znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 152/2011-43

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   septembra   2011 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť T. S., Č., JUDr. Ľ. S., B., Ing. M. S., B., a Mgr. D. E., S., zastúpených Advokátskou kanceláriou B. a spol., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Levice   v   konaní   o   námietkach v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 527/1997 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. S., JUDr. Ľ. S., Ing. M. S. a Mgr. D. E. na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Levice   v   konaní o námietkach v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 527/1997 p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Levice p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Er 527/1997 konať bez zbytočných prieťahov.

3. T. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Levice p o v i n n ý   zaplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. JUDr. Ľ. S., Ing. M. S. a Mgr. D. E. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

5.   Okresný   súd   Levice j e   p o v i n n ý   uhradiť   spoločne   a   nerozdielne   T.   S., JUDr. Ľ.   S.,   Ing.   M.   S.   a   Mgr.   D.   E.   trovy   konania   v   sume   682,60   €   (slovom šesťstoosemdesiatdva   eur   a   šesťdesiat   centov)   do   dvoch   mesiacov   od   doručenia   tohto rozhodnutia na účet ich právneho zástupcu, Advokátskej kancelárie B. a spol., s. r. o., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2010 doručená sťažnosť T. S., Č. (ďalej len „sťažovateľka v I. rade“), JUDr. Ľ. S., B., Ing. M. S., B.,   a   Mgr.   D.   E.,   S.   (ďalej   len   „sťažovatelia   v   II.   –   IV.   rade“   alebo   spolu   ďalej   len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Levice   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Er 527/1997.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe platobného rozkazu vydaného 24. apríla 1996 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Rob 1317/95 Krajským súdom v Bratislave (ďalej   len   „krajský   súd“)   začalo   27.   februára   1997   exekučné   konanie   proti   povinným, ktorými boli M. H., Č., sťažovateľka v I. rade, J. S., Č. (ďalej len „manžel“ alebo „otec sťažovateľov v II. – IV. rade“), a Ľ. H., Č. Oprávneným bola S., a. s.

V   počiatočnej   fáze   uvedeného   exekučného   konania   prebehli   dve   dražby nehnuteľností (22. septembra 1997 a 24. februára 1998), ktoré však neviedli k udeleniu príklepu, „nakoľko sa nenašiel žiaden záujemca o kúpu nehnuteľnosti“. Poverený súdny exekútor   JUDr.   E.   V.,   N.   (ďalej   len   „súdny   exekútor“),   následne   16.   septembra   1998 uskutočnil súpis hnuteľných vecí u sťažovateľky v I. rade a u jej manžela, „avšak ani v deň súpisu... im vôbec nedoručil upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí...“.Sťažovateľka   v   I.   rade   aj   jej   manžel   30.   apríla   1999   žiadali   o   odklad   exekúcie zo zdravotných a sociálnych dôvodov, okresný súd však tento návrh uznesením z 21. júna 1999 zamietol ako nedôvodný.

Súdny exekútor 29. júna 1999 „opätovne pristúpil k exekúcii predajom nehnuteľnosti (pekárne s predajňou), pričom exekúcia bola úspešná a nehnuteľnosť sa podarilo vydražiť. Príklep bol udelený dňa 24.5.2000 a schválený bol súdom dňa 29.1.2001.“.

Rozvrhové   pojednávanie   vo   veci   rozvrhu   výťažku   z   dražby   nehnuteľností   sa uskutočnilo 5. marca 2002 a sťažovateľka v I. rade spolu s manželom podali 21. júna 2002 námietky proti rozvrhu výťažku z predmetnej dražby. Sťažovatelia tvrdia, že „do dnešného dňa, t. j. 7 rokov a 11 mesiacov od podania námietok povinní neobdržali od súdu žiadne rozhodnutie o námietkach, resp. iné vyjadrenie súdu. Pri nazretí do súdneho spisu sme zistili,   že   v   spise   sa   nenachádza   dokonca   ani   návrh   súdneho   exekútora   na   schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti ani zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby. Súd vrátil exekučný spis sp. zn. 142/97 dňa 28.7.2006 súdnemu exekútorovi, aby doložil chýbajúce doklady a vyjadril sa námietkam povinných.“. Po viacerých urgenciách zo strany okresného súdu bola súdnemu exekútorovi uložená poriadková pokuta, avšak napriek tomu „vo veci sa nekoná“.

