znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 157/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   R.,   N.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   Ľ.   Š.,   N., pre namietané porušenie základných práv a slobôd zaručených čl. 35 ods. 1 a 3 a čl. 17 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Komárno,   základného   práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru boja proti organizovanej kriminalite, Bratislava, a základných práv a slobôd zaručených čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 17 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Bratislava a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. R.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2008 doručená sťažnosť R. R., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Ľ. Š., N., ktorou namieta porušenie svojich základných práv a slobôd bez uvedenia článku Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti   organizovanej kriminalite,   odboru   boja proti   organizovanej kriminalite,   Bratislava, základných práv a slobôd zaručených čl. 35 ods. 1 a 3 a čl. 17 ústavy postupom Okresného súdu Komárno a základných práv a slobôd zaručených čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 17 a čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Bratislava.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   opísal   postup   orgánov   činných   v trestnom   konaní   v jeho trestnej veci a uviedol, že:

«V   mojom   prípade   podľa   môjho   presvedčenia   došlo   k   porušeniu   niekoľkých základných práv, ktoré sa na mňa ako občana SR vzťahujú. Predovšetkým v trestnej veci, pre ktorú som stíhaný, sú neprimerané prieťahy, ktoré ma obmedzovali vo voľnom pohybe a vo   voľnej   podnikateľskej   činnosti   práve   pre   obmedzenia,   ktorým   som   povinný sa ako obvinený   podriadiť,   pretože   mi   boli   nariadené   krajským   súdom.   Tým, že som sa nemohol   vzdialiť   na   základe   uloženého   obmedzenia   z   miesta   môjho   bydliska, nemohol som v plnom rozsahu napĺňať svoje ústavné právo, ktoré mi zaručuje čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a do značnej miery je obmedzené aj moje právo na prácu, ktoré mi garantuje čl. 35 ods. 3 Ústavy SR. Keďže vyšetrovací orgán vo veci nekoná, poškodzuje ma na mojich právach tým, že nedôvodné vec dlho vyšetruje, ak ju vôbec vyšetruje a prieťahy, ktoré sú v tomto konaní, sú nedôvodné a protiprávne. To, že v trestnej veci vedenej proti mne, sú neprimerané   prieťahy,   konštatuje   nielen   okresný   súd   tak,   ako   to   vyplýva   z   vyššie uvedeného   uznesenia   11   Tp   12/2007,   ale   túto   skutočnosť   konštatuje   aj   dozorujúci prokurátor.

Orgány   činné   v   trestnom   konaní,   vyšetrovateľ,   dozorujúci   prokurátor   a   sudca prípravného   konania   majú   konať   tak,   aby   nedošlo   k   porušovaniu   ústavného   práva prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Vyšetrovateľ porušuje moje práva tým,   že neboli vykonávané vyšetrovacie úkony v krátkych časových úsekoch, prešlo aj niekoľko mesiacov, pokiaľ bol nejaký vyšetrovací úkon   vykonaný.   Navyše   vykonáva   vyšetrovacie   úkony   (výsluchy   svedkov),   ktoré   zjavne s vecou vôbec nesúvisia. Rovnako poškodzuje moje ústavné právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy   aj   dozorujúci   prokurátor   a   to   tým,   že   zostáva   pri   vykonávaní   dozoru   nad vyšetrovaním nečinný a podľa môjho presvedčenia sa dopúšťa porušovania tohto práva aj sudca prípravného konania, ktorý zo svojej úradnej kompetencie má možnosť vplývať na urýchlenie   celého   konania.   Zákonom   dané   kompetencie   a   oprávnenia   ani   jedna z vyšetrovacích   zložiek   tieto   nevyužívajú   napriek   tomu,   že   túto   povinnosť   majú   danú zákonom.

a) Poukazujem teda na porušenie základného práva a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie mojej trestnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného, tým, že u mňa existovali určité obmedzenia a povinnosti podľa § 82 ods. 1 písm. a, e, f, h) Tr. poriadku, ktoré mi boli uložené Krajským súdom   v   Nitre   pod   č.   k.   1   Tpo   34/2006   a   vyšetrovateľ   nekoná,   porušuje   moje   právo podnikať   a   uskutočňovať   zárobkovú   činnosť   podľa   môjho   rozhodnutia,   ktoré   právo   mi zaručuje   článok   35   ods.   1   Ústavy   SR.   Keďže   som   sa   nemohol   pohnúť   z   miesta   môjho trvalého bydliska a moje postavenie sa mohlo prirovnať iba k určitej forme „domáceho väzenia“, zamedzuje sa mi aj využívanie práva na prácu, ktoré mi garantuje článok 35 ods. 3 prvá veta Ústavy SR.

