znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 155/05-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júna 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ľ.   B.,   toho   času   vo   väzbe,   zastúpeného   advokátom JUDr. L. J.   R.,   ktorou   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   zaručených   v čl.   47 ods. 2   a v   čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   porušenie   svojich   práv zaručených v čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru   Ružomberok   v trestnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-47/ODV-RK-2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. B.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2005 doručená sťažnosť zo 14. apríla 2005 Ľ. B., toho času vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. L. J., R., ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených   v čl.   47   ods.   2   a v   čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), ako aj porušenie svojich práv zaručených v čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Ružomberok (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005.

Z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj   z k nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005   zo   16.   februára   2005   bolo   podľa   §   163   ods.   1   Trestného   poriadku   voči sťažovateľovi   vznesené   obvinenie   zo   spáchania   trestného   činu   týrania   blízkej   osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Trestné stíhanie v uvedenej veci bolo začaté podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005 z 15. februára 2005.

K obmedzeniu   osobnej   slobody   sťažovateľa   v súvislosti   s označeným   trestným stíhaním   došlo   15.   februára   2005   o 1900 h,   keď   bol   sťažovateľ   predvedený   orgánmi Policajného zboru na základe žiadosti vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície, ktorý   následne   sťažovateľa   zadržal   (o 1915 h)   podľa   §   76   ods.   1   Trestného   poriadku z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Prokurátor   Okresnej   prokuratúry   v Ružomberku   (ďalej   len   „okresný   prokurátor“) podal 17. februára 2005 okresnému súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Sudca Okresného súdu Ružomberok rozhodol 18. februára 2005 o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že lehota väzby sa počíta od okamihu zadržania sťažovateľa, t. j. od 15. februára 2005 o 19 00 h.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   po   zadržaní   bol   15.   februára   2005   o 19 31 h vypočutý. Bolo mu umožnené kontaktovať sa s advokátom, ktorý sa k výsluchu následne dostavil.   Splnomocnenie   udelené   sťažovateľom   advokátovi   bolo   zaprotokolované   do zápisnice   o uvedenom   úkone   trestného   konania.   Sťažovateľ   následne   požiadal vyšetrovateľa, aby mu bolo umožnené poradiť sa s advokátom bez prítomnosti tretích osôb. Vyšetrovateľ uvedenej žiadosti odmietol vyhovieť a trval na osobnej prítomnosti pri porade medzi sťažovateľom a advokátom. Vzhľadom na túto skutočnosť odmietol sťažovateľ k veci vypovedať   a   advokát   sťažovateľa   požiadal   vyšetrovateľa   o včasné   a riadne   oznámenie termínov konania všetkých procesných úkonov v uvedenej veci.

Vyšetrovateľ vykonal ešte 15. februára 2005 vo veci výsluch svedkov T. K. (v čase od 20 11 h do 20 29 h), O. B. (v čase od 22 30 h do 23 20 h) a G. G. (v čase od 23 25 h do 23 43 h). Dňa 16. februára 2005 vypočul vyšetrovateľ MUDr. D. K. (v čase od 7 29 h do 7 40 h) a R. K. (v čase od 9 18 h do 10 45 h – správne malo byť do 9 45 h, ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu, pozn.).   O žiadnom   z uvedených   procesných   úkonov   nebol   sťažovateľom   splnomocnený advokát upovedomený.

Vyšetrovateľ doručil sťažovateľovi uznesenie o vznesení obvinenia 16. februára 2005 o 10 10 h. Sťažovateľ, ako aj jeho obhajca žiadali o umožnenie porady bez prítomnosti tretích osôb. Vyšetrovateľ uvedenej žiadosti odmietol vyhovieť a trval na osobnej prítomnosti pri porade.   Vyšetrovateľ   taktiež   zamietol   žiadosť   obhajcu   o nahliadnutie   do   vyšetrovacieho spisu s odôvodnením, že tak urobí po vypočutí sťažovateľa ako obvineného.

Sťažovateľ   podal   priamo   počas   výsluchu   sťažnosť   proti   uzneseniu   o vznesení obvinenia. Okresný prokurátor túto sťažnosť uznesením č. k. Pv 165/05-11 zo 17. februára 2005 zamietol. Žiadosť sťažovateľa „o preskúmanie dôvodov odopretia práva nazrieť do vyšetrovacieho spisu“ vybavil okresný prokurátor listom č. k. Pv 165/05-13 zo 17. februára 2005, v ktorom konštatoval, že k porušeniu procesných práv sťažovateľa nedošlo.