Manžel sťažovateľky v I. rade zomrel 17. októbra 2009. Sťažovatelia v II. až IV. rade sú   deťmi   sťažovateľky   v   I.   rade   a   jej   manžela   a   podľa   osvedčenia   o   dedičstve   č.   k. 12 D 221/2009-22 z 18. mája 2010 sú spolu so sťažovateľkou v I. rade zákonnými dedičmi po manželovi sťažovateľky v I. rade.

Sťažovatelia podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdoch“)   podali

30. marca   2010   sťažnosť   na   postup   súdu,   ktorú   podpredsedníčka   okresného   súdu v odpovedi z 3. mája 2010 vyhodnotila ako opodstatnenú.

Sťažovatelia tvrdia, že „neprimeraná dĺžka exekučného konania vytvára u povinných stav právnej, ale aj existenčnej neistoty bez meritórneho rozhodnutia a ukončenia celého konania, s negatívnym dopadom na zdravotný stav p. T. S. a nepochybne neprispel ani k zachovaniu dobrého zdravotného stavu J. S., ktorý zomrel na zlyhanie srdca v októbri 2009“.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 152/2011-20 z 13. apríla 2011 prijal sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie. Následne 24. mája 2011 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k vecnej stránke prijatej sťažnosti a na oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. júna 2011.   Podpredsedníčka   okresného   súdu   v ňom   predložila   túto   chronológiu   úkonov okresného súdu i účastníkov v spornom konaní:

«12. 03. 1997 – nápad na KS Bratislava – návrh vypracovaný 14.02.1997 postúpil súdny exekútor JUDr. V. listom zo dňa 6. 3. 1997 na KS Bratislava na základe ex. titulu 4Rob 1317/95 zo dňa 24.4.1996 KS Bratislava (čl.-1a)

...

27. 03. 1997 – poverenie súdnemu exekútorovi vydané KS Bratislava (čl. 9)

30. 04. 1997 – nápad na OS Levice – spis postúpený z KS v Bratislave (čl. 1)

19.10.1997 – námietka povinných v 2. a 3. rade voči osobe súdn. exekútora (čl. 10)

20.10.1998 – súd žiada od súd. exekútora spis Ex 142/97 (čl. 13)

27.11.1998 – súd urguje súdneho exekútora (čl. 14)

10.12.1998 – exekútor predložil súdu spis Ex 142/97 (čl. 15-17)

12.02.1999 – ú. z. o nahliadnutí do spisu Ex 142/97 Mgr. S. (čl. 18)

08.03.1999 – súd zamietol námietky povinných v 2. a 3. r. (čl. 19)

03.05.1999 – návrh povinných v 2. a 3. r. na odklad exekúcie (čl. 22)

21. 6. 1999 – súd odklad exekúcie nepovolil (čl. 44)

28.09.1999   –   sudkyňa   vyznačila   právoplatnosť   uznesenia   z   21.6.1999   na   čl.   44 dňom : 09.08.1999 a spis na základe jej úpravy bol založený do ďalšieho podania (úprava sudcu je na čl. 45 p. v.)

01.08.2000   –   JUDr.   V.   predložil   súdu   návrh   na   schválenie   príklepu   pri   dražbe konanej dňa 24.5.2000 (čl. 48)

29.01.2001 – súd schválil príklep uvedený vyššie (čl. 51)

13.02.2001 – súd vrátil súdnemu exekútorovi spis Ex 142/97 (čl. 52)

21.02.2001   –   súd   žiada   od   súdn.   exekútora   doručenky   o   doručení   uznesenia Er 527/97-51 z 29. 01. 2001; urgencia je zo dňa 02.04.2001 na čl. 54 p. v., doručenky zaslané JUDr. V. 3.4.2001 na čl. 55

19.04.2001   –   vyznačená   právoplatnosť   uznesenia   zo   dňa   29.01.2001-51   dňom 7.3.2001 (čl. 54 p. v.)

