SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 153/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, pre namietané porušenie jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduKošice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 171/2001 a postupom Krajského súduv Košiciach v odvolacom konaní a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 171/2001 a postupom Krajského súdu v Košiciach(ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní (bez označenia spisovou značkou).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«... je účastníkom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré je vedené Okresným súdom Košice-okolie (ďalej len „porušovateľ“) pod sp. zn. 14 C/171/2001, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ. Návrh na začatie konania bol doručený porušovateľovi dňa 28.03.2001. Tento bol zo strany sťažovateľa upravený podaním zo dňa 31.03.2003, ktoré bolo porušovateľovi doručené dňa 02.04.2003...
Aj napriek skutočnosti, že návrh na začatie konania, ako je vyššie uvedené, bol porušovateľovi doručený ešte začiatkom roku 2001, resp. v prípade upraveného návrhu ešte začiatkom roku 2003, vec nie je do dnešného dňa ešte stále právoplatne ukončená. Vychádzajúc zo súdneho spisu je zrejmé, že vo veci sa riadne nepojednávalo spolu takmer viac ako 10 rokov (od 16.10.2003 do 06.02.2007; od 08.02.2007 do 28.02.2012; od 19.04.2012 do 19.03.2013; od 17.05.2013 do 11.02.2014). Je síce pravdou, že v týchto obdobiach bolo nariaďované znalecké dokazovanie, avšak je vonkoncom neakceptovateľné a neprípustné, aby znalecké dokazovanie v jednom konaní trvalo viac ako 10 rokov. Vznik prieťahov v konaní, a teda zbytočné predlžovanie konania vidí sťažovateľ okrem iného aj v laxnom prístupe porušovateľa v prípade priznávania odmeny jednotlivým znalcom v konaní, nakoľko tieto priznával bez toho, aby náležité posúdil, či nárok uplatňovaný znalcami je v súlade s príslušnými právnymi predpismi...
Sťažovateľ má za to, že práve vyššie uvedené skutočnosti spôsobili, že konanie vedené pod sp. zn. 14 C/171/2001 sa vedie ku dnešnému dňu už viac ako 13, resp. 11 rokov. Vyššie uvedené sťažovateľ považuje za zjavné a ničím neodôvodnené prieťahy v konaní a teda má za to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/171/2001 došlo zo strany porušovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, resp. jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súdnálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom podsp. zn. 14 C 171/2001 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právopodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočnýchprieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj úhradutrov konania. Okrem uvedeného bez toho, aby v sťažnosti uviedol argumenty, sťažovateľv petite taktiež ústavnému súdu navrhuje, aby krajskému súdu prikázal v odvolacom konaníbezodkladne konať.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bezprítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2. 1 Predmetom časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 14 C 171/2001, je námietka porušenia základného práva sťažovateľa naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v označenomkonaní.
Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak akoprávoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právuna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytujev konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanietýchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) eštemohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených právzohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jehoveci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04,IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádzak porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnúpreventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základnýchpráv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Navyše, zjavne neopodstatnená je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ajsťažnosť, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v takom konanípred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podanímsťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010).
Ústavný súd preverujúc na okresnom súde aktuálny stav konania vedenéhopod sp. zn. 14 C 171/2001 zistil, že okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkomz 5. marca 2014, a sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie ním označených právpostupom okresného súdu, bola ústavnému súdu doručená až 14. marca 2014.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné túto časť sťažnosti posudzovať so zreteľom na čl.2 ods. 2 ústavy ako takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnejneistoty sťažovateľa skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto predloženúsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jejzjavnej neopodstatnenosti.
2. 2 Pokiaľ sťažovateľ bez bližšej argumentácie a bez uvedenia spisovej značkynavrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v odvolacom konaní bezodkladnekonal, ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu stabilizovanú judikatúru, podľaktorej zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovaťo zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 57/2015).
Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľ domáhajúci sa„bezodkladného konania“ v odvolacom konaní toto konanie bližšie nešpecifikovala neuviedol ani jeho spisovú značku, je nepochybné, že ide o konanie vedené krajskýmsúdom v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku okresného súdusp. zn. 14 C 171/2001 z 5. marca 2014.
Ústavný súd zistil, že proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľodvolanie 19. marca 2014, pričom vec bola na rozhodnutie predložená krajskému súdu6. mája 2014.
K tomuto zisteniu ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že doterajšia dĺžkaodvolacieho konania na krajskom súde nesignalizuje možnosť porušenia základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy anipráva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,a preto aj túto časť sťažnosti odmietol v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdez dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa naochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2015