znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 153/02-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2002   predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   K.   K.,   bytom   B.,   zastúpeného   advokátom JUDr. J. T., Advokátska kancelária, P., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Krajského   súdu   v Prešove   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 4 Co 333/01 a postupom Okresného súdu v Bardejove vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 264/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   I.   K.   K.   o d   m   i e   t   a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 19.   septembra   2002   doručené   podanie,   ktorým   I.   K.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpený advokátom JUDr. J. T., Advokátska kancelária, P., namietal rozsudok Krajského súdu v Prešove (ako odvolacieho súdu - ďalej len „krajský súd“) sp.   zn.   4   Co   333/01   z 11.   februára   2002   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde v Bardejove (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 264/99.

Sťažovateľ navrhoval, aby: „Ústavný   súd   svojím   Nálezom   rozsudok   Krajského   súdu   v Prešove   zo   dňa 11.   februára   2002   (4   Co   333/01)   zrušil,   a aby   rozhodol   o primeranom   finančnom zadosťučinení mojej osoby v rozsahu 150 000,- Sk, ktorú sumu sú povinní mi žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.   Uvedené   finančné   zadosťučinenie   požadujem   z dôvodu   svojich   majetkových pomerov   ako   aj   z dôvodu   spôsobenej   nemajetkovej   ujmy,   ktorú   som   utrpel nezákonnými rozhodnutiami účastníka I. a II. Na okresnom súde v Bardejove vediem viacero   sporov   (viz   ústavná   sťažnosť   I.   ÚS   41/02),   samotný   súd   ma   považuje   za notorického   sťažovateľa   a táto   informácia   je   odovzdávaná   aj   ďalším   obyvateľom mesta, čím je znižovaná moja vážnosť pred spoluobčanmi.

Súčasne žiadam, aby ústavný súd vyslovil, že konaním všeobecných súdov bolo porušené moje ústavné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a zaviazal účastníkov konania nahradiť mi nemajetkovú ujmu za tieto neprimerané prieťahy vo výške 50 000, - Sk.

Žiadam, aby ústavný súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mi trovy konania na účet môjho právneho zástupcu.“

Podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   listom   z 24.   septembra   2002   vyzval   sťažovateľa   na   doplnenie podania v lehote 10 dní. Zároveň ho upozornil na možnosť odmietnutia podania podľa ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   v prípade   jeho   nedoplnenia o požadované zákonné náležitosti.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom z 27. septembra 2002, v ktorom uviedol, že „v označenej veci na základe Vašej výzvy z 24. 9. 2002 Vám oznamujem, že na prieťahy súdneho konania som sa počas vedenia sporu nesťažoval a preto to neviem doložiť. Z podanej sťažnosti (z 19. 9. 2002) podľa mňa vyplýva, že   namietam   porušenie   ústavného   práva   -   odopretie   spravodlivosti   (čl.   46   ods.   1 ústavy)... Svoj pôvodný návrh opravujem v tom, že nežiadam priznať nemajetkovú ujmu   za   prieťahy   v súdnom   konaní   vo   výške   50   000,-   Sk.   Primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk som v sťažnosti odôvodnil tým, že z dôvodu nezákonného rozhodnutia všeobecných súdov mi bola spôsobená nemajetková ujma. Pričom táto spočíva v porušení mojich ústavných práv, ochrany osobnosti, čo súdy vo svojich rozhodnutiach posúdili nesprávne a tým znížili moju vážnosť u spoluobčanov a najmä   u vedľajšieho   účastníka“.   Sťažovateľ   okrem   úpravy   petitu   v časti,   v ktorej uvádza, že nežiada priznať nemajetkovú ujmu za prieťahy v súdnom konaní vo výške 50 000,- Sk, nevykonal žiadny iný zásah do pôvodného petitu sťažnosti a neupravil svoju sťažnosť v zmysle výzvy ústavného súdu.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   (sťažnosti) vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   (sťažovateľa)   na   takéto   nedostatky   návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom uvedené v § 20, § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Keďže   sťažovateľ   svoje   podanie   v zmysle   výzvy   ústavného   súdu   nedoplnil, ústavný   súd   je   viazaný   jeho   návrhom   na   začatie   konania   (§   20   ods.   3   zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ku   ktorému   malo   dôjsť   odopretím spravodlivosti (čl. 46 ods. 1 ústavy).

Podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   súdy   v Slovenskej   republike   rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Sťažovateľ uviedol, že všeobecné súdy zle vyhodnotili zásahy do jeho integrity a nesprávne a veľmi úzkym výkladom osobnostných práv a neoprávnených zásahom do súkromného a rodinného života porušili jeho ústavné práva.

Z právoplatného rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 Co 333/01 z 11. februára 2002,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   27.   júla   2002,   ústavný   súd   zistil,   že   bol potvrdený   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   4   C   264/99   a žalobca   bol zaviazaný uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavný súd oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   tento   viazaný návrhom na začatie konania. Ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 13/99 uviedol, že   vec   môže   byť prijatá   na   ďalšie   konanie,   keď   sú   splnené   zákonom   ustanovené podmienky, pričom nesplnenie niektorej z nich môže mať za následok jej odmietnutie ústavným súdom.

Sťažovateľ   síce   reagoval   na   výzvu   ústavného   súdu,   no   v stanovenej   lehote nedoplnil   návrh   tak,   aby   splnil   náležitosti   požadované   zákonom   o ústavnom   súde. Nedoplnil najmä výrok rozhodnutia, keď neuviedol, akého porušenia základných práv a slobôd sa dožaduje.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002