28.05.2002   –   JUDr.   V.   predložil   spis   EX   142/97   (pravdepodobne   za   účelom schválenia rozvrhu výťažku z dražby konanej dňa 5. 3. 2002, ktorú skutočnosť povinní v 2. a 3. r. aj uvádzajú vo svojej „Námietke proti rozvrhu výťažku“ (spis Ex 142/97 bol pripojený na čl. 60) – predložený JUDr. R. v ten deň, t. j. 28. 05. 2002 – na čl. 60 p. v.

29.05.2002 – zák. sudkyňa JUDr. R. žiada od Mgr. S. ďalšie rovnopisy odvolania proti príklepu a potvrdenie o maj. pomeroch povinných (čl. 61-62)

20.06.2002   –   povinní   v   2.   a   3.   rade   zaslali   súdu   vyplnené   tlačivo   Potvrdenie o majetkových pomeroch, ktoré bolo ihneď predložené zák. sudkyni – čl. 63

...

21. 06. 2002 – námietky povinných v 2. a 3. rade proti RV z dražby konanej dňa 5. 3. 2002 (čl. 67) – predložené zák. sudkyni JUDr. R. 26.06.2002

26. 06. 2002 – spis Er 527/97 + pripojený spis EX 142/97 zaslaný predsedom OS na MS SR JUDr. S. (čl. 72) t. j. 5 dní po obdržaní námietok, o ktorých súd od 21. 06. 2002 do predloženia spisov na MS SR nerozhodol a nekonal ani vo veci schválenia RV, hoci spis EX 142/97 od exekútora sa už nachádzal na OS Levice od 28. 05. 2002. (čl. 72)

23. 09. 2005 – po 3 rokoch a 3 mes. vrátilo MS SR spis Er 527/97 avšak, bez spisu EX 142/97; prípis adresovaný predsedovi OS Levice dňa 22. 09. 2005 pod číslom: MS SR 13030/02-52/431-E + príloha originál spisu Er 527/97 (čl. 75)

10. 11. 2005 – VSÚ JUDr. J. žiada od súdn. exekútora spis EX 142/97 v domnení, že MS SR vrátilo spis priamo jemu a nie OS Levice, kde bol pripojený k Er 527/1997. V prípise na čl. 78 uviedla, že sa v našom spise nenachádza a nenachádza sa v ňom ani zápisnica z rozvrhového pojednávania a teda ani rozhodnutie o rozvrhu výťažku z dražby konanej dňa 5. 3. 2002, pričom povinní v 2. a 3. rade podali dňa 21. 06. 2002 námietky proti rozvrhu výťažku. Súdny exekútor však na žiadosť súdu neodpovedal.

22. 02. 2006 – VSÚ požiadala MS SR o vrátenie spisu EX 142/97, ktorý bol pripojený k nášmu spisu Er 527/97 a ktorý súčasne so spisom OS Levice dňa 23. 09. 2005 nám nevrátili (čl. 82)

16. 05. 2006 – MS SR vrátilo OS Levice aj spis EX 142/97 (čl. 84), ktorý im bol pôvodne predložený spolu so spisom Er 527/97 predsedom SO Levice dňa 26. 06. 2002 /teda spis EX 142/97 takmer 4 roky sa nachádzal na MS SR t. j, od 26. 06. 2002 do 16. 05. 2006)

18. 07. 2006 – VSÚ JUDr. J. vracia súdnemu exekútorovi EX 142/97 za účelom vyjadrenia k námietkam povinných zo dňa 21. 06. 2002 (čl. 87). Z prípisu a ani zo spisu však nevyplýva, že by sme z EX spisu boli vybrali pre ďalšie konanie návrh na schválenie RV z rozvrhového pojednávania konaného dňa 5. 3. 2002, ktoré nám do t. č. chýba. Od tejto doby sústavne avšak neúspešne žiadame od JUDr. V. spis EX 142/97 – pozri ďalšie žiadosti 02.10.2006 (čl. 88), 02.01.2007 (čl. 90 – bod 1/) pod hrozbou uloženia por. opatrení), 30.01.2007 – urgencia na čl. 92

