rozhodnutia   predsedníčky   Okresného   súdu Bratislava I zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov vo veci každé tri mesiace.“.

Ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   okresný   súd   v merite   veci   rozhodol   rozsudkomz 21. augusta   2014,   proti   ktorému   bolo   podané   odvolanie   21.   októbra   2014   a následneokresný súd vec na rozhodnutie predložil Krajskému súdu v Bratislave 9. februára 2015,ktorý dosiaľ o odvolaní nerozhodol.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,na uplatnenie   ktorého   mali   sťažovatelia   právo   podľa   § 62   ods. 1   zákona   o súdoch,   sav okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako   účinný prostriedok nápravy, ktorý malisťažovatelia k dispozícii a aj ho využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to,   že sťažnosť na prieťahy adresovanáorgánu   štátnej   správy   súdov   zohráva   významnú   preventívnu   funkciu,   a to   ako   účinnýprostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahudošlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. IV. ÚS 104/03,IV. ÚS 73/05).

Ústavný súd konštatuje, že je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresnéhosúdu   na   prieťahy   a   po   prijatí   príslušných   opatrení   okresný   súd,   ako   už   bolo   uvedené,v merite veci rozsudkom z 21. augusta 2014 rozhodol, čím došlo k odstráneniu nežiaducehostavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že svojím uznesením sp. zn. III. ÚS 458/2014z 24. júla 2014 už odmietol sťažnosť sťažovateľov doručenú ústavnému súdu 25. júna 2014,ktorá svojím obsahom bola úplne identická so sťažnosťou, ktorá je posudzovaná v tomtokonaní.   V odôvodnení   uvedeného   uznesenia   ústavný   súd   okrem   iného   poukázal   na   to,že doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   v rozsahu   prevyšujúcom   3   roky   sama   osebenesignalizuje   relevantné   porušenie   označených   práv.   Ďalej   ústavný   súd   v odôvodneníuvedeného   uznesenia   taktiež   konštatoval,   že   „v   prípade   dlhšieho   obdobia   nečinnostivšeobecného súdu, resp. iného jeho konania (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoréby boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, toto rozhodnutieústavného   súdu   nezakladá   prekážku   neprípustnosti   opätovného   konania   a rozhodovaniavo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisíod povahy veci) by totiž   mohlo založiť   inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahovv súdnom konaní“.

Keďže sťažovatelia napriek uvedenému podali v tej istej veci opakovanú sťažnosťuž 14. augusta 2014, teda po uplynutí necelého mesiaca od rozhodnutia ústavného súduz 24. júla 2014, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietolako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015