znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 157/06-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval   sťažnosť   J.   B.,   bytom   T.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   D.   B.,   T., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trenčín v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn.   20 Rob 2539/97, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 37 Cb/49/2006, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 20 Rob 2539/97, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 37 Cb/49/2006, p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   37   Cb/49/2006 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   B.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   80 000   Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Trenčín   j e   p o v i n n ý   nahradiť   trovy   právneho   zastúpenia J. B. na   účet   advokátky   JUDr.   D.   B.,   T.,   v   sume   6   887,70   Sk   (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatsedem slovenských korún sedemdesiat halierov) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti J. B. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   27.   marca 2006 doručená sťažnosť J. B., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. B., T., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   navrhovateľa S., a. s., proti sťažovateľovi ako odporcovi o zaplatenie 1 570 Sk s prísl. vedenom pôvodne pod sp. zn. 20 Rob 2539/97, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 37 Cb/49/2006.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   je   účastníkom   konania   vedenom na okresnom súde o zaplatenie 1 570 Sk s prísl. z titulu poskytnutej pôžičky na prvú vlnu kupónovej privatizácie. Dňa 13. januára 1998 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. Vo veci nebolo nariadené žiadne pojednávanie. Vo februári 2006 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie   sp.   zn.   Ex   248/04   vydané   6.   júla   2004.   V tomto   upovedomení   je   uvedené, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 30. mája 1998. Teda vydaný platobný rozkaz bol   správoplatnený   aj   napriek   tomu,   že   bol   proti   nemu   podaný   odpor.   V postavení oprávneného je už spoločnosť C., a. s., pričom sťažovateľovi nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. Pretože sa začali vykonávať zrážky zo mzdy, sťažovateľ sa obrátil so sťažnosťou 3. marca 2006 na predsedu okresného súdu. Platobný rozkaz bol následne zrušený a vec bola pridelená vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Do dnešného dňa nie je právna vec vedená pôvodne pod sp. zn. 20 Rob 2539/97, v súčasnosti vedená pod sp. zn. 37 Cb/49/2006, právoplatne skončená.

Porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí   sťažovateľ   v tom, že konanie   na   okresnom   súde   o zaplatenie   1   570   Sk   s prísl.   začaté   podaním   návrhu na vydanie platobného rozkazu 18. decembra 1997 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, v dôsledku čoho dochádza k stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo   v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 20 Rob 2539/97 bolo porušené.

Prikazuje sa, aby Okresný súd Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. 20 Rob 2539/97 konal. Súd priznáva sťažovateľovi podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk.

Súd   priznáva   odmenu   a náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľa JUDr. D. B., advokátke (...) vo výške 9.077,30 Sk.“

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 150 000 Sk. Dôvodom uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý pretrváva 7 a pol roka. Finančné zadosťučinenie žiada od roku 1998 za každý rok 20 000 Sk a za pol roka tohto roku 10 000 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 24. apríla 2006 uviedol, že vzhľadom na to, že do spisu nebolo doručené žiadne podanie odporcu (odpor proti platobnému rozkazu), bola na platobnom rozkaze vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť 30. mája 1998. Dňa 3. marca 2006 bolo predsedovi   okresnému   súdu   doručené   podanie   odporcu,   v ktorom   žiada   o prešetrenie predmetnej veci, pretože proti platobnému rozkaz podal včas odpor a napriek tomu bolo proti nemu začaté exekučné konanie. K svojmu podaniu pripojil odporca notársky overenú fotokópiu odporu proti platobnému rozkazu, na ktorom bola vyznačená podacia pečiatka okresného súdu s dátumom 28. mája 1998. Teda doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola na platobnom rozkaze vyznačená chybne, a preto pokynom č. 34/06 z 13. marca 2006 nariadil   predseda   okresného   súdu   prideliť   túto   vec   náhodným   výberom   elektronickej podateľne   medzi   oddelenia,   v ktorých   je   prideľovaný   nápad   nových   vecí   registra   Rob. Po pridelení   veci   vyšší   súdny   úradník   27.   marca   2006   zrušil   vyznačenie   právoplatnosti na platobnom rozkaze a vec dal z dôvodu podania odporu previesť do registra Cb. Takto bola vec náhodným výberom elektronickej podateľne 28. marca 2006 pridelená na konanie a rozhodovanie sudcovi JUDr. D. J. pod sp. zn. 37 Cb/49/2006. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na 17. máj 2006. Podľa názoru predsedu okresného súdu nejde o vec, ktorá   by   bola   skutkovo   alebo   právne   zložitá   a neboli   zistené   žiadne   skutočnosti,   ktoré by svedčili   o prieťahoch   v konaní   spôsobených   sťažovateľom.   Predseda   okresného   súdu konštatuje, že k prieťahom došlo od 28. mája 1998 do 5. apríla 2006. Poukazuje na to, že príslušní   súdni   úradníci   nemali vedomosť   o tom,   že bol vo   veci   podaný   odpor   proti platobnému rozkazu a mylne sa domnievali, že vec je právoplatne skončená. Prieťahy boli spôsobené   chybou   okresného   súdu.   Podľa   názoru   jeho   predsedu   sťažovateľ   nepodal sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu,   ale   z obsahu   jeho   podania vyplýva, že žiadal o prešetrenie nesprávneho úradného postupu okresného súdu. Na základe uvedeného predseda okresného súdu navrhuje sťažnosť odmietnuť.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 31. mája 2006 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 25. mája 2006 súhlasila tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 157/06-21 zo 17. mája 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pri skúmaní prvého kritéria ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom súde pôvodne pod sp.   zn. 20 Rob 2539/97, v súčasnosti vedené pod sp.   zn. 37 Cb/49/2006, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je náročné po skutkovej ani právnej stránke.

