znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 154/06-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   októbra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť P. Z., Veľká Británia, zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava III v konaní sp. zn. 15 Ct 80/02, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 15 Ct 80/02   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 15 Ct 80/02 konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. Z. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   nahradiť P. Z. trovy právneho zastúpenia v sume 6 854 Sk (slovom šesťtisícosemstopäťdesiatštyri slovenských   korún) právnemu zástupcovi JUDr. S. J. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti P. Z. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2006 doručená sťažnosť P. Z., Veľká Británia (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Okresným   súdom Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní sp. zn. 15 Ct 80/02.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 154/06-11 zo 17. mája 2006 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 11. augusta 2006, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 17. augusta 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 27. novembra 2002 podal okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Okresnému súdu bola 12. mája 2003 doručená žiadosť o vypočutie sťažovateľa mimo pojednávania. Sťažovateľ podal 18. marca 2004 a 27. septembra 2004 žiadosť o stanovenie termínu pojednávania.

Predmetný   spis   bol   22.   novembra   2004   predložený   z dôvodu   sporu   o miestnu príslušnosť   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“),   ktorý rozhodol   21.   decembra   2004   tak,   že   vec   bude   prejednávať   a rozhodovať   okresný   súd. Sťažovateľ podal 21. januára 2005 ďalšiu žiadosť o stanovenie termínu pojednávania.

Pojednávania   v   danej   veci   sa   uskutočnili   6.   apríla   2005   a   8.   júna   2005, pričom 3. októbra 2005 bola okresnému súdu doručená ďalšia žiadosť o nariadenie termínu pojednávania.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   okresný   súd   v predmetnej   veci   dosiaľ   nevydal právoplatné rozhodnutie, sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu sp. zn. 15 Ct 80/02 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   60   000   Sk   a náhrady   trov   právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 8. augusta 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 12. septembra 2006 uviedol,   že „Ku   skutkovým   okolnostiam   uvádzaným   v sťažnosti   sťažovateľa   zo   dňa 25. 4. 2006 vo veci sp. zn. 15 Ct 80/02 nemám vecné námietky. Poukazujem však na to, že napriek tomu, že žaloba bola podaná dňa 27. 11. 2002 súdny poplatok bol zaplatený až dňa 20.   1.   2005.   Po   zaplatení   súdneho   poplatku   súd   vo   veci   meritórne   konal,   keď   na   deň 6. 4. 2005   vytýčil   termín   pojednávania,   kde   vypočul   navrhovateľa   a odročil   vec na 8. 6. 2005   keď   bolo   pojednávanie   i v súvislosti   so   sťahovaním   Okresného   súdu Bratislava III odročené na neurčito a následný termín bol vytýčený úpravou sudcu zo dňa 31. 3. 2006 na 17. 5. 2006 a ďalší termín je vo veci vytýčený za účelom vypočutia svedkov na 29. 9. 2006. Po zaplatení súdneho poplatku súd vo veci meritórne konal a postup súdu po tomto   termíne   nemožno   kvalifikovať   ako   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov.   Prieťahy   v konaní   v čase   od   podania   žaloby   do   zaplatenia súdneho   poplatku   boli   spôsobené   i samotným   sťažovateľom   tým,   že   nezaplatil   súdny poplatok spolu s podaním návrhu“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 15 Ct 80/02 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ 27. novembra 2002 doručil okresnému súdu žalobu týkajúcu sa ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy proti P., a. s. (ďalej len „odporkyňa“), s prílohami. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 13. mája 2003 žiadosť o vypočutie sťažovateľa mimo pojednávania. Podľa úradného záznamu okresného súdu 17. marca 2004 nahliadol   do   spisu   splnomocnenec   právneho   zástupcu   sťažovateľa.   Podľa úradného záznamu okresného súdu 2. augusta 2004 nahliadla do spisu splnomocnenkyňa právneho zástupcu sťažovateľa. Právny zástupca sťažovateľa doručil 28. septembra 2004 okresnému súdu žiadosť o nariadenie termínu pojednávania.

Okresný súd vydal 22. novembra 2004 pokyn na predloženie spisu najvyššiemu súdu, aby   rozhodol   o súde   miestne   príslušnom   na   prejednanie   danej   veci   s prihliadnutím   na skutočnosť, že sťažovateľ nemá trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Ndc 216/2004 zo 7. decembra 2004 určil, že miestne príslušným súdom na prejednanie predmetnej veci je Okresný súd Bratislava III. Spis bol okresnému súdu vrátený 15. decembra 2004.

Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 16. decembra 2004 žiadosť o nariadenie   termínu   pojednávania.   Okresný   súd   vydal   20.   decembra   2004   pokyn na doručenie výzvy   sťažovateľovi,   aby v určenej   lehote   uhradil   súdny   poplatok. Právny zástupca sťažovateľa doručil 24. januára 2005 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Podľa záznamu okresného súdu o platbe z 28. januára 2005 bola úhrada súdneho poplatku súdu doručená 24. januára 2005.