28.05.2007 – JUDr. V. na urgenciu súdu z čl. 92 oznámil, že spis zaslal na MS SR z dôvodu riešenia sťažnosti, ktorú podal právn. zást. povinných v 2. a 3. rade, po jeho obdržaní nám ho ihneď zašle (čl. 102)

31.05.2007 – JUDr. R., zák. sudkyňa vo veci (doterajšia VSÚ JUDr. J. medzičasom bola vymenovaná za sudkyňu na T úseku) vzala správu na vedomie a dala spis na čl. 102 p. v. na Lehotu do 25. 6. 2007

19.02.2008 – kancelária spis z lehoty predložila novému VSÚ Mgr. M. (t. j. po 8 mes. po uplynutí stanovenej lehoty zákonnou sudkyňou)

29.02.2008 – VSÚ Mgr. M. znovu žiadal od exekútora spis (čl. 104) – v lehote 7 dní. Súdny exekútor žiadosť prevzal: 5. 3. 2008

11.09.2008   –   Lehota   z čl.   104   síce   uplynula   od   5.3.2008,   t.   j.   po   7   dňoch   dňa 12.3.2008, napriek tomu však kancelária spis predložila ďalšiemu VSÚ Mgr. Č. (Mgr. M. ukončil prac. pomer) až 11.09.2008 (t. j. po 6 mes. po uplynutí lehoty) – čl. 104 p. v.

19.03.2009   –   VSÚ   Mgr.   Č.   (po   6   mes.   od   predloženia   spisu,   t.   j.   nečinnosť od 11.09.2008 do 19.03.2009) – čl. 105 opätovne žiadala od JUDr. V. spis EX 142/97 ako i Návrh na schválenie rozvrhu výťažku z dražby a zápisnicu z rozvrhového pojednávania na založenie   do   súdneho   spisu.   Prípis   súdn.   exekútor   prevzal   dňa   27.3.2009,   správa nedošla.

05.05.2009 – spis predložený Mgr. Č. 5 (čl. 106 p. v.)

02.02.2010   –   VSÚ   až   po   9   mes.   od   predloženia   spisu   (t.   j,.   od   05.05.2006   – 02.02.2010) uložila SE poriadkovú pokutu vo výške 166 € na čl. 107 – uznesenie exekútor prevzal 8.2.2010 (čl. 108 p. v.)

Poznámka:

03.05.2010 – bola vec Er 527/97 na základe sťažnosti zaevidovanej pod Spr. 1507/10 zaradená na Zoznam sledovaných vecí predsedom OS Levice, ktoré mesačne vyhodnocuje na   pracovných   poradách   sudcov.   Sťažnosť,   ktorá   došla   na   OS   Levice   01.04.2010 a predmetom ktorej bola skutočnosť, že súd 7 rokov a 8 mesiacov od podania námietok t. j. od 21.6.2002 vo veci nerozhodol, bola podpredsedníčkou OS Levice JUDr. Č. vyhodnotená ako opodstatnená, zaradená na Zoznam sledovaných vecí a zároveň VSÚ Mgr. Č. bola upozornená,   aby   vo   veci   promptne   konala.   Upozornenie   prevzala   dňa   10.   05.   201 a v ďalšom období vo veci konala nasledovne:

13.05.2010   –   VSÚ   Mgr.   Č.   urgovala   súdneho   exekútora   v   súlade   s pôvodnou žiadosťou zo dňa 19.03.2009 uvedenou na čl. 105 (čl. 148)

04.06.2010   –   návrh   Slov.   konsolidačnej,   a.s.   na   zámenu   oprávneného,   ktorý   bol predložený 19.07.2010 v súlade s Dodatkom k Rozvrhu práