znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 153/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr.   Richardom   Kovalčíkom,   Rázusova   1,   Košice,   pre   namietané   porušenie   jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduKošice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 171/2001 a postupom Krajského súduv Košiciach v odvolacom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 171/2001 a postupom Krajského súdu v Košiciach(ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní (bez označenia spisovou značkou).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«... je účastníkom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,   ktoré   je   vedené   Okresným   súdom   Košice-okolie   (ďalej   len „porušovateľ“) pod sp. zn. 14 C/171/2001, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ. Návrh na začatie konania bol doručený porušovateľovi dňa 28.03.2001. Tento bol zo strany sťažovateľa upravený podaním zo dňa 31.03.2003, ktoré bolo porušovateľovi doručené dňa 02.04.2003...

Aj napriek skutočnosti, že návrh na začatie konania, ako je vyššie uvedené, bol porušovateľovi doručený ešte začiatkom roku 2001,   resp. v prípade upraveného návrhu ešte začiatkom roku 2003, vec nie je do dnešného dňa ešte stále právoplatne ukončená. Vychádzajúc zo súdneho spisu je zrejmé, že vo veci sa riadne nepojednávalo spolu takmer viac   ako   10   rokov   (od   16.10.2003   do   06.02.2007;   od   08.02.2007   do   28.02.2012; od 19.04.2012 do 19.03.2013; od 17.05.2013 do 11.02.2014). Je síce pravdou, že v týchto obdobiach bolo nariaďované znalecké dokazovanie, avšak je vonkoncom neakceptovateľné a neprípustné, aby znalecké dokazovanie v jednom konaní trvalo viac ako 10 rokov. Vznik   prieťahov   v   konaní,   a   teda   zbytočné   predlžovanie   konania   vidí   sťažovateľ okrem iného aj v laxnom prístupe porušovateľa v prípade priznávania odmeny jednotlivým znalcom   v   konaní,   nakoľko   tieto   priznával   bez   toho,   aby   náležité   posúdil,   či   nárok uplatňovaný znalcami je v súlade s príslušnými právnymi predpismi...

Sťažovateľ má za to, že práve vyššie uvedené skutočnosti spôsobili, že konanie vedené pod sp. zn. 14 C/171/2001 sa vedie ku dnešnému dňu už viac ako 13, resp. 11 rokov. Vyššie   uvedené   sťažovateľ   považuje   za   zjavné   a   ničím   neodôvodnené   prieťahy v konaní a teda má za to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/171/2001 došlo zo strany porušovateľa   k porušeniu   jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, resp. jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Na   základe   uvedených skutočností sťažovateľ   v petite navrhuje, aby   ústavný súdnálezom   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   podsp. zn. 14 C 171/2001 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právopodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočnýchprieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj úhradutrov konania. Okrem uvedeného bez toho, aby v sťažnosti uviedol argumenty, sťažovateľv petite taktiež ústavnému súdu navrhuje, aby krajskému súdu prikázal v odvolacom konaníbezodkladne konať.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. 1 Predmetom časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 14 C 171/2001, je námietka porušenia základného práva sťažovateľa naprerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v označenomkonaní.

Pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľačl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak akoprávoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   ochrana   základnému   právuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právuna prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   poskytujev konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanietýchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) eštemohlo   trvať.   To   znamená,   že   ústavný   súd   pri   skúmaní   porušenia   označených   právzohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jehoveci,   pretože   len   v takom   prípade   možno   uvažovať   o ich   porušení   (IV.   ÚS   226/04,IV. ÚS 202/2010).   Ak v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   nedochádzak porušovaniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).

V   nadväznosti   na   uvedený   právny   názor   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnúpreventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základnýchpráv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Navyše,   zjavne   neopodstatnená   je   podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   ajsťažnosť,   prostredníctvom   ktorej   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v takom konanípred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podanímsťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010).

Ústavný   súd   preverujúc   na   okresnom   súde   aktuálny   stav   konania   vedenéhopod sp. zn.   14   C   171/2001   zistil,   že   okresný   súd   v merite   veci   rozhodol   rozsudkomz 5. marca 2014, a sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie ním označených právpostupom okresného súdu, bola ústavnému súdu doručená až 14. marca 2014.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné túto časť sťažnosti posudzovať so zreteľom na čl.2 ods. 2 ústavy ako takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnejneistoty sťažovateľa skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto predloženúsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jejzjavnej neopodstatnenosti.

2.   2   Pokiaľ   sťažovateľ   bez   bližšej   argumentácie   a bez   uvedenia   spisovej   značkynavrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v odvolacom konaní bezodkladnekonal,   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   predchádzajúcu   stabilizovanú   judikatúru,   podľaktorej   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecnýmsúdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovaťo zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 57/2015).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   napriek   tomu,   že   sťažovateľ   domáhajúci   sa„bezodkladného   konania“   v odvolacom   konaní   toto   konanie   bližšie   nešpecifikovala neuviedol ani jeho spisovú značku, je nepochybné, že ide o konanie vedené krajskýmsúdom   v súvislosti   s podaným   odvolaním   proti   rozsudku   okresného   súdusp. zn. 14 C 171/2001 z 5. marca 2014.

Ústavný súd zistil, že proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľodvolanie 19. marca 2014, pričom vec bola na rozhodnutie predložená krajskému súdu6. mája 2014.

K tomuto   zisteniu   ústavný   súd   považuje   za   potrebné   uviesť,   že   doterajšia   dĺžkaodvolacieho konania na krajskom súde nesignalizuje možnosť porušenia základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy anipráva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,a preto   aj   túto   časť   sťažnosti   odmietol   v zmysle   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súdez dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa naochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015