Podľa   môjho   osobného   presvedčenia   Okresný   súd   v   Komárne   tým,   že   rozhodol o mojom vzatí do väzby a odmietol väzbu nahradiť iným zákonným spôsobom, porušil moje ústavné   právo   dané   čl.   17   Ústavy   SR.   Poukazujem   na   to,   že   do   väzby   som   bol   vzatý na základe   jedného   neexistujúceho   telefonátu,   ktorý   mal   smerovať   odo   mňa   smerom k poškodenému Cs. Tento dôkaz objektívne v spise existuje. Vyšetrovateľ a aj prokurátor mali súdu predložiť objektívny dôkaz existencie telefonátu. Toto sa však nestalo, napriek tomu   súd   rozhodol   o   mojom   vzatí   do   väzby.   Potom,   ako   som   bol   prepustený   z   väzby, obmedzenia, ktoré mi boli nariadené krajským súdom, boli značné, avšak aj tu je potrebné pripísať túto skutočnosť na vrub Okresnému súdu v Komárne, ktorý Krajskému súdu v Nitre pri   mojom   rozhodovaní   o   prepustení   z   väzby   nepredložil   kompletný   spis,   z   ktorého by vyplynulo, že boli vykonané dôkazy, ktoré nasvedčovali v môj prospech.

Už vyššie v tejto mojej sťažnosti uviedol, že Okresný súd v Komárne medzičasom zrušil uznesením 11 Tp 12/2007 zo dňa 27. 2. 2008 obmedzenia, ktoré mi uložil Krajský súd v Nitre   po   mojom   prepustení z väzby.   Stalo sa   tak   však   až na základe mojej   žiadosti, pričom poukazujem   na   to,   že   aj   dozorujúci   prokurátor,   ktorý   konštatuje   neprimerané prieťahy   v konaní,   mohol   iniciovať   zrušenie   týchto   obmedzení,   ak   dôsledne   dohliada nad dodržiavaním   mojich   práv,   aj   keď   obvineného,   a   nad   dodržiavaním   spravodlivého postupu v trestnom konaní vedenom proti mne.

b)   Postupom   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   je   porušené   právo,   ktoré mi zaručuje článok 35 ods. 1, 3 Ústavy SR, ako aj porušenie čl. 17 Ústavy SR.

Môj   obhajca   vo   svojich   podaniach namietal zaujatosť   policajného orgánu,   ktorý vo veci   začal   konať,   o   tejto   námietke   doposiaľ   nebolo   rozhodnuté.   Ďalej   niekoľkokrát namietal nedostatok vecnej legitimácie terajšieho vyšetrovacieho orgánu, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Ani o tomto nebolo do dnešného dňa rozhodnuté.

Opakovane   podával   návrhy   na   vykonanie   dokazovania,   ktoré   nasvedčujú   mojej obrane, o týchto návrhoch do dnešného dňa nebolo rozhodnuté.

Orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť uloženú im zákonom, Ústavou SR, ako   aj   Dohovorom   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vykonávať   nielen tie dôkazy,   ktoré   obvineného   usvedčujú   zo   spáchania   trestného   činu,   ale   vykonávať aj tie dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech. V mojom prípade až na nátlak obhajoby boli vykonané dôkazy,   ktorými   bola   preukázaná moja bezúhonnosť,   avšak   do   dnešného   dňa neboli   vyhodnotené.   Ďalšie   dôkazy,   ktoré   môj   obhajca   navrhoval,   aby   boli   vykonané, vyšetrovateľ nevykonal.

c)   Každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva na nezávislom a nestrannom súde, alebo na inom orgáne SR. Vyšetrovateľ svojim postupom porušil ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože nevykonal dôkazy, ktoré nasvedčujú v môj prospech. Rovnako bo! vyšetrovateľom porušený článok 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   pretože   neboli   vykonané   dôkazy,   ktoré obhajoba navrhovala.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že:

„1. Základné práva sťažovateľa R. R.

a) právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR   a   právo   na   prejednanie   jeho   trestnej   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

b) právo, ktoré mu zaručuje čl. 35 ods. 1, 3 Ústavy SR a článok 17 Ústavy SR

c) právo, aby jeho vec bola prejednaná na nezávislom a nestrannom štátnom orgáne SR podľa čl. 46 ods. 1 posledná časť vety Ústavy SR postupom Prezídia Policajného zboru, Úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   odbor   boja   proti   organizovanej   kriminalite Bratislava, ako aj postupom Okresného súdu Komárno, a Úradom špeciálnej prokuratúry boli porušené.

2. Porušovateľ č. 1 - Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor boja proti organizovanej kriminalite (...), Bratislava je povinný v danej veci konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Porušovateľ   č.   2   -   Okresný   súd   Komárno   (...)   je   povinný   konať   tak, aby nedochádzalo k porušovaniu čl. 35 ods. 1, 3 Ústavy SR a článku 17 Ústavy SR.

