znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 156/07-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   októbra 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Z. H., B., a Ing. A. F., B., zastúpených advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupmi   Okresného   súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 563/95 a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 171/05 pri rozhodovaní o náhrade trov konania a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Z. H. a Ing. A. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov pri rozhodovaní   o náhrade   trov   konania   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 C   563/95 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo Z. H. a Ing. A. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Krajského   súdu   v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 171/05 p o r u š e n é   n e b o l o.

3. Okresnému   súdu   Bardejov p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 12 C 563/95 pri rozhodovaní o náhrade trov konania konal bez zbytočných prieťahov.

4. Z.   H. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ing. A.   F. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný   súd   Bardejov j e   p o v i n n ý   uhradiť   Z.   H.   a Ing.   A.   F.   spoločne a nerozdielne   trovy   konania   v sume   17 216 Sk   (slovom   sedemnásťtisícdvestošestnásť slovenských korún) na účet ich právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. Ľ., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 156/07-11 z 29. mája 2007 prijal v časti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Z. H. a Ing. A. F. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupmi Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod   sp.   zn.   12 C   563/95   a Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 171/05.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr   658/07   doručeným   ústavnému   súdu   13. augusta 2007,   v ktorom   okrem   iného uviedol: «1. Skutková a právna zložitosť sporu: Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sťažnosťou dotknutého konania je rozhodnutie o náhrade trov konania, nemožno mať zato, že ide o skutkovo či právne zložitý prípad.

2. Uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci až doposiaľ: O predmete konania vedeného u Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. 12 C 563/95, teda o povinnosti sťažovateliek zaplatiť žalobcovi S., a. s., B. titulom vrátenia poskytnutého úveru zaplatiť 607.500,- Sk bolo prvostupňovým súdom rozhodnuté rozsudkom zo dňa 28. 5. 2002 č. k. 12 C 563/95-301 tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá, sťažovateľkám bola priznaná náhrada konania vo výške 67.406,- Sk a žalovanej v rade treťom vo výške 47.260,- Sk. Na odvolanie sťažovateliek a žalovanej v rade treťom Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 15. 12. 2003 č. k. 4 Co 596/02 zrušil citovaný rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne boli vykonané tieto procesné úkony či už súdom alebo účastníkmi konania:

- 16. 1. 2004 - vrátenie spisu prvostupňovému súdu

- 25. 2. 2005 - písomné podanie právnej zástupkyne sťažovateliek, ktorým upresňuje výšku trov konania na strane sťažovateliek

- 14. 4. 2005 - uznesenie súdu, ktorým súd rozhoduje o náhrade trov konania

- 5.   5.   2005   -   odvolanie   sťažovateliek   proti   uzneseniu,   ktorým   súd   rozhodol   o náhrade trov konania

- 16. 5. 2005 - odvolanie žalobcu proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania

- 16.   5.   2005   -   predloženie   spisu   Krajskému   súdu   v   Prešove   na   rozhodnutie o podaných odvolaniach

- 6. 2. 2006 - vrátenie spisu odvolacím súdom na rozhodnutie o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, bez meritórneho rozhodnutia o podaných odvolaniach

-26. 2. 2007 - výzva súdu adresovaná žalobcovi na predloženie dôkazov o jeho majetkových pomeroch

-30.   3.   2007   -   urgencia   žalobcu   na   predloženie   dôkazov   podľa   výzvy   zo   dňa

26. 2. 2007

-23. 4. 2007 - stanovisko žalobcu k výzve súdu

-29. 6. 2007 - uznesenie súdu, ktorým žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva

3. Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku: Prekážky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v konaní nevznikli.

4. Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobili sťažovateľky: Sťažovateľky prieťahy v konaní nespôsobili.

5. Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom: Súdom boli spôsobené prieťahy v období od 17. 1. 2004 do 14. 4. 2005 a od 7. 2. 2006 do 26. 2. 2007.

6. Záver, či zistené prieťahy považujete za zbytočné prieťahy: Prieťahy uvedené v odpovedi na otázku číslo 5 považujem za zbytočné prieťahy.

7. Iné okolnosti, ktoré majú podľa Vášho názoru vplyv na prieťahy v konaní, okrem otázok zaťaženosti sudcov a organizácie práce: Iné okolnosti, okrem nadmernej zaťaženosti sudcov vyplývajúcej z nedostatočného počtu sudcov, ktoré by mali vplyv na prieťahy v konaní nie sú.

