znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 155/03-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2003 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. Š., bytom Ľ., zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namieta porušenie svojho práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 50 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Krajskou prokuratúrou   v Banskej   Bystrici   pri   dozore   nad   postupom   vyšetrovateľa   pri   zaistení finančnej hotovosti   pri domovej   prehliadke 20. novembra 2002 v jeho dome v Ľ., a 27.   novembra   2002   pri   prehliadke   iných   priestorov   -   bezpečnostnej   schránky   vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., Prešov, Masarykova ulica, a jej uznesením sp. zn. Kv 68/02 z 10. apríla 2003, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Mgr. M. Š. v časti, ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici pri dozore nad postupom vyšetrovateľa pri zaistení finančnej hotovosti pri domovej prehliadke   20.   novembra   2002   v jeho   dome   v Ľ.,   a pri   prehliadke   iných   priestorov   – bezpečnostnej schránky vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., Prešov, Masarykova ulica, o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

2. Sťažnosť Mgr. M. Š. vo zvyšnej časti   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2003 doručená sťažnosť Mgr. M. Š., bytom Ľ. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namieta porušenie svojho práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 50 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   Krajskou   prokuratúrou   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) pri dozore nad postupom vyšetrovateľa pri zaistení finančnej hotovosti pri domovej   prehliadke   20.   novembra   2002   v jeho   dome   v Ľ.,   a 27.   novembra   2002   pri prehliadke iných priestorov - bezpečnostnej schránky vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., Prešov, Masarykova ulica a jej uznesením sp. zn. Kv 68/02 z 10. apríla 2003 (ďalej len „uznesenie“).

Ústavný   súd   zistil   z   návrhu   a   uznesenia,   že   uznesením   vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie justičnej polície Policajného zboru, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, oddelenia vyšetrovania Banská Bystrica, z 20. novembra 2002   sp. zn.   ČVS: VKE-10/UV-OVOZTČ-BB-2002   bolo podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie proti navrhovateľovi a spol. za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm. a), b) a c) Trestného zákona a iné.  

Navrhovateľ namieta porušenie svojich práv nasledovným skutkovým stavom. Dňa   20.   novembra   2002   vykonal   vyšetrovateľ   na   základe   príkazu   Okresného   súdu v Banskej Bystrici v navrhovateľovom dome domovú prehliadku, pri ktorej bolo nájdených a zaistených   660   000   Sk   a 26   800   USD,   27.   novembra   2002   vyšetrovateľ   na   príkaz prokuratúry   vykonal prehliadku   navrhovateľovej   bezpečnostnej   schránky   vo   Všeobecnej úverovej banke, a. s., pobočke Prešov, pričom našiel a zaistil 5 000 000 Sk.

Pri zaistení uvedených súm peňazí boli podľa navrhovateľa porušené § 79, § 84 a § 85 Trestného poriadku, lebo z vyšetrovacieho spisu a zvlášť zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky ani zo zápisnice o vykonaní iných priestorov nie je zrejmé, či uvedené peniaze   boli   vydané   alebo   odňaté.   Vyšetrovateľ   podľa   navrhovateľa   porušil   Trestný poriadok, lebo nedodržal § 48 Trestného poriadku ustanovený postup pri prehliadke iných priestorov, lebo nevyzval osobu, ktorá mala vec pri sebe, aby ju vydala, ani ju na základe príkazu neodňal. Rovnako nebola splnená zákonná podmienka vyzvania iného na vydanie veci dôležitej pre trestné konanie. Navrhovateľ tvrdí, že peniaze zaistené v bezpečnostnej schránke nesúvisia s trestným činom, z ktorého bol obvinený, a nie sú dôležité pre trestné konanie.

Uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: VKE-l0/UV-OVOZTČ-BB-2002 z 1. apríla 2003 bolo podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnuté o vrátení uvedených peňazí, 3 kusov zásobníkov kal. 7,65 mm, 1 ks zásobníka do samopalu Škorpión, 1 ks zásobníka do malorážkovej   zbrane,   rúrky   čiernej   farby   v tvare   tlmiča,   5   zošitov   formátu   A5 s poznámkami navrhovateľovi. Tieto veci aj prevzal, ale peniaze mu neboli odovzdané, lebo krajská   prokuratúra   uvedené   uznesenia   vyšetrovateľa   zrušila,   ako   nezákonné.   Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nebolo preukázané, že medzi navrhovateľovou trestnou činnosťou a uvedenými peniazmi nie je žiadna súvislosť.

Podľa   názoru   navrhovateľa   krajská   prokuratúra   uznesením   porušila   jeho   právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy a prezumpciu jeho neviny podľa čl. 50 ods. 2 a 4 ústavy.   Tvrdí,   že   neboli   splnené   zákonné   predpoklady   pre   opísaný   postup   prokuratúry. Uznesenie a zvlášť jeho odôvodnenie neexistenciou dôkazov vyvracajúcich spojenie peňazí s trestnou činnosťou navrhovateľa porušuje jeho právo podľa čl. 20 ods. 1 prvej vety ústavy, lebo   pripúšťa   možnosť   zasiahnuť   do   jeho   vlastníckeho   práva   bez   právne   relevantného dôvodu.

