znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 154/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Š. L., K., vo veci namietaného porušenia základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/277/98 a uznesením Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/122/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Š. L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013 doručená sťažnosť JUDr. Š. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Komárno   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn.   8   C/277/98   a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co/122/2012 z 31. júla 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 17. júna 2011 na okresnom súde   návrh,   v   ktorom   žiadal   opravu   odôvodnenia   rozsudku   okresného   súdu sp. zn. 8 C/277/98 zo 16. septembra 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. októbra 1999.

Okresný   súd   sťažovateľa   4.   júla   2011   vyzval,   aby   predložil   splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľky (Mgr. M. L.), ktorá bola účastníčkou tohto konania.

Dňa 12. júla 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie navrhovateľky, v ktorom splnomocnila sťažovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku a súhlasila s jeho návrhom.

Okresný súd uznesením sp. zn. 8 C/277/98 z 28. novembra 2011 konanie o návrhu na opravu   odôvodnenia   rozsudku   zastavil   podľa   §   104   ods.   2   zákona   č.   99/1963   Zb. Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“)   z   dôvodu, že sťažovateľ nie je účastníkom tohto konania.

Uznesenie   okresného   súdu   napadol   sťažovateľ   odvolaním   29.   decembra   2011, o ktorom krajský súd rozhodol tak, že ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ na základe toho očakával, že okresný súd určí termín pojednávania alebo vykoná opravu rozsudku, prípadne pridelí novú spisovú značku konania, ale okresný súd naopak vyzval navrhovateľku (neúčastníčku nového návrhu), aby predložila splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred okresným súdom.

Okresný   súd   vec   následne   odstúpil   krajskému   súdu,   ktorý   uznesením sp. zn. 5 Co/122/2012 z 31. júla 2012 návrh navrhovateľky (podľa sťažovateľa išlo o jeho návrh)   zamietol,   pretože   bol   podaný   oneskorene,   po   viac   ako   10   rokoch   odo   dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu, čo je v zjavnom rozpore s § 165 ods. 1   OSP.   Uznesenie   krajského   súdu   bolo   doručené   iba   navrhovateľke   v   pôvodnom konaní, nie však sťažovateľovi, ktorý návrh podal.

Sťažovateľ tvrdí, že všeobecné súdy týmto nesprávnym úradným postupom porušili jeho   označené   práva,   a   na   základe   uvedeného   navrhol,   aby   ústavný   súd   vyslovil, že uvedeným   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C/277/98 a uznesením   krajského súdu   sp.   zn.   5 Co/122/2012   z 31.   júla 2012   boli porušené jeho označené   práva   podľa   ústavy   a   dohovoru.   Okrem   toho   žiada,   aby   ústavný   súd   zrušil uznesenie   krajského   súdu,   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   a   priznal   mu   úhradu   trov konania.

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Sťažnosť   sťažovateľa   v   časti   namietajúcej   porušenie   jeho   práv   postupom okresného   súdu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, pretože sťažovateľ svoje námietky uplatnené v   sťažnosti   mal   predovšetkým   predniesť   vo   vzťahu   ku   okresnému   súdu   v   konaní pred krajským súdom, čo však neurobil, a táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv, ktoré spočívali v tom, že okresný súd nekonal o jeho návrhu, nezapísal tento návrh do registra podaní a súčasne neurčil termín pojednávania alebo mu nedoručil uznesenie krajského súdu.

2. K časti sťažnosti týkajúcej sa napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený   (I.   ÚS   4/00),   a   dôvodom   na   odmietnutie   návrhu   pre   jeho   zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   5   Co/122/2012   z   31.   júla   2012   zamietol   návrh navrhovateľky (zastúpenej sťažovateľom) na opravu odôvodnenia rozsudku okresného súdu sp. zn. 8 C/277/98 zo 16. septembra 1999 z dôvodu, že bol podaný oneskorene.

Ústavný súd viackrát judikoval, že skutkové i právne názory všeobecného súdu by mohli byť predmetom ústavnosúdnej kontroly len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).

Ústavný súd preskúmal namietané uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 Co/122/2012 z 31. júla 2012 a dospel k záveru, že je jasné, zrozumiteľné, výklad krajského súdu nie je v okolnostiach   posudzovaného   prípadu   svojvoľný   či   neodôvodnený   a   neexistuje   priama súvislosť ani medzi rozhodnutím krajského súdu a právami, ktorých porušenie sťažovateľ namietal.

Z uvedeného dôvodu jeho sťažnosť ústavný súd odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde,   hoci   je   pravdou   aj   to, že sťažovateľ ani nebol účastníkom pôvodného konania (v ktorom žiadal opravu rozsudku), teda je aj zjavne neoprávnenou osobou na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2013