Rozhodnutím   „o   veci   samej"   bol   odstránený   stav   právnej   neistoty   na   strane sťažovateliek a aj keď akceptujem tvrdenie sťažovateliek, že rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí súčasť konania „o veci", nie je však základom tohto konania, ale naopak je odvislé   od   výsledku   konania   „o   veci   samej."   Pri   úvahe   o   priznaní   finančného zadosťučinenia nemožno tak neprihliadať, že k porušeniu základného práva sťažovateliek došlo „iba" v konaní o náhrade trov konania. Rovnako tak navrhujem zamietnuť aj tú časť sťažnosti sťažovateliek, ktorou žiadajú prikázať Okresnému súdu Bardejov konať vo veci bez zbytočných prieťahov, lebo prvostupňové konania bolo ukončené a spis do 10. 8. 2007 bude   opätovne   predložený   Krajskému   súdu   v   Prešove   na   rozhodnutie   o   odvolaní sťažovateliek proti uzneseniu zo dňa 14. 4. 2005.»

Obsah spisu okresného súdu, ktorý bol daný k nahliadnutiu ústavnému súdu v máji 2007, potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu, a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Navyše ústavný súd zistil, že 8. augusta 2007 predložil okresný súd spisový materiál krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní žalobcu proti jeho uzneseniu z 29. júna 2007, „ktorým žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva“.

Krajský   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr   10115/07   doručeným   ústavnému   súdu   25. júla 2007,   v ktorom   okrem   iného uviedol:

„Predmetná   vec   napadla   na   Krajský   súd   v   Prešove   na   odvolacie   konanie   dňa 19. 5. 2005   a   vo   veci   bolo   rozhodnuté   28.   11.   2005.   Rozhodnutie   bolo   napísané   dňa 28. 11. 2005 t. j. toho istého dňa, preto možno konštatovať, že v tomto smere k zbytočným prieťahom pri vybavovaní veci nedošlo. Skoršie vybavenie veci nebolo možné, so zreteľom na vybavovanie vecí skoršieho nápadu a potrebu dôsledného naštudovania a zvládnutia veci po stránke právnej a skutkovej.

Právna stránka spočíva v tom, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal v 1/ a 2/ rade náhradu trov vo výške 270. 025,- Sk a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť ich do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právnej zástupkyne žalovaných JUDr. E. Ľ. Žalovanej v 3. rade priznal náhradu trov konania vo výške 94.338,- Sk a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť ich do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk právnej zástupkyne žalovanej v 3. rade JUDr. Ľ. V.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca písomným doručením súdu 16. 5. 2005 požiadal súd v súlade s ust. § 138 O. s. p. o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie. Pred rozhodnutím o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov podanej na súde prvého   stupňa,   nemôže   tento   súd   predložiť   vec   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o podanom odvolaní.

Zostalo tak nerozhodnuté o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Úlohou súdu prvého stupňa bude preto o tejto žiadosti rozhodnúť a po uplynutí lehoty na odvolanie (poprípade doručenie odvolania, ak by bolo podané), vec postúpi odvolaciemu súdu na konanie o odvolaní.

O   trovách odvolacieho   konania bude rozhodnuté   v konečnom rozhodnutí   (§   151 ods. 1, § 224 ods. 1 O. s. p.).

K prekážkam postupu súdu podľa § 107 O. s. p. v tomto konaní nedošlo. Rovnako neboli zistené prieťahy na strane sťažovateliek alebo súdu v zmysle vyššie uvedeného, preto nedošlo ani k zbytočným prieťahom.

Preto   okolnosti   uvádzané   sťažovateľkami   v   ústavnej   sťažnosti   týkajúcej   sa   časti Krajského súdu v Prešove považujeme za nedôvodné a predmetnú sťažnosť navrhujeme zamietnuť. (...)“

Právna zástupkyňa sťažovateliek sa k stanoviskám okresného súdu i krajského súdu vyjadrila podaním z 24. augusta 2007, v ktorom okrem iného uviedla:

„Vážený súd, aj po preštudovaní vyjadrení namietaných súdov môžeme konštatovať, že naša sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní je plne opodstatnená, a to aj po zohľadnení kritérií, z ktorých v obdobných vecí vychádza ústavný súd /skutkovo a právne banálna vec, sťažovateľky sa viackrát domáhali bezprieťahového konania, v hre bolo majetkové právo sťažovateliek, z ktorého by boli mali prospech, ak by im bol prisúdený včas/.

Nekoncentrovanosť a slabú erudovanosť obidvoch konajúcich súdov demonštruje aj ich akcent na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v takom konaní - už iba o trovách konania   a   nie vo   veci   samej -   z ktorého sa   žiadne poplatky   ani   nevyrubovali,   ale ani neplatili /nešlo o odvolanie vo veci samej/.

