SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 157/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a obchodnejspoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o., Košická 37, Bratislava, zastúpenýchadvokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 19/2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a obchodnej spoločnosti VENUS PROJECTSlovakia s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola14. augusta 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a obchodnej spoločnostiVENUS PROJECT Slovakia s. r. o. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietanéhoporušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 8 C 19/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovatelia uvádzajú, že v napadnutom konaní o zaplatenie sumy 20 000 € s príslušenstvom vedenom proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky začatom 8. februára 2011 vystupujú v postavení navrhovateľov.
Ďalej sťažovatelia uvádzajú:„Do konania podával odporca špekulatívne návrhy na čiastočné zastavenie veci ako aj návrh na spojenie s vecou vedenou na OS Bratislava I pod sp. zn. 18 C 56/2010 a to všetko od 13.05.2011 (viď upovedomenie o vybavení sťažnosti zo dňa 07.05.2014, spr. 2139/2014 - str. 2, druhý odstavec - veta šiesta - príloha).
Pojednávanie vytýčené na 02.12.2011 (teda až po 10tich mesiacoch od podania žaloby) bolo zrušené z dôvodu PN zákonnej sudkyne. Nový termín pojednávania bol stanovený na deň 01.03.2012, ktorého sa sťažovatelia zúčastnili.
Nakoľko porušovateľ nerozhodol na návrh odporcu zo dňa 13.05.2011, tak po otvorení pojednávania dňa 01.03.2012 bolo pojednávanie odročené na 24.04.2012, porušovateľovi sa však nepodarilo zabezpečiť spis 18 C 56/2010.
Nový termín pojednávania bol stanovený na deň 11.09.2012. Pojednávanie bolo opätovne odročené vinou porušovateľa.
Nový termín pojednávania bol vytýčený na deň 23.10.2012, pojednávanie bolo opätovne zrušené z dôvodu PN zákonnej sudkyne.
Na pojednávaní dňa 23.04.2013 boli prítomný sťažovatelia. Porušovateľ pojednávanie opätovne odročil na neurčito, nakoľko stále nemal rozhodnuté o procesných návrhoch odporcu zo dňa 13.05.2011!
Uznesením zo dňa 26.02.2014 bol návrhom odporcu na spojenie veci zamietnutý, teda porušovateľ nekonal sústredene a bez zbytočných prieťahov v kompenzačnej veci viac ako 3 roky, čo je z ústavného hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, sťažovateľom vznikla nemajetkový ujma titulom prieťahov a neprejednania kompenzačnej veci v primeranej lehote.“
Napokon sťažovatelia uvádzajú:„Dňa 08.04.2014 podali sťažovatelia sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní č. k. 8 C 19/2011, ktorú predsedníčka OS listom zo dňa 07.05.2014 Spr. 2139/2014 vyhodnotila ako dôvodnú.
Porušovateľ ani ku dňu podania tejto sťažnosti vo veci nerozhodol ani len na prvom stupni. Vec je teda v nerozhodnutom stave, nie vinou sťažovateľov, viac ako 3 a pol roka. Stav neistoty sťažovateľov o výsledok konania trvá, sťažovatelia pociťujú beznádej a skrivosť, pričom sa na prieťahoch a neefektívnom, lacnom konaní porušovateľa nepodieľalo. Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam.
Vec je pritom po právnej a skutkovej stránke nezložitá, porušovateľovi nič nebránilo, aby vo veci konal rýchlo a spravodlivo rozhodol do 1/2 roka (viď judikatúra ESĽP) S akcentom na vyššie uvedený skutkový stav veci sťažovatelia žiadajú priznať Ústavným súdom SR, v zhode s judikatúrou ESĽP pri odškodňovaní obetí prieťahov v kompenzačných konaniach, primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- eur pre každého.
Sťažovatelia majú za to, že sú oprávnení s poukazom na judikatúru ESĽP vo veci Ištván a Ištvánová p. Slovensku z 12.6.2012, Komanický (č.6) p. Slovensku z 12.6.2012 už neposkytovať porušovateľovi ďalšiu primeranú lehotu na odstránenie nečinnosti, preto podávajú v záujme ochrany svojich základných práv a slobôd túto sťažnosť Ústavnému súdu SR.“
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej nálezomrozhodol tak, že vysloví porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy a práva na prejednanieveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 8 C 19/2011, prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočnýchprieťahov, prizná sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 500 €, ako ajúhradu trov konania v sume 283,62 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Vsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelianamietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrouvyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedokochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochranezákladných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnajnapr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Ústavný súd zo sťažnosti a z „upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti“zo 7. mája 2014 (Spr. 2139/2014) zistil, že predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosťsťažovateľov na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 19/2011 doručenú okresnémusúdu 8. apríla 2014 ako dôvodnú a súčasne uviedla, že „zákonnej sudkyni boli zistené prieťahy v konaní vytknuté s tým, že je potrebné zabezpečiť ďalšie bezprieťahové vybavenie veci. Namietaná vec bola na základe rozhodnutia predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov vo veci každé tri mesiace.“.
Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkomz 21. augusta 2014, proti ktorému bolo podané odvolanie 21. októbra 2014 a následneokresný súd vec na rozhodnutie predložil Krajskému súdu v Bratislave 9. februára 2015,ktorý dosiaľ o odvolaní nerozhodol.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sav okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý malisťažovatelia k dispozícii a aj ho využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy adresovanáorgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinnýprostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahudošlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. IV. ÚS 104/03,IV. ÚS 73/05).
Ústavný súd konštatuje, že je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresnéhosúdu na prieťahy a po prijatí príslušných opatrení okresný súd, ako už bolo uvedené,v merite veci rozsudkom z 21. augusta 2014 rozhodol, čím došlo k odstráneniu nežiaducehostavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu.
Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že svojím uznesením sp. zn. III. ÚS 458/2014z 24. júla 2014 už odmietol sťažnosť sťažovateľov doručenú ústavnému súdu 25. júna 2014,ktorá svojím obsahom bola úplne identická so sťažnosťou, ktorá je posudzovaná v tomtokonaní. V odôvodnení uvedeného uznesenia ústavný súd okrem iného poukázal na to,že doterajšia dĺžka napadnutého konania v rozsahu prevyšujúcom 3 roky sama osebenesignalizuje relevantné porušenie označených práv. Ďalej ústavný súd v odôvodneníuvedeného uznesenia taktiež konštatoval, že „v prípade dlhšieho obdobia nečinnostivšeobecného súdu, resp. iného jeho konania (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoréby boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, toto rozhodnutieústavného súdu nezakladá prekážku neprípustnosti opätovného konania a rozhodovaniavo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisíod povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahovv súdnom konaní“.
Keďže sťažovatelia napriek uvedenému podali v tej istej veci opakovanú sťažnosťuž 14. augusta 2014, teda po uplynutí necelého mesiaca od rozhodnutia ústavného súduz 24. júla 2014, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietolako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2015