znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 156/08-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. Cs., P., J. Cs., P., Ing. A. Cs., P., T. Zs., Rakúsko, a M.   L.,   Česká   republika,   zastúpených   advokátom   JUDr. P.   H.,   K.,   ktorou   namietajú porušenie   svojho   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Katastrálneho úradu v P. a rozsudkami Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 47/95-544 a Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 115/2006-567, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. P. Cs., J. Cs., Ing. A. Cs., T. Zs. a M. L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2008 faxom (a následne 31. marca 2008 poštou) doručená sťažnosť Mgr. P. Cs., P., J. Cs., P., Ing. A. Cs., P., T. Zs., R., a M. L., Česká republika (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. P. H., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na pokojné užívanie   svojho   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom Katastrálneho   úradu   v P.   (ďalej   len   „katastrálny   úrad“)   a rozsudkami   Okresného   súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C 47/95-544 a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Co 115/2006-567.

Sťažovatelia uviedli, že:

«Sťažnosť   (článok   127   Ústavy   SR   a   §   49   a   nasl.   zákona   č.   124/2002   Z.   z.) sťažovateľov na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 47/95-544 zo dňa 20. 2. 2006 a Krajského   súdu   v   Prešove   č.   k.   1   Co   115/2006-567   zo   dňa   26.   4.   2007,   postupom Katastrálneho úradu v P., ktorými tieto súdy a orgány porušili a porušujú základné právo sťažovateľov podľa článku 20 Ústavy SR a právo podľa článku 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z   pozície   arogancie   orgánov   komunistickej   moci   bez   majetkového   vysporiadania na návrh Mestského národného výboru v P. zo dňa 6. 10. 1961 a geometrického plánu zo dňa 23. 8. 1961 bola dňa 6. 10. 1961 rozdelená parcela číslo 874 na parcelu číslo 874/1 záhrada vo výmere 2 ha 05 a 46 m2 a parcelu číslo 874/2 dvor vo výmere 6 a 20 m2. Následne nato v roku 1982 MsNV P. dalo vyhotoviť geometrický plán č. 243-1-3401- 35-82 zo dňa 3. 11. 1982 a podľa zákona o evidencii nehnuteľností (pozemková kniha sa prestala viesť) boli vytvorené z 874/1 nové parcely č. 8446 o výmere 6 068 m2 a č. 8461 o výmere 422 m2.

Tieto   parcely   boli   hospodárskom   zmluvou   p   prevode   správy   národného   majetku Fin.HZ-PS-12/1983 prevedené na Z., koncern, P. v op. správe Z., k. p., P. Tieto parcely boli podľa tejto zmluvy časťou pozemku pare. č. 874/1 zapísanej v pozemnoknižnej vl. č. 539 kat. úz. P. - podľa geom. plánu č. 243-1-3401-35-82. Ďalšími prevodmi až do dnešného dňa sa tieto parcely dostali na T. L.

Aj   napriek   týmto   skutočnostiam   Okresný   súd   Prešov   dňa   31.   1.   1994   rozhodol v právnej veci prejednania dedičstva po nebohom A. Cs. v konaní pod sp. zn. D 2242/92 uznesením, v ktorom schválil dohodu dedičov, podľa ktorej do dedičstva patriaci majetok pozostávajúci   z   nehnuteľností   v   kat.   území   P.   okrem   iného   aj   podielu   z intravilánu v zápisnici č. 539 mpč. 874/1, podľa EN podiel 1/4 z parc. EN 874/1 záhrada 20 546 m2, ktoré nadobudli dedičia zo zákona v 1. skupine

1. I. Cs. (...), P.

2. Ing. A. Cs. (...), P.

3. P. Cs. (...), P.

4. J. Cs. (...), P. všetci v rovnakom pomere t. j. po 1/4-tine k pomeru k vlastníckemu podielu poručiteľa. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 2. 1994.

Aj   napriek   tejto   skutočnosti   dňa   20.   2.   2006   Okresný   súd   Prešov   rozsudkom č. k. 9 C 47/95 rozhodol okrem iného, že zamieta žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam par. C KN č. 8446/2 a parc. C KN 8461 vedeným na LV č. 296 k. ú. Dňa 26. 4. 2007 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 115/2006 (príloha) potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 47/1995-544 zo dňa 20. 2. 2006, ktorým bol návrh žalobcov zamietnutý. Podľa názoru Krajského súdu „právni predchodcovia žalobcov v dôsledku konfiškácie podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb.   stratili   vlastnícke   právo   k   parcele   mpč.   874,   z   ktorej   boli   vytvorené   parcely KN č. 8446/2 a KN č. 8461. Odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p. rozsudok s výnimkou   výroku   o   čiastočnom   zastavení   konania   ako   vecne   správny potvrdil“.»

V závere sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že:„1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1 Co 115/2006-567 zo dňa 26. 4. 2007 a Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 9 C 47/95-544 porušil právo na majetok podľa článku 20 Ústavy SR a právo na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o základných právach a ľudských slobodách.

