znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 155/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť D. M., zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, L. Dérera 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/83/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. M.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 23. januára 2014   doručená   sťažnosť   D.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/83/2009.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 22. marca 2000 v postavení poškodenej podala „trestné   oznámenie   vo   vecí   podozrenie   z   naplnenia   skutkovej   podstaty   trestného   činu ohovárania.

Dňa 30. 06. 2009 bola na OS Bratislava I doručená obžaloba... Podaniu obžaloby predchádzalo neúmerne dlhé prípravné konanie, ktoré trvalo od 19. 08. 2003...

Predmetom   trestného   stíhania   je   konanie   bývalého   redaktora   denníka...,   ktorý opakovane zverejnil článok s obsahom, v ktorom sa opakovane uvádzali tie isté nepravdivé skutočnosti týkajúce sťažovateľky z r. 1988, naplňujúce obsah ust. § 206 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona...

Od tejto doby súd v danej veci vytýčil jedno pojednávanie na dňa 1. 10. 2009, ktoré bolo z dôvodu PN sťažovateľky odročené. Od tejto doby zostal súd vo veci nečinný... Sťažovateľka sa domáhala žiadosťou zo dňa 18. 12. 2013 o zjednanie nápravy za nečinnosť súdu, pričom do dnešného dňa neboli vo veci podniknuté žiadne kroky... Sťažovateľka   sa   domnieva   sa,   že   vzhľadom   na   celkovú   dobu,   ktorá   uplynula   od podania trestného oznámenia v r. 2000 až doposiaľ, teda doba takmer 14 rokov, doba od začatia trestného stíhania v r. 2003 až doposiaľ, teda doba takmer 10 rokov, vrátane doby od doručenia obžaloby v r. 2009 až doposiaľ, teda doby viac ako 4 roky je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a v poslednej dobe 4 rokov ju spôsobil okresný súd svojou nečinnosťou...

Nečinnosť   súdu   a   neúmerné   konanie   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   spolu takmer   14   rokov   majú   negatívny   vplyv   na   psychiku   sťažovateľky,   očakávajúcu zadosťučinenie spôsobené konaním obvineného.“.. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález tohto znenia:„1.Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 83/09 porušil základné právo D. M... zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 T 83/09 (správne 5 T 83/09, pozn.) prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“

Okrem   toho   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume   4 000   € a úhrady trov konania v sume 284,08 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých   základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na súdnu   ochranu, ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon   sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľka   doručila predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy 19. decembra 2013 v konaní vedenom pod   sp. zn. 5 T/83/2009.   Podpredseda   okresného   súdu   na   sťažnosť   reagoval 13. februára 2014.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   sťažovateľka   podala 23. januára 2014 a predsedovi okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T/83/2009 doručená iba 19. decembra 2013, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon a   navyše   predsedníčka   okresného   súdu   prijala   už   opatrenia   na   odstránenie   prieťahov v konaní, keďže okresný súd určil termín pojednávania na 31. marec 2014. Takisto podľa vyjadrenia   podpredsedu   okresného   súdu   bude   proti   zákonnému   sudcovi   vyvodená   aj disciplinárna   zodpovednosť,   pretože   prieťahy   boli   spôsobené   subjektívnym   zavinením zákonného sudcu.

K tomu ústavný súd poznamenáva, že podľa § 55 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného   poriadku   v   znení   neskorších   zmien   ak   je   dôvodný   predpoklad,   že   došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu   na   uskutočnenie   namietaného   úkonu,   pokiaľ   súd   neprijme   vlastné   opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať   spolu   so   spisom   a   svojím   stanoviskom   a   so   stanoviskom   predsedu   súdu nadriadenému súdu. O sťažnosti pre nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich   pracovných   dní   od   prevzatia   veci.   Ak   zo   strany   súdu   nedošlo   k   prieťahom, sťažnosť   pre   nečinnosť   sa   zamietne,   alebo   ak   je sťažnosť   pre   nečinnosť   opodstatnená, nadriadený   súd   určí   primeranú   lehotu   na   uskutočnenie   namietaného   úkonu.   Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu sťažnosť nie je prípustná.

Sťažovateľka   bola   (je)   v   zmysle   citovaného   zákonného   ustanovenia   Trestného poriadku oprávnená domáhať sa nápravy v postupe okresného súdu tiež na nadriadenom súde   namietajúc   nečinnosť   dotknutého   súdu,   čo   však   v   danej   veci   ešte   neurobila. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov   ochrany   základných   práv   a   slobôd,   porušenie   ktorých   sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom   postupe   má   za   následok   nesplnenie   sťažovateľovej   povinnosti   vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv (III. ÚS 44/03, I. ÚS 134/2012).

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014