znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 156/2014-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a Rudolfa   Tkáčika v konaní   o sťažnosti J.   D.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Milanom   Chovancom, Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 121/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky a   právo   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 121/2008   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 121/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   D.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 700 €   (slovom tisícsedemsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Prešov   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prešov j e   p o v i n n ý   uhradiť J. D. trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Milana Chovanca, Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 156/2014-14 zo 4. marca 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 121/2008.

Predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprO 407/2014, SprU 3004/2014 doručeným   ústavnému   súdu   9.   apríla   2014   predložila   k   sťažnosti   vyjadrenie,   v ktorom okrem iného uviedla:

„V právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9 C/121/2008, žalobcu: J. D... proti žalovanému: S. a. s... v konaní o ochranu osobnosti, uvádzame:

-skutková a právna zložitosť sporu:

V prejednávanej veci sa žalobca návrhom doručeným súdu dňa 19. 12. 2008 domáha ochrany osobnosti. Ide o skutkovo a právne zložitú vec. Vo veci bolo potrebné oboznamovať sa s rozhodnutiami súdov v súvisiacich konaniach, a to vo veciach občianskoprávnych ako aj trestnoprávnych ako aj vykonať výsluchy viacerých svedkov. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 3. 2011 pod č. k. 9 C/121/2008-217, teda v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov s poukazom na právnu a skutkovú zložitosť veci. Uznesením zo dňa 19. 4. 2012 pod č. k. 14 Co/40/2011-306 Krajský súd v Prešove predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

-prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku: Žiadne.

-prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ:

Na deň 28. 9. 2009 bolo určené pojednávanie na Okresnom súde Prešov, ktoré žiadal sťažovateľ   odročiť   z   dôvodu   kolízie   pojednávaní   jeho   právneho   zástupcu.   Z   uvedeného dôvodu bolo toto pojednávanie odročené na deň 9. 11. 2009 (č. 1. 84). Pojednávanie dňa 14.   11.   2012   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu   rokovania   účastníkov   o   uzavretí mimosúdnej dohody. Písomným   podaním   doručeným   súdu   dňa   25.   2.   2013   (č.   1.   337)   žalobca   vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu k jeho osobe a k prejednávanej veci, o ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom v Prešove dňa 5. 4. 2013 pod č. k. 14 NcC/10/2013-372, ktorým rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený. Písomným podaním doručeným súdu dňa 3. 10. 2013 (č. 1. 403) žalobca vzniesol ďalšiu námietku zaujatosti nového zákonného sudcu k jeho osobe a k prejednávanej veci ako aj všetkých sudcov Okresného súdu Prešov, o ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom... dňa 14. 11. 2013 pod č. k. 2 NcC/28/2013-450, ktorým rozhodol že zákonný sudca nie je vylúčený.

-prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom: Neboli zistené.

-iné skutočnosti: Pojednávanie   určené   na   deň   15.   11.   2010   sa   neuskutočnilo   z   dôvodu,   že   budova Okresného súdu... bola do 12.12 hod. evakuovaná z dôvodu nahlásenia bomby v budove súdu (č. 1. 174).“

Súčasťou tohto vyjadrenia bola nasledujúca chronológia úkonov okresného súdu:

„19. 12. 2008 podaný návrh 02. 02. 2009 výzva na zaplatenie SP 18. 02. 2009 žiadosť o oslobodenie od platenie SP 25. 03. 2009 uznesenie - priznanie oslobodenia nad sumu 500 Eur 21. 04. 2009 podanie - úhrada SP 21. 04. 2009 uznesenie - postup podľa § 114 O. s. p. 12. 06. 2009 vyjadrenie žalovaného k návrhu 24. 06. 2009 vytýčený termín pojednávania 28. 09. 2009 28. 09. 2009 pojednávanie - neúčasť účastníkov, odročené na 09. 11. 2009 09. 11. 2009 pojednávanie - odročené neurčito 26. 11. 2009 referát sudcu - pripojenie spisov - rozsudkov 18. 06. 2010 referát sudcu - návrhy na doplnenie dokazovania 18. 06. 2010 zapožičaný spis na žiadosť KS PO, následne vrátený 22. 06. 2010 01. 07. 2010 vytýčený termín pojednávania 04. 10. 2010 04. 10. 2010 pojednávanie odročené na 15. 11. 2010 05. 10. 2010 návrh na výsluch svedkov 28. 10. 2010 volaní svedkovia na pojednávanie 15. 11. 2010 pojednávanie sa nekonalo, budova súdu bola evakuovaná - nahlásená bomba vytýčený termín pojednávania 24. 01. 2011 24. 01. 2011 pojednávanie odročené na 28. 02. 2011 28. 02. 2011 pojednávanie odročené na 21. 03. 2011 21. 03. 2011 pojednávanie - vyhlásený rozsudok vo veci samej 05. 04. 2011 odvolanie žalobcu voči rozsudku 07. 04. 2011 odvolanie žalovaného voči rozsudku 08. 04. 2011 doručované odvolaní na vyjadrenie 27. 04. 2011 referát VSU výzvy na zaplatenie SP za odvolania 01. 06. 2011 predkladacia správa pre KS PO 03. 11. 2011 podanie žalobcu

