znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 155/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   D.   P.,   toho   času   o   väzbe,   pre   namietané   porušenie jeho základných   práv   postupom   Okresného   súdu   Trnava v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 6 T 40/2006 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 5. októbra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. P.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2007 doručená sťažnosť (z 19. marca 2007) D. P., toho času vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   postupom   Okresného   súdu   Trnava (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   T   40/2006   v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 5. októbra 2006.

Z obsahu sťažnosti   a k nej   pripojených   príloh   vyplynulo, že   sťažovateľ   je trestne stíhaný v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 T 40/2006 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. j) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný   zákon“),   trestný   čin   porušovania   domovej   slobody   podľa   §   238   ods.   1   a 2 Trestného zákona a pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona.

Podaním   z 5.   októbra   2006   požiadal   sťažovateľ   o prepustenie   z väzby   a   zároveň ponúkol písomný sľub, že sa po prepustení na slobodu bude riadne dostavovať na hlavné pojednávania. Predseda senátu okresného súdu prerokúvajúci sťažovateľovu trestnú vec mu listom   z 9.   októbra   2006   oznámil,   že   o jeho   žiadosti   z   5.   októbra   2006   bude   možné rozhodnúť až po rozhodnutí Krajského súdu   v Trnave (ďalej   aj „krajský   súd“)   vo   veci sťažovateľovej   sťažnosti   proti   uzneseniu   senátu   okresného   súdu   z 5.   októbra   2006 o sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti predsedu senátu.

Sťažovateľ   uviedol,   že   krajský   súd   rozhodol   o jeho   sťažnosti   proti   uzneseniu okresného súdu vo veci namietanej zaujatosti predsedu senátu z 5. októbra 2006 uznesením sp. zn. 3 Tos 116/2006 z 31. októbra 2006 doručeným okresného súdu 16. novembra 2006. Okresný súd však napriek tomu o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby a ponúknutom písomnom sľube z 5. októbra 2006 nerozhodol.

Na základe výzvy ústavného súdu z 28. marca 2007 sa k veci vyjadril okresný súd, predložiac zároveň ústavnému súdu príslušný spisový materiál týkajúci sa sťažovateľovej trestnej veci.

Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 492/07 z 23. apríla 2007 uviedol:„Trestná vec obžalovaného D. P., sp. zn. 6T/40/2006 sa nachádza na tunajšom súde od   03.   04.   2006.   Obžalovaný   požiadal   dňa   09.   10.   2006   o   prepustenie   z   väzby   zo zdravotných dôvodov a súčasne dal súdu písomný sľub, že po prepustení z väzby sa bude riadne dostavovať na súdne pojednávania.

Predseda senátu požiadal dňa 09. 10. 2006 Krajskú prokuratúru Trnava o stanovisko k podanej žiadosti, pričom dňa 09. 10. 2006 obžalovanému oznámil, že v dôsledku vznesenej námietky zaujatosti voči predsedovi senátu bude možné rozhodovať o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby až po právoplatnosti rozhodnutia o vznesenej námietke, resp. po prípadnom pridelení trestnej veci inému sudcovi.

Krajská   prokuratúra   Trnava   vo   svojom   vyjadrení   zo   dňa   17.   10.   2006   navrhla požiadať o stanovisko Generálne riaditeľstvo ZVJS a až následne rozhodnúť o žiadosti obžalovaného.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 31. 10. 2006 zamietol sťažnosť obžalovaného proti   rozhodnutiu   okresného   súdu,   že   predseda   senátu   JUDr.   Ľubomír   Bundzel   nie   je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného D. P.

Je nutné konštatovať, že s prihliadnutím na výraznú pracovnú vyťaženosť predsedu senátu súd opomenul rozhodnúť o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby a ohľadom ponúknutého sľubu bezprostredne po vrátení spisu z Krajského súdu Trnava. V tomto smere je   však   možné   poukázať   na   to,   že   obžalovaný   mohol   na   ktoromkoľvek   z   hlavných pojednávaní v dňoch 09. 01. 2007, 20. 02. 2007 a 27. 03. 2007 poukázať na nevybavenie svojej žiadosti o prepustenie z väzby, čo však neurobil.

Rozsudkom zo dňa 27. 03. 2007 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a v bode 2) obžaloby pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 pism. b) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a bol mu   uložený   úhrnný   trest   odňatia   slobody   s   použitím   §   35   ods.   2,   §   29   ods.   1,   ods.   2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 v trvaní 23 (dvadsaťtri) rokov, pričom bol zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny a bol mu uložený tiež trest prepadnutia veci. Okresný súd v Trnave na neverejnom zasadnutí dňa 05. 04. 2007 podľa § 72 ods. 2 Trestného   poriadku   účinného   od   01.   01.   2006   zamietol   žiadosť   obžalovaného   D.   P. o prepustenie z väzby a podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku účinného od 01. 01. 2006   písomný   sľub   obžalovaného   D.   P.   neprijal.   Toto   uznesenie   okresného   súdu   sa doručuje procesným stranám.“

II.