Sťažovateľ   pred   ústavným   súdom   namietal   porušenie   svojich   základných   práv a slobôd   postupom   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   v   uvedenej   trestnej   veci, argumentujúc, že ustanovenie § 76 ods. 6 Trestného poriadku „nezmocňuje vyšetrovateľa, ani   iný   z orgánov   činných   v trestnom   konaní   byť   fyzicky   prítomný   pri   porade   medzi zadržanou   osobou   a jej   obhajcom,   (...)   takáto   požiadavka   vyšetrovateľa   nemá   oporu v platnej   právnej   úprave,   keďže   ani   iné   ustanovenie   Trestného   poriadku   neposkytuje orgánom činným v trestnom konaní zákonnú možnosť domáhať sa prítomnosti pri uvedenom akte ochrany práv zadržanej osoby“. Po vznesení obvinenia sťažovateľovi vyšetrovateľova požiadavka na osobnú prítomnosť pri porade medzi ním a jeho obhajcom zmarila podľa sťažovateľa „možnosť   realizácie   plnohodnotnej   porady   s mojím   obhajcom“.   Podľa sťažovateľa neboli ani zákonné dôvody na odmietnutie jeho žiadosti (resp. žiadosti jeho obhajcu)   o nazretie   do   spisu.   Taktické   hľadisko   ako   dôvod   odopretia   uvádzaný vyšetrovateľom   je   neobhájiteľné,   pretože   zákon   priznáva   obvinenému   a jeho   obhajcovi právo nahliadnuť do spisu už od momentu vznesenia obvinenia, pričom do tohto práva obhajoby   možno   zasiahnuť „len   v skutočne   ojedinelých   a obzvlášť   odôvodnených prípadoch“.

Sťažovateľ tvrdí, že vyšetrovateľ mal povinnosť vzniesť obvinenie bez zbytočného odkladu, pokiaľ nerozhodol o jeho prepustení ako zadržanej osoby na slobodu. Vyšetrovateľ vykonával   už   15.   februára   2005   viacero   úkonov   a obvinenie   vzniesol   voči   nemu   až 16. februára 2005, v dôsledku čoho neprimerane a bez relevantných dôvodov zúžil práva a možnosti   obhajoby,   pretože   niektoré   z procesných   práv   tvoriacich   súčasť   práva   na obhajobu   sú   viazané   až   na   moment   vznesenia   obvinenia   (napr.   právo   žiadať,   aby   sa obhajca   zúčastnil   aj   na   iných   úkonoch   prípravného   konania,   právo   byť   od   vznesenia obvinenia prítomný pri vyšetrovacích úkonoch).

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho základných   práv   na   právnu   pomoc   v konaní   a na obhajobu podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj porušenie jeho práv byť bez meškania   podrobne   oboznámený   s   povahou   a   dôvodmi   obvinenia   proti   nemu   a   mať primeraný   čas   a   možnosti   na   prípravu   svojej   obhajoby   podľa   čl.   6   ods.   3   písm.   a) a b) dohovoru postupom   vyšetrovateľa úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-47/ODV-RK-2005.   Zároveň   žiadal priznať   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a taktiež náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v prípravnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na úrade justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005.

Ústavný   súd   v obdobných   prípadoch   opakovane   zdôraznil,   že   trestné   konanie   od svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Podľa § 33 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený (...) uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. (...)

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa   §   186   písm.   e)   Trestného   poriadku   nariadi   predseda   senátu   predbežné prejednanie obžaloby, ak je toho názoru (...), že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby (...). Podľa § 187   ods.   3   preskúma   súd   na   základe   spisu   opodstatnenosť   obžaloby,   úplnosť,   ale   aj zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa § 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby súd (...) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných procesných chýb prípravného konania (...).

Podľa § 254 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,   vrátane vád,   ktoré neboli odvolaním   vytýkané.   Podľa   §   258   ods.   1   písm.   a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa,   ako   aj   odvolací   súd   v prípade   podania   odvolania   boli   súdmi   s plnou jurisdikciou,   v ktorých   právomoci   je   posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej   sťažnosti   právoplatne   skončená,   k záveru   o nedostatku   jeho   právomoci   konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému)   v ďalšom   priebehu   konania   v rámci   uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   označeného   práva   sťažovateľa   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005