23. 03. 2012 vytýčenie pojednávania na KS PO dňa 19. 04. 2012 19. 04. 2012 pojednávanie - vyhlásený rozsudok na KS PO 16. 05. 2012 doručený spis OS PO s uznesením KS PO o zrušený rozsudku vo veci samej 29. 05. 2012 doručené uznesenie účastníkom 23. 07. 2012 vytýčený termín pojednávania 15. 10. 2012 15. 10. 2012 podanie žalobcu - úprava žalobného návrhu a predloženie lis. dôkazov 15. 10. 2012 pojednávanie odročené na deň 14. 11. 2012 14. 11. 2012 pojednávanie odročené na neurčito za účelom mimosúdneho riešenie veci 05. 02. 2013 - vytýčený termín pojednávania na deň 18. 03. 2013 25. 02. 2013 vznesenie námietky zaujatosti sudcu k osobe navrhovateľa a prejednávanej veci 04. 03. 2013 zrušený termín z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti 28. 03. 2013 odoslaný spis KS PO na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti 03.   04.   2013   zmena   zákonného   sudcu   z   JUDr.   Babinovej   na   JUDr.   Juskovú   v   zmysle rozvrhu práce dodatok č. 5 11. 04. 2013 doručený spis OS PO s uznesením KS PO - JUDr. Jusková nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci 16. 04. 2013 doručené uznesenie účastníkom 14. 05. 2013 podanie žalobcu 08. 07. 2013 uznesenie o pripustení zmeny návrhu žalobcu 16. 08. 2013 podanie žalobcu 02.   10.   2013   zmena   zákonného   sudcu   z   JUDr.   Juskovej   na   JUDr.   Sikorjaka   v   zmysle rozvrhu práce dodatkom č. 13 - 1SprR 13/2013 03.   10.   2013   podanie   žalobcu   vznesenie   námietky   zaujatosti   voči   JUDr.   Juskovej   aj ostatným sudcom 14. 10. 2013 zmena zákonného sudcu z JUDr. Sikorjaka na Mgr. Koleka v zmysle opatrenia predsedníčky sudu 1 SprO 1061/2013 vzhľadom na zaujatosť JUDr. Sikorjaka 07. 11. 2013 predloženie spisu KS PO na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti voči všetkým sudcom 23.   12.   2013 doručené spis OS PO s uznesením KS PO   - Mgr.   Kolek nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci 02. 01. 2014 doručované uznesenie účastníkom

24. 02. 2014 výzva účastníkom na návrhy na doplnenie dokazovania 10. 03. 2014 podanie žalobcu.“

Obdobne   procesné   úkony   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil   aj   z predloženého spisového materiálu, a považoval ich preto za preukázané.

Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (čo   platí,   aj   pokiaľ   ide   o čl. 6   ods. 1   dohovoru) vychádza zo svojej   ustálenej   judikatúry,   v súlade   s   ktorou   „Účelom   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Judikatúra   ESĽP   a ústavného   súdu   sa   ustálila v tom,   že   otázka,   či   v konkrétnom prípade   bolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6   ods. 1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (napr.   I. ÚS 19/00,   I. ÚS 54/02,   II. ÚS 32/02).   Podľa   rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Ústavný súd konštatuje, že predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je sťažovateľom uplatnený nárok na ochranu osobnosti. Takéto konanie nie je možné hodnotiť   ako   právne   zložité,   pretože   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   praxe všeobecných   súdov   (obdobne   IV.   ÚS   275/05,   III.   ÚS   268/07,   III.   ÚS   344/2007),   hoci skutkovú zložitosť veci, ako to uviedol okresný súd, je možné v danom prípade čiastočne akceptovať. Povahe prejednávanej veci (ochrana osobnosti) však mal okresný súd venovať zvýšenú pozornosť.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska druhého kritéria zistil ústavný súd určité okolnosti signalizujúce podiel sťažovateľa ako jeho účastníka na predĺžení konania narušením jeho plynulosti. V prvom prípade išlo o odročenie prvého   pojednávania   28.   septembra   2009   na   žiadosť   právneho   zástupcu   sťažovateľa. V žiadosti   ospravedlnil   aj   neúčasť   samotného   sťažovateľa   (splnomocnenie   na   jeho zastupovanie   z 5.   augusta   2009   predložil   jeho   právny   zástupca   okresnému   súdu až 25. septembra   2009)   z dôvodu   kolízie   s iným   pojednávaním   (nedoložil   však   o tom okresnému súdu žiadny relevantný dôkaz). Obdobne právny zástupca sťažovateľa vôbec nereagoval na výzvu okresného súdu z 27. januára 2010 (č. l. 149) na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania, ktorú prevzal 8. februára 2010.

