znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 154/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., L., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., M., pre namietané porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   v Martine   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010, postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 597/2011 a postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 1338/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2012 doručená sťažnosť J. V., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. K., M., pre namietané porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Martine   (ďalej   aj   „okresné riaditeľstvo“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-519/OVK-MT-2010,   postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 597/2011 a postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 1338/2011.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva sp.   zn. ČVS: ORP-519/OVK-MT-2010 z 19. júla 2010 mu bolo vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť 20. augusta 2009 pri dopravnej nehode.

Sťažovateľ   v sťažnosti   poukázal   na   to,   aké   procesné   úkony   boli   v danej   veci vykonané.   V tejto   súvislosti   uviedol,   že   vyšetrovateľ   vykonal   jeho   výsluch,   výsluchy poškodených, výsluchy   svedka   a do   konania   pribral   znalcov   z odboru   zdravotníctva a odboru cestnej dopravy. Okrem toho vyšetrovateľ pribral do konania aj znalecký ústav, ale toto   rozhodnutie   bolo   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   na   základe   sťažnosti   podanej prostredníctvom zvoleného obhajcu zrušené dozorujúcim prokurátorom. Sťažovateľ dodal, že   k veci   bolo   zabezpečené   doplnenie   odborného   vyjadrenia   a v októbri   2011   bol uskutočnený výsluch znalca, pričom podľa jeho vyjadrenia vyšetrovateľ odvtedy nevykonal žiaden procesný úkon.

Keďže   sťažovateľ   prejavil   nespokojnosť   s postupom   orgánov   činných   v trestnom konaní,   2.   septembra   2011   podal   okresnému   riaditeľstvu „Sťažnosť   proti   prieťahom v konaní“. Túto sťažnosť vybavil prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry B. (ďalej len „vojenská obvodná prokuratúra“) listom č. k. OPv 166/10-50 z 11. októbra 2011, pričom ju posúdil ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku. Pri vybavení   sťažnosti   príslušný   prokurátor   poukázal   na   postup   vyšetrovateľa   a vo   veci vykonané   úkony   a zároveň   konštatoval,   že   vo   veci   nedošlo   k zbytočným   prieťahom v konaní. Podľa   vyjadrenia sťažovateľa prokurátor vojenskej obvodnej   prokuratúry   jeho sťažnosť v časti, ktorá smerovala proti postupu vojenskej obvodnej prokuratúry, postúpil na vybavenie Vyššej vojenskej prokuratúre T.. Sťažovateľ dodal, že neskôr mu bolo oznámené, že táto sťažnosť bola postúpená na vybavenie krajskej prokuratúre, odkiaľ do 12. januára 2012 nedostal žiadne oznámenie, a preto sa obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Odtiaľ mu prišla odpoveď, že jeho podanie bolo postúpené na vybavenie krajskej prokuratúre. Krajská prokuratúra mu napokon listom č.   k.   1   Kpt   1338/2011-12   z 30.   januára   2012   oznámila,   že   v postupe   orgánov   činných v trestnom konaní neboli v danej veci zistené žiadne nedostatky.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   orgány   činné   v trestnom   konaní   nepostupujú   v tejto trestnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a poukázal   hlavne   na   to,   že   od   októbra   2011 vyšetrovateľ nevykonal vo veci žiaden úkon, čo podľa jeho názoru podporuje tvrdenie, že prípravné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“),   medzi   inými   aj rozhodnutie vo veci Pavlík proti Slovenskej republike z 30. januára 2007, z ktorého podľa neho vyplýva, že za prieťah v konaní je potrebné považovať aj obdobie vyše 5 mesiacov, keď príslušný okresný súd vo veci nekonal.

Sťažovateľ vyslovil názor, že rýchle ukončenie toho trestného stíhania má preňho mimoriadny význam, a zároveň dodal, že svojím konaním žiadnym spôsobom neprispel k predĺženiu konania. Okrem toho vyslovil aj názor, že predmetná trestná vec nie je ani skutkovo, ani právne zložitá.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného riaditeľstva v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-519/OVK-MT-2010,   postupom   okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 597/2011 a postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 1338/2011 bolo porušené jeho právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému riaditeľstvu prikázal   vo   veci   konať   bez   prieťahov,   priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania v sume 323,50 €.

II.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd   je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ v jej časti namietal porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   riaditeľstva   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-519/OVK-MT-2010 a postupom okresnej prokuratúry „v konaní vedenom pod sp. zn. OPv 166/10“.

Pri   výklade základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   si ústavný   súd   osvojil   judikatúru   ESĽP   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 zaručuje právo na spravodlivé   konanie.   Obe   konania,   ktoré   sťažovateľ   namieta,   sa   dotýkajú   činnosti prokuratúry a orgánov polície, ktoré vykonávajú prípravné konania trestné. Postup orgánov ani postup prokuratúry nepoužíva ochranu čl. 6 dohovoru na rozdiel od čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý poskytuje okrem základných práv pri súdnom a inom konaní. Tieto skutočnosti by mal zástupca sťažovateľa ako kvalifikovaný člen advokátskej komory vedieť a tieto aj správne aplikovať.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   v časti   pre   namietané   porušenie sťažovateľovho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   riaditeľstva a okresnej prokuratúry vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú. Z tohto dôvodu ju preto už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Vo   zvyšnej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   namietal   porušenie   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej   pod sp.   zn. 1 Kpt 1338/2011 v súvislosti   s vybavovaním jeho podnetu z 2. septembra 2011. Aj pre túto časť sťažnosti je potrebné uviesť, že namieta porušenie práva   garantovaného   medzinárodnou   zmluvou,   ktorého   sa   mal   dopustiť   orgán   verejnej moci, ktorého sa nedotýkajú garancie čl. 6 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2012