V rámci   hodnotenia   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd poznamenáva, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k celkovej dĺžke konania.

Zo   spisu   okresného   súdu   v   právnej   veci   vedenej pôvodne   pod   sp.   zn. 20 Rob 2539/97, v súčasnosti vedenej pod sp. zn. 37 Cb/49/2006, ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 18. decembra 1997 bol okresnému súdu podaný návrh na vydanie platobného rozkazu.

Dňa 10. marca 1998 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru T. o doručenie platobného rozkazu odporcovi.

Dňa 2. apríla 1998 došlo okresnému súdu podanie Obvodného oddelenia Policajného zboru   T.,   v ktorom   sa   uvádza,   že   zásielku   nebolo   možné   odporcovi   doručiť,   pretože sa odporca v čase doručovania na uvedenej adrese nezdržiaval.

Dňa 7. apríla 1998 okresný súd požiadal Centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov o oznámenie trvalého pobytu odporcu.

Dňa 7. apríla 1998 okresný súd požiadal Mestský úrad T. o uvedenie adresy trvalého pobytu odporcu.

Dňa 23. apríla 1998 došlo okresnému súdu potvrdenie o trvalom pobyte odporcu z Centrálnej evidencie obyvateľov.

Dňa 23. apríla 1998 došla okresnému súdu odpoveď Mestského úradu v T.Dňa 27. apríla 1998 okresný súd požiadal Mestskú políciu T. o doručenie platobného rozkazu odporcovi.

Dňa 19. mája 1998 okresný súd urgoval Mestskú políciu T. o doručenie platobného rozkazuj odporcovi.

Dňa   3.   marca   2006   bola   predsedovi   okresného   súdu   doručená   žiadosť   odporcu o prešetrenie veci. Prílohou žiadosti je kópia odporu proti platobnému rozkazu, ktorý bol podaný okresnému súdu 28. mája 1998.

Dňa 13. marca 2006 pokynom predsedu okresného súdu č. 34/06 bola vec pridelená náhodným výberom do elektronickej podateľne.

Dňa 27. marca 2006 bol daný pokyn na prevedenie do registra Cb z dôvodu podania odporu proti platobnému rozkazu.

Dňa 28. marca 2006 bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. D. J.

Dňa 31. marca 2006 právna zástupkyňa odporcu nahliadla do spisu.Dňa 12. apríla 2006 právna zástupkyňa odporcu doložila do spisu odvolanie plnej moci.Dňa 5. apríla 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. máj 2006.

Pri skúmaní tretieho kritéria (postup samotného súdu) ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu   vedenom pôvodne pod sp.   zn.   20 Rob   2539/97, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 37 Cb/49/2006, došlo k zbytočným prieťahom od 28. mája 1998 (podaný odpor proti platobnému rozkazu) do 27. marca 2006 (podaná sťažnosť na ústavný súd) v trvaní 7 rokov   a   10   mesiacov.   Tieto   prieťahy   hodnotí   ústavný   súd   ako   zbytočné,   ktoré   mali za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 37 Cb/49/2006.

Sťažovateľ   si   uplatnil   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 150 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde pôvodne pod sp. zn. 20 Rob 2539/97, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 37 Cb/49/2006, a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich   zo   strany   ústavného   súdu k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   bolo   i priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   sťažovateľovi   v   sume   80   000   Sk.   Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom   na zistené obdobie nečinnosti   okresného   súdu   a na uvedené kritériá   riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon   právnej   služby   je   jedna   šestina   výpočtového   základu   vo   veciach   zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   si   v   sťažnosti   uplatnila   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 9 077,30 Sk vrátane DPH za dva úkony právnej služby (jeden úkon 3 650 Sk a režijný paušál 164 Sk, spolu 7 628 Sk plus 19 % DPH).

Ústavný   súd   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   trovy   právneho   zastúpenia za dva úkony právnej služby (za jeden úkon sumu 2 730 Sk plus 164 Sk režijný paušál), čo spolu s 19 % DPH predstavuje 6 887,70 Sk, ktoré zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006