Ďalším   negatívnym   momentom   v postupe   konania   pričítateľným   na   vrub sťažovateľovi, aj keď opätovne zapríčineným objektívnymi okolnosťami, bolo odročenie pojednávania určeného na 14. november 2012 na základe návrhov účastníkov z dôvodu poskytnutia priestoru na ich rokovanie pre prípadné uzavretie mimosúdnej dohody. Takisto bolo odročené pojednávanie určené na 18. marec 2013, keďže sťažovateľ (25. februára 2013) proti   zákonnému   sudcovi   okresného   súdu vzniesol   námietky   zaujatosti   (neskôr aj 3. októbra 2013), ktoré sa   však ukázali ako nedôvodné   (krajský súd jeho námietkam nevyhovel 5. apríla 2013, ako aj 14. novembra 2013 a rozhodol, že zákonní sudcovia nie sú z   konania   vylúčení). K   predĺženiu   posudzovaného   konania   prispelo   napokon   aj   to, že sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu,   o   ktorom   musel rozhodovať Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“), pričom spis sa nachádzal na odvolacom súde viac ako 11 mesiacov (od 8. júna 2011 do 16. mája 2012).

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy to, že ako účastník konania nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takomto   prípade   nemožno   pripísať   ani   na   vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal   do   doby   zbytočných   prieťahov   v   konaní   okresného   súdu   (obdobne III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

Tieto   skutočnosti   preto   ústavný   súd   zohľadnil   aj   pri   rozhodovaní   o   finančnom zadosťučinení.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako 5 rokov (na okresnom súde bolo začaté v decembri 2008) je neprimerané.

Okresný   súd   vykonal   síce   množstvo   jednoduchých   procesných   úkonov,   ako   to vyplýva   z   predloženého   prehľadu,   nariadil   viac   pojednávaní   (prvé   sa   uskutočnilo 9. novembra 2009, druhé 4. októbra 2010, ďalšie 24. januára 2011 a 28. februára 2011) a následne vo veci samej rozhodol rozsudkom 21. marca 2011, pričom ústavný súd nezistil v konaní väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to,   že   postup   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní   bol   neefektívny,   čo   vyplýva predovšetkým z toho, že krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co/40/2011 z 19. apríla 2012 zrušil prvostupňový rozsudok okresného súdu   z 21. marca 2011 v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP, teda aj pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie so záväznými právnymi pokynmi ďalšieho postupu.Keďže   všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom   práva   zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr. III. ÚS 109/07, III. ÚS 235/2012),   a jeho   neefektívna   činnosť   mala   rozhodne   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku konania, ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné prieťahy v konaní neboli zistené.

Výsledok konania v takomto prípade má osobitný význam pre sťažovateľa, pretože sa priamo dotýka jeho osobného statusu. Tieto spory sú aj z tohto dôvodu ústavným súdom posudzované prísnejšie.

Ústavný súd konštatuje,   že   namietaným postupom   okresného   súdu   v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod   sp.   zn.   9   C 121/2008,   prikázal mu,   aby   vo   veci   konal bez zbytočných   prieťahov, a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   v sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   finančného   zadosťučinenia   v sume 6 000 €, ktoré odôvodňuje aj obsiahlymi dôvodmi uvedenými v závere sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, berúc do úvahy aj správanie sťažovateľa a neefektívnu činnosť okresného súdu považoval ústavný súd priznanie sumy 1 700 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Milanom Chovancom. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou 340,90 €, ktoré bližšie špecifikoval.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je totožná so sumou vypočítanou   ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške. Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je v   danom   prípade   priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 56,82 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje teda sumu 340,90 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014