V uznesení krajskej prokuratúry vidí navrhovateľ aj porušenie svojho práva odoprieť výpoveď.

Navrhovateľ naviac argumentuje údajnou nezákonnosťou postupu vyšetrovateľa pri zaistení uvedených peňazí. Na základe jeho sťažnosti však postup vyšetrovateľa odobrili krajská prokuratúra aj generálna prokuratúra.

Navrhovateľ žiada, aby   ústavný súd deklaroval porušenie jeho práv podľa čl. 20 ods.   1,   čl.   50   ods.   2   a 4   ústavy   krajskou   prokuratúrou   pri   dozore   nad   postupom vyšetrovateľa pri zaistení finančnej hotovosti pri domovej prehliadke 20. novembra 2002 a pri prehliadke iných priestorov – bezpečnostnej schránky vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., Prešov,   Masarykova   ulica   27. novembra 2002 a jej uznesením sp. zn. KV 68/02 z 10. apríla 2003, prikázal krajskej prokuratúre odstrániť nezákonný stav vydaním pokynu vyšetrovateľovi na vrátenie peňazí, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a náhradu trov konania vo výške 8 796 Sk.

II.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“). Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pritom skúmal, či má právomoc na konanie o sťažnosti navrhovateľa, či táto nie je neprípustná alebo podaná oneskorene.

III.

V časti, ktorou namieta porušenie svojich práv krajskou prokuratúrou pri dozore nad postupom vyšetrovateľa pri zaistení finančnej hotovosti pri domovej prehliadke v jeho dome v Ľ., 20. novembra 2002 a pri prehliadke iných priestorov – bezpečnostnej   schránky   vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., Prešov, Masarykova ulica, 27. novembra 2002 ústavný súd odmietol sťažnosť navrhovateľa ako podanú oneskorene.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa počíta odo dňa, keď sa navrhovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Prehliadky bytu a iného priestoru, pri ktorých bola zaistená navrhovateľova finančná hotovosť, sa uskutočnili v novembri 2002. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky 25. februára 2003 odložila navrhovateľov opakovaný podnet v tejto veci ako nedôvodný (č. k. IV/1 GPt 633/02 – 35). Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 2. júna 2003, čiže po oveľa dlhšej dobe, ako sú dva mesiace od 3. marca 2003, keď sa navrhovateľ dozvedel o vybavení svojho opakovaného podnetu.

IV.

Sťažnosť v časti, ktorou navrhovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 4 ústavy uznesením krajskej prokuratúry, ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci, ktorý vyplýva z dvoch dôvodov.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho vlastníckeho práva v rámci trestného konania, kde   o ňom   rozhodujú   príslušné   orgány   činné   v trestnom   konaní,   v prípravnom   konaní hlavne prokuratúra a v konaní pred súdom všeobecný súd. Ústavný súd v zásade nezasahuje do ich právomoci a otázkou namietaného porušenia navrhovateľových práv by sa mohol zaoberať až po vyčerpaní možností ochrany práv pred týmito orgánmi a ak ich postup by bol, čo nemožno predpokladať, zjavne svojvoľný.

Podľa zásady subsidiarity obsiahnutej v čl. 127 ods. 1 ústavy „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“. Ústavný súd v tejto súvislosti vyslovil: „Ústavný súd Slovenskej republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc   konať   o ochrane   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody.   Prijatie   takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrenej v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity“ (II. ÚS 130/02).

Keď bude v navrhovateľovej veci podaná obžaloba, tak bude mať možnosť uplatniť všetky svoje práva vrátane práv, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, pred všeobecným súdom. Ak bude navrhovateľovo trestné stíhanie zastavené skôr, ako bude podaná obžaloba, a bude sa naďalej domnievať, že došlo k porušeniu jeho základných práv, ktoré nebolo napravené zastavením jeho trestného stíhania, tak sa nápravy môže domáhať postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu   štátu   alebo   jeho   nesprávnym   úradným   postupom,   ktorý   opäť   môže   viesť   až k súdnemu konaniu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak navrhovateľ nevyčerpal opravné prostriedky   alebo iné právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   I keď   proti uzneseniu, ktorým boli podľa tvrdenia navrhovateľa porušené jeho práva, nie je podľa § 80 ods. 3 v spojení s § 141 ods. 2 Trestného poriadku prípustná sťažnosť, môže sa navrhovateľ domáhať   ochrany   svojich   práv   podnetom   podľa   §   31   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre. Podanie podnetu je plne v dispozícii navrhovateľa a na jeho základe môžu orgány prokuratúry zjednať nápravu, ak došlo k porušeniu navrhovateľových práv. Preto je sťažnosť v tejto časti aj neprípustná.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 2. júla 2003