4. Porušovateľ č. 3 - Úrad špeciálnej prokuratúry (...), Bratislava je povinný v danej veci konať tak, aby nedochádzalo k porušovaniu čl. 35 ods. 1, 3 Ústavy, čl. 17 Ústavy, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

5. Sťažovateľovi R. R. priznáva primerané finančné zadosťučinenie za neprimerané prieťahy, za porušenie práva na slobodnú voľbu povolania a práva na prácu, za porušenie práva   na   osobnú   slobodu,   za   porušenie   práva   domáhať   sa prejednania   jeho   veci na nezávislom   a   nestrannom   Štátnom   orgáne   SR.   Za   porušenie   týchto   práv,   ktoré   boli v sťažovateľovej   veci   spôsobené,   sa   mu   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume 500.000,-Sk,   ktoré   je   porušovateľ   práva   1,   2,   3,   povinný   vyplatiť   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi R. R. sa priznávajú trovy konania.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   sú   vytýkané   porušenia   základných   práv   a slobôd   postupom orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci sťažovateľa.

1.   Sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všetkých orgánov činných v trestnom konaní (vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu). Sťažovateľ vytýka vyšetrovateľovi   veľké   časové   rozdiely   medzi   vyšetrovacími   úkonmi   a prokurátorovi   to, že nereaguje na tento stav.

Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť (podľa čl. 127 ústavy) nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto   každý,   kto   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť   tejto   ochrany,   a predtým,   než   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa   §   210   Trestného   poriadku   žiadateľ   môže   o preskúmanie   postupu   požiadať okresného prokurátora.

Podľa § 34 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   podávateľ   (sťažovateľ)   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa   § 34 ods.   2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o prokuratúre   poskytujú   sťažovateľovi   účinnú ochranu jeho práv a slobôd (I. ÚS 112/06, II. ÚS 94/06 a iné).

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovateľ   namietal aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý však poskytuje ochranu v súdnom konaní, a nie v prípravnom konaní (trestnom).

V tejto   časti   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   ako   predčasne   podanú pre jej neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.   Sťažovateľ   namieta,   že   mu   boli   uložené   obmedzenia   a povinnosti   podľa § 82 ods. 1 písm. a), e), f) a h) Trestného poriadku, v čom vidí porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 35 ods. 1 ústavy.

Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 51 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35 (...) až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Použitie   uloženia   primeraných   povinností   a obmedzení   podľa   §   82   Trestného poriadku umožňuje všeobecnému súdu zaistiť účasť obvineného (sťažovateľa) v trestnom konaní aj po prepustení na slobodu. Ide o obmedzenia uložené nezávislým a nestranným súdom   podľa   zákona   a nemožno   nimi   narušiť   základné   právo   sťažovateľa   garantované čl. 35 ústavy.

O zrušení povinnosti v tomto prípade v konečnom dôsledku rozhoduje aj bez návrhu súd.

V danom prípade ide o všeobecný súd, ktorý rozhoduje podľa čl. 142 ods. 1 ústavy v trestnoprávnych veciach.

V predmetnej veci však ešte o takto uloženej povinnosti alebo obmedzení všeobecný súd nerozhodoval.

V danom   prípade   by   rozhodnutie   ústavného   súdu   o uloženom   obmedzení poprelo úlohu   všeobecného   súdu,   ako   aj   zmysel   a účel   základných   zásad   uvedených v poslednej   vete   čl.   127   ods.   1   ústavy,   t.   j.   že   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (III. ÚS 149/04).

V tejto časti je sťažnosť odmietnutá pre nedostatok právomoci.

3. Sťažovateľ namieta aj zaujatosť policajných orgánov, ktoré vo veci začali konať, avšak o tejto námietke dosiaľ nerozhodli, v čom vidí porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru.

V tejto časti treba poukázať na dôvody tohto rozhodnutia k bodu 1 sťažnosti, ako aj na ustanovenie § 230 a nasl. Trestného poriadku, podľa ktorého dozor v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Ako už bolo uvedené, zákon o prokuratúre obsahuje dostatočne efektívne prostriedky na   zjednanie   nápravy   v prípravnom   konaní,   ktoré   zabezpečujú   účinné   dodržiavanie základných práv a slobôd obvineného.

Aj v tomto prípade námietky sťažovateľa, pokiaľ ide o porušenie práva zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru, treba zdôrazniť, že toto právo sa zaručuje v konaní pred súdom, nie v prípravnom konaní.

Aj v tejto časti neboli využité prostriedky ochrany poskytnuté sťažovateľovi právnym poriadkom a ústavný súd je nepríslušný na konanie pri rešpektovaní zásady subsidiarity.

Ústavný súd zdôrazňuje, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný petitom návrhu na začatie konania, ktorý však neobsahoval také skutočnosti ako spisové značky konaní, ktoré napádal, nezdôvodnil ani namietané porušenie článkov ústavy a v tejto časti sťažnosť nemá náležitosti predpísané zákonom.

Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2008