2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   55   ods.   3   Trestného   poriadku   ak   je   dôvodný   predpoklad,   že   došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

Ak   súd   urobí   úkony   trestného   konania   uvedené   v   sťažnosti   pre   nečinnosť   do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť   pre   nečinnosť   ako   na   vzatú   späť,   ak   tento   sťažovateľ   v   priebehu   piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť (§ 55 ods. 4 Trestného poriadku).

O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak

a) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,

b) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu (§ 55 ods. 5 Trestného poriadku).

Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie je prípustná (§ 55 ods. 6 Trestného poriadku).

2.2 Pri väzbe, ktorá presahuje dobu primeranú alebo nevyhnutnú, môže súd podľa okolnosti prípadu porušiť základné právo obvineného (resp. obžalovaného) súvisiace s jeho osobnou slobodou podľa čl. 17 ústavy. Z čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy (a taktiež z čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – ďalej len „dohovor“) vyplýva okrem   iného   právo   sťažovateľa   nachádzajúceho   sa   vo   väzbe   podať   návrh   na   konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti tejto väzby a nariadil prepustenie, ak je nezákonná (obdobne napr. III. ÚS 227/03).

Povinnosťou   okresného   súdu   vyplývajúcou   z uvedených   ustanovení   ústavy a dohovoru (ale aj z ustanovení § 2 ods. 6, § 55 ods. 1 a § 79 ods. 3 Trestného poriadku) bolo preto rozhodnúť o podaní sťažovateľa z 5. októbra 2006 (doručenom okresnému súdu 9.   októbra   2006)   urýchlene,   t. j.   bez   zbytočného   odkladu   po   tom,   čo   boli   odstránené procesné prekážky brániace jeho prerokovaniu a rozhodnutiu v danej veci.

Na strane druhej sťažovateľ disponoval v zmysle § 55 ods. 3 až 6 Trestného poriadku právnym prostriedkom, ktorým sa mohol priamo v rámci konania pred okresným súdom a následne   aj   pred   nadriadeným   krajským   súdom   domáhať   ochrany   svojho   práva   na urýchlené   prerokovanie   svojej   žiadosti   z 5.   októbra   2006.   Tento   právny   prostriedok (sťažnosť   pre   nečinnosť   podľa   §   55   Trestného   poriadku)   bol   sťažovateľovi   priamo (bezprostredne) dostupný a ponúkal mu v okolnostiach daného prípadu rozumnú nádej na úspech   –   dosiahnutie   nápravy   vo   vzťahu   k ním   namietanej   nečinnosti   okresného   súdu, pokiaľ ide o rozhodnutie o jeho žiadosti z 5. októbra 2006.

Z obsahu   súdneho   spisu   okresného   súdu   v sťažovateľovej   trestnej   veci   sp.   zn. 6 T 40/2006 (ktorý potvrdzuje skutkové tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti   -   sp.   zn.   Spr.   492/07   z 23.   apríla   2007)   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ označený   účinný   a dostupný   prostriedok   nápravy   ním   namietaného   porušenia   jeho základných práv nevyužil.

Sťažovateľ   taktiež   nepreukázal,   že   by   bol   okresný   súd   upozornil   na   nečinnosť v konaní o jeho žiadosti z 5. októbra 2006, ktorú pred ústavným súdom namieta, alebo, že by sa bol domáhal urýchlenia postupu okresného súdu v označenej veci. V tomto smere nezistil   ústavný   súd   žiadnu   konkrétnu   skutočnosť,   ktorá   by   odôvodňovala   záver,   že podmienku vyčerpania dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy, vo vzťahu k namietanému zásahu do základných práv, pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) nesplnil sťažovateľ z dôvodov hodných osobitného zreteľa (existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť z obsahu spisu okresného súdu ani z obsahu sťažnosti).

Na základe uvedeného a stabilnej judikatúry (napr. IV. ÚS 44/03, IV. ÚS 153/03) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, a preto po predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   rozhodol   o jej odmietnutí pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2.3   Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   skúmanie   ďalších   zákonom   ustanovených náležitostí sťažovateľovej sťažnosti a prípadný procesný postup smerujúci k ich odstráneniu stratili opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2007