Prieťahy v konaní konštatuje aj samotný predseda okresného súdu a dajú sa vyvodiť aj   z   konania   pred   krajským   súdom.   Nie   je   totiž   mysliteľné,   aby   tento   súd   po   vyše   6 mesiacoch   zistil,   že   neboli   splnené   podmienky   pre   odvolacie   konanie,   keď   až   28.   11. 2005 /a nie v priebehu týždňa/ spis vrátil okresnému súdu bez meritórneho rozhodnutia, pretože oslobodenie od súdnych poplatkov bolo bezpredmetné. (...)

Titulom náhrady trov konania pred ústavným súdom žiadame priznať sumu - 3 x 2 501 Sk = 7.503 Sk + 3 x 178 = 534 Sk = 8.037 Sk, z ktorej sumy patrí zvýšenie podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/ 2004 Z. z., t. j. o sumu 6.430 Sk = celkom 14.467 Sk a k tejto sume treba pripočítať 19 % DPH-IČ pre DPH:..., - t. j. sumu 2.749 Sk, takže celkom ide o sumu 17. 216 Sk (...)“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa musí zabezpečiť aj   pokiaľ   všeobecný   súd   rozhoduje   len   o   trovách   konania   (o   ich   náhrade).   Efektívne skončenie   súdneho   konania   podľa   názoru   ústavného   súdu   predpokladá   aj   právoplatné rozhodnutie o takých otázkach, ktoré nepatria priamo do pojmu „vec sama“, ale s ňou úzko súvisia.   Zákon   ukladá   o   takých   otázkach   (náhrada   trov   konania)   nielen   rozhodnúť v spojitosti s rozhodnutím vo veci samej (§ 151 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „OSP“), ale vynechanie takého výroku je potrebné vždy aj doplniť (§ 166 OSP).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci (1), správanie účastníka (2) a postup súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne napr. IV. ÚS 240/05).

Tieto kritériá sú použiteľné aj vo veci, v ktorej všeobecný súd rozhoduje už len o náhrade trov konania.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, rozhodovanie o náhrade trov konania predpokladá rozhodnutie vo veci samej, pretože od výsledku sporu (v tomto prípade ide o sporové   konanie)   závisí   aj   výrok   o náhrade   trov   konania,   t. j.   uplatnenie   niektorého z princípov upravujúcich náhradu trov konania, ktoré vyplývajú z § 142 až 151 OSP.

Z týchto   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   vyplýva,   že   všeobecný   súd rozhoduje o náhrade trov konania podľa vopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré boli v konaní vykonané účastníkmi a ich právnymi zástupcami. Postup pri rozhodovaní preto nie je právne zložitý a skutkovo musí v každom prípade vychádzať len z obsahu spisu. Preto   rozhodovanie   o   náhrade   trov   konania   zásadne   nemožno   považovať   za   postup všeobecného súdu, ktorý by vykazoval osobitnú náročnosť (obdobne napr. III. ÚS 145/02 a IV. ÚS 17/03,   IV.   ÚS   240/05).   Okresný   súd   tiež   nepoukázal   na   to,   že   by   malo   ísť o skutkovo a právne zložité konanie.

2. Sťažovateľky podľa zistenia ústavného súdu ako účastníčky konania neprispeli k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Ani okresný súd a krajský súd nemali k ich správaniu námietky.

3. Tretím   kritériom,   ktoré   ústavný   súd   hodnotil,   bol   postup   okresného   súdu pri rozhodovaní   o náhrade   trov   konania.   Sťažovateľky   k postupu   všeobecných   súdov uviedli:

„Celkovú dobu zbytočných prieťahov spôsobených okresným súdom možno ustáliť minimálne v trvaní 4 rokov a krajským súdom v trvaní 0,5 roka, počas ktorých nevykonali žiaden   relevantný   (nie   teda   zbytočný   úkon)   smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej sa sťažovateľky neustále nachádzajú, hoci ide o banálny prípad, o ktorom musí rozhodnúť aj vyšší súdny úradník.“

Ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný od 16. januára 2004, keď mu bol doručený   spis   z odvolacieho   súdu,   až   do   14.   apríla   2005,   keď   uznesením   rozhodol o náhrade trov konania (nečinnosť takmer 15 mesiacov), a tiež od 6. februára 2006, keď mu bol   spis   predčasne   vrátený   z krajského   súdu   na   rozhodnutie   o žiadosti   žalobcu o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   až   do   26.   februára   2007,   keď   spracoval   výzvu na predloženie   správy   o jeho   majetkových   pomeroch   (nečinnosť   ďalších   12   mesiacov) napriek tomu, že vo veci samej bolo už právoplatne rozhodnuté v máji 2002. Zbytočné prieťahy   v tomto   období   pri   rozhodovaní   o náhrade   trov   konania   priznal   vo   svojom vyjadrení aj okresný súd.