2. Postupom Katastrálneho úradu v P. sa porušilo právo na majetok podľa článku 20 Ústavy SR a právo na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o základných právach a ľudských slobodách.

3.   Rozsudok   Krajského   súdu   v   Prešove   č.   k.   1   Co   115/2006-567   a   rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9 C 47/95-544 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

4.   Mgr.   P.   Cs.,   J.   Cs.,   Ing.   A.   Cs.,   T. Zs.,   M.   L.,   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne vo výške 5 000 000 Sk (...), ktoré sú Okresný súd Prešov a Krajský súd v Prešove povinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Prešov a Krajský súd v Prešove sú povinní uhradiť trovy právneho zastúpenia   advokátovi   do   15   dní   vo   výške   určenej   do   3   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

V tejto   časti   treba   poznamenať,   že   aj   keď   sťažovatelia   majú   kvalifikovaného právneho zástupcu, tento neoznačil, ktorý odsek čl. 20 ústavy namieta, a to napriek tomu, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Táto   zákonná   formulácia   neumožňuje   ústavnému   súdu   prekročiť   petit   navrhnutý sťažovateľmi v ich sťažnosti.

Podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   každá   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného   záujmu   a za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a všeobecné   zásady medzinárodného práva.

Z časti   sťažnosti   označenej „Fakty“ vyplýva,   že   sťažovatelia   nie   sú   spokojní s postupom bývalého Mestského národného výboru v P., ktorý v roku 1961 rozdelil parcelu č.   874 (zrejme   k.   ú.   P.) „na   parcelu číslo   874/1   záhrada vo výmere 2   ha 05   a 46   m2 a parcelu číslo 874/2 dvor vo výmere 6 a 20 m2“.

1.   V tejto   časti   sťažovatelia   vyslovujú   nespokojnosť   s rozhodnutím   katastrálneho úradu a rozsudkom okresného súdu č. k. 9 C 47/95-544 z 20. februára 2006.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Na základe toho ústavný súd dôsledne uplatňuje princíp subsidiarity jeho právomoci pri ochrane základných práv a slobôd, z ktorého vyplýva, že ústavný súd nemá právomoc poskytnúť im ochranu, ak túto ochranu poskytuje iný súd.

Práve   všeobecné   súdy   predstavujú   tie   „iné   súdy“,   ktoré   zabezpečujú   primárnu ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb.

Právomoc ústavného súdu je založená v prípade, ak všeobecné súdy nie sú schopné vzhľadom   na   svoje   limity   vyplývajúce   z ich   právomoci   túto   ochranu   poskytnúť. V tom prípade má právomoc konať ústavný súd o sťažnosti (III. ÚS 149/04).

V tejto   časti   sťažnosti   proti   rozhodnutiu   katastrálneho   úradu   sťažovatelia   využili možnosť podať žalobu okresnému súdu a proti jeho rozhodnutiu podať odvolanie krajskému súdu;   využili   teda   dostupné   prostriedky,   ktoré   im   poskytuje   na   možnú   nápravu   zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým v tomto prípade je odvolanie ako riadny opravný prostriedok.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v tejto   časti   existuje   iný   súd,   ktorý   má   právomoc zabezpečiť   ochranu   základných   práv   a slobôd   sťažovateľov,   a z toho   dôvodu   sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci.

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie krajského súdu č. k. 1 Co 115/2006-567 z 26. apríla 2007,   sťažovatelia   namietajú   porušenie   ich   základného   práva   zaručeného   čl.   20   ústavy a práva zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu.

Podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   všeobecné   súdy   rozhodujú   v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

Z uvedeného vyplýva, že ochranu vlastníckemu právu poskytujú všeobecné súdy, ako to vyplýva už z prvých rozhodnutí ústavného súdu (I. ÚS 132/93, I. ÚS 128/95 a iné).

Ústavný súd môže poskytnúť ochranu len vtedy, ak by právne závery všeobecného súdu   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).

V okolnostiach   prípadu   je   tento   postup   možný   vtedy,   ak   sťažovatelia   namietajú aj konkrétne   porušenie   procesných   postupov   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré by mohli vykazovať zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu.

Neúspech   účastníkov   v konaní   pred   všeobecným   súdom   automaticky   neznamená porušenie ich základného práva vlastniť majetok (I. ÚS 160/06).

V danom prípade bol vo veci príslušný rozhodovať o žalobe podľa čl. 20 ústavy všeobecný súd a sťažovatelia napriek právnemu zastúpeniu nepredložili ústavnému súdu na riešenie adekvátny problém, pri ktorom by mohol uplatniť svoju právomoc.

Ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vzhľadom na toto rozhodnutie bolo už nadbytočné rozhodovať o ďalších otázkach nastolených   sťažovateľmi,   pokiaľ   ide   o ich   návrhy   na   zrušenie   rozhodnutí   súdov, na priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   na   určenie   právoplatnosti rozhodnutí, ktoré by bolo možné preskúmať, v čom však bráni nemožnosť konania vo veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2008