Dňa 7. februára 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania na 6. apríl 2005 a uznesením č. k. 15 Ct 80/02-43 zo 7. februára 2005 vyzval odporkyňu, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila k žalobe sťažovateľa. Na pojednávaní 6. apríla 2005 okresný súd vypočul sťažovateľa ako účastníka konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na 8. jún 2005. Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 2.   mája   2005   do   spisu   nahliadol   právny zástupca odporkyne.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   4.   mája   2005   písomnosti týkajúce sa predmetu konania a 26. mája 2005 nahliadol do spisu. Na pojednávaní 8. júna 2005 súd vykonal ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu sťahovania okresného súdu. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 4. októbra 2005 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd stanovil 31. marca 2006   termín   pojednávania   na   17.   máj   2006.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu z 19. apríla 2006 nahliadla do spisu splnomocnenkyňa právneho zástupcu sťažovateľa.

Okresný   súd   na   pojednávaní   17.   mája   2006   vykonal   ďalšie   dokazovanie a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   29.   september   2006   za   účelom   vypočutia svedkov. Okresný súd vydal 31. júla 2006 pokyn na doručenie predvolania svedkom na pojednávanie.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   25.   septembra   2006   právny zástupca sťažovateľa nahliadol do spisu. Právny zástupca odporkyne a predvolaní svedkovia doručili   okresnému   súdu   26.   septembra   2006   ospravedlnenie   neúčasti   na   pojednávaní z pracovných dôvodov.

Pojednávanie   29.   septembra   2006   bolo   z dôvodu   ospravedlnenej   neprítomnosti predvolaných svedkov uznesením odročené na 27. november 2006.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98,   II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   II.   ÚS   32/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom   sporu   je návrh   vo veci   ochrany   osobnosti,   teda   ide   o vec,   ktorá   po právnej stránke patrí do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránku v oblasti   ochrany   osobnosti   ústavný   súd   posudzuje   obvykle   ako   zložitú   s prihliadnutím na náročnosť dokazovania (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 54/03, III. ÚS 336/05). Ústavný súd však z prehľadu posudzovaného spisu nezistil, že by zložitosť veci spôsobila zbytočné prieťahy v predmetnom konaní.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa, ktorou by prispel k zbytočným prieťahom   v konaní.   Sťažovateľ   viackrát   požiadal   okresný   súd   o nariadenie   termínu pojednávania (napr. žiadosti z 27. septembra 2004, 21. januára 2005, 3. októbra 2005), čím dal najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky brániacej okresnému súdu vo veci plynulo konať (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   vyhodnotil   postup   okresného   súdu   v   obdobiach   od   1.   februára   2003 do 22. novembra   2004   (21,5   mesiacov)   a od   1.   októbra   2005   do   31.   marca   2006 (6 mesiacov) ako časové úseky, v ktorých došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 27,5 mesiacov.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení zo 4. septembra 2006 uviedol, že samotný sťažovateľ   sa   podieľal   na   prieťahoch   v konaní   tým,   že   neuhradil   súdny   poplatok so súčasným podaním žaloby, pričom súd začal vo veci meritórne konať hneď po úhrade súdneho poplatku. V roku 2005 sa okresný súd sťahoval do iných priestorov, preto bolo pojednávanie   8.   júna   2005   odročené   na   neurčito.   Ústavný   súd   neakceptuje   uvedenú argumentáciu   predsedu   okresného   súdu,   pretože   okresný   súd   sa   sťahoval   v letných mesiacoch   2005,   pričom   ďalší   termín   pojednávania   nariadil   zákonný   sudca   až   úpravou z 31. marca 2006 (č. l. 70 spisu).

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom období,   tak   ako   mu   ho   zaručuje   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd po vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu ústavný súd prikázal v danej veci okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.“

Ústavný   súd   pri   stanovení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vzal do úvahy   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   ako   aj   okolnosť,   že   sťažovateľ   svojím správaním   neprispel   k   zbytočným   prieťahom   v predmetnom   konaní.   Ústavný   súd v okolnostiach   tejto   veci   považuje   sumu   40   000   Sk   pre   sťažovateľa   za   primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku zbytočných prieťahov v danom   konaní a predmet   sporu,   ktorý   sa   priamo týka   jeho osobného   statusu,   a preto žiadosti   sťažovateľa,   ktorý   požadoval   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 60 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo záujmu   ochrany   ústavnosti   a   zo   zásad   spravodlivosti,   o ktoré   sa   opiera   ESĽP,   keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   č.   655/2004   Z.   z.“),   ktoré   upravuje   výšku   odmeny   za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2006,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   16   381   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   každý   v   hodnote   2   730   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume požadovanej právnym zástupcom sťažovateľa, t. j. dvakrát 150 Sk.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane   z pridanej   hodnoty,   zvyšuje   sa   tarifná   odmena   určená   podľa   §   9   až   §   14   o daň z pridanej   hodnoty.   Právny   zástupca   sťažovateľa   16.   októbra   2006   predložil   ústavnému súdu fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Právny zástupca sťažovateľa požadoval náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 6 854 Sk. Vzhľadom na to, že požadovaná suma neprekračuje sumu trov priznanú podľa   predmetnej   vyhlášky,   ústavný   súd   priznal   trovy   právneho   zastúpenia   v   sume 6 854 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd (ustanovenie   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2006