Okrem tejto nečinnosti jeho postup bol tiež nesústredený a neefektívny. Ako príklad možno   uviesť   doručovanie   rozsudku   z 28.   mája   2002   účastníkom   konania   (právnej zástupkyni sťažovateliek doručil rozsudok až 21. augusta 2003, aj to na základe jej žiadosti z 5. decembra 2002).

Rovnako neefektívne a nesústredene postupoval okresný súd aj 16. mája 2005 (keď spis predčasne predložil krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní účastníkov proti uzneseniu   o náhrade   trov   konania),   pričom   predtým   nerozhodol   o žiadosti   žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov (rozhodol o nej až 29. júna 2007).

Vychádzajúc   z uvedených   skutkových   zistení   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že doterajším   postupom   okresného   súdu   pri rozhodovaní   o náhrade   trov   konania   v konaní vedenom   pod sp.   zn.   12 C   563/95   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľky   vo   svojej   sťažnosti   namietali aj   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu.

Ústavný súd zistil, že krajský súd bol nečinný v období od 19. mája 2005, keď mu bol   doručený   spisový   materiál   (za   účelom   rozhodnutia   o odvolaniach   účastníkov   proti uzneseniu okresného súdu zo 14. apríla 2005, ktorým rozhodol o náhrade trov konania), až do 28. novembra 2005, keď vrátil vec prvostupňovému súdu bez rozhodnutia o podaných odvolaniach účastníkov (nečinnosť viac ako 6 mesiacov). Na jeho ťarchu možno pripísať aj to, že spis okresnému súdu následne doručil až 6. februára 2006.

Na   druhej   strane   však   doterajšia   dĺžka   konania   vedeného   krajským   súdom (8 mesiacov)   oproti   postupu   okresného   súdu,   ktorý   predovšetkým   nesie   zodpovednosť za dobu   predĺženia   posudzovaného   konania   o náhrade   trov   konania,   nedosiahla s prihliadnutím   na   ostatné   relevantné   okolnosti   prípadu   úroveň   odôvodňujúcu   záver o porušení   základného   práva   sťažovateliek   na   prerokovanie   ich   veci   bez   zbytočných prieťahov   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (podobne   III.   ÚS   30/03,   III.   ÚS   24/04, III. ÚS 67/04).

Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd preto vyslovil, že postupom krajského   súdu   pri rozhodovaní o náhrade   trov   konania   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 Co 171/05 základné právo sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené nebolo.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 563/95 pri rozhodovaní o náhrade trov konania konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd   rozhodne   o priznaní primeraného   finančného zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľky   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   aj   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   každá   spolu   v   sume   112 500 Sk (od   okresného   súdu   po   100   000   Sk a po 12 500 Sk od krajského súdu), ktoré odôvodnili vo svojej sťažnosti.

V   danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Aj keď okresný súd vo veci samej právoplatne rozhodol už v máji 2002, vzhľadom na   zistenú   nečinnosť   okresného   súdu   pri   rozhodovaní   o náhrade   trov   konania   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12 C   563/95   a   vychádzajúc   z návrhu   sťažovateliek,   ústavný   súd považoval priznanie požadovanej sumy 50 000 Sk pre každú z nich za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Vo zvyšnej časti ich žiadosti nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateliek,   ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. E. Ľ., ktoré si vyčíslili v sume 17 216 Sk.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd pri rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk.

Za   jeden   úkon   patrí   odmena   pre   každú   sťažovateľku   v sume   po   2 970 Sk, a ku každému úkonu režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 178 Sk. Ústavný súd im priznal   odmenu   za   tri   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku všeobecných súdov) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14   ods. 1   písm. a)   a c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004   Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny je však znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (§ 13 ods. 3 vyhlášky).

Keďže   trovy   konania   vypočítané   právnou   zástupkyňou   sťažovateliek   (je   zároveň platiteľkou dane z pridanej hodnoty) nie sú vyššie ako suma vypočítaná ústavným súdom, a nie   sú   teda   v rozpore   s citovanou   vyhláškou,   ústavný   súd   im   priznal   sumu,   ktorú požadovali.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2007