znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 155/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosti   JUDr. R.   K., B., zastúpeného JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.   Rvp   2716/2012,   Rvp 2717/2012,   Rvp   2718/2012,   Rvp   2719/2012   a sp.   zn. Rvp 2720/2012,   ktorými   namieta   porušenie   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky, základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   a uzneseniami   Okresného   súdu   Kežmarok   č.   k. 8 Er 577/2010-16 z 21. februára 2012, č. k. 8 Er 1116/2010-14 z 21. februára 2012, č. k. 8 Er 1256/2010-17 z 21. februára 2012, č. k. 8 Er 709/2009-15 z 22. februára 2012 a č. k. 8 Er 1368/2010-15 z 21. februára 2012, a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   JUDr.   R.   K.   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   2716/2012,   Rvp 2717/2012, Rvp 2718/2012, Rvp 2719/2012 a sp. zn. Rvp 2720/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 155/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. marca 2012 doručené   sťažnosti   JUDr.   R.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 2716/2012, Rvp 2717/2012, Rvp 2718/2012, Rvp 2719/2012 a sp. zn. Rvp 2720/2012, ktorými namieta porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   čl.   14 dohovoru   a práva   na ochranu majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 Er 577/2010-16 z 21. februára 2012, č. k. 8 Er 1116/2010-14 z 21. februára 2012, č. k. 8 Er 1256/2010-17 z 21. februára 2012, č. k. 8 Er 709/2009-15 z 22. februára 2012 a č. k. 8 Er 1368/2010-15 z 21. februára 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

Sťažovateľ   uviedol,   že   od   6.   júna   2007   začal   vykonávať   exekučnú   činnosť   ako exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a doplnení   ďalších zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“),   a to   aj   pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007.

Okresný súd vychádzajúc z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010, ktorým judikoval,   že   táto   skutočnosť   je   okolnosťou   vylučujúcou   sťažovateľa   (exekútora) z vykonávania   exekúcie   podľa   §   30   ods.   1   Exekučného   poriadku,   napadnutými rozhodnutiami ex offo rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcií.

Sťažovateľ tvrdí, že napadnutými rozhodnutiami a postupom okresného súdu došlo k zásahu do ním označených práv, preto žiada, aby ústavný súd vyslovil ich porušenie, aby napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 2716/2012, Rvp 2717/2012, Rvp 2718/2012, Rvp 2719/2012 a sp. zn. Rvp 2720/2012 a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj na totožnosť   v   osobe   sťažovateľa   a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie (bod 1 výroku uznesenia).

2. O analogických sťažnostiach sťažovateľa už ústavný súd rozhodol uzneseniami sp. zn.   I.   ÚS   480/2011,   sp.   zn.   I. ÚS   491/2011   a inými,   ktorých   odmietnutie   podľa § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   (z   dôvodu   podania   zjavne   neoprávnenou   osobou) okrem   iného   odôvodnil   tým,   že   súdny   exekútor   má   pri   výkone   exekučnej   činnosti postavenie   verejného   činiteľa...   Preto   ak exekútor   vykonáva funkcie,   ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi. Súdny exekútor teda nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti proti   rozhodnutiu,   ktorým   ho   súd   vylúčil   z vykonávania   exekúcie,   pre   jeho   pomer k účastníkovi   konania (oprávnenému) v zmysle ustanovenia   § 30 Exekučného   poriadku. V takomto prípade   je objektom   rozhodovania o vylúčení a sám   ako súčasť súdnej moci nie je   nositeľom   žiadnych   základných   práv,   a to   ani   v záujme   ochrany   účastníka exekučného konania (oprávneného).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   sťažnosti   sťažovateľa   odmietol   podľa § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   podané   zjavne   neoprávnenou   osobou   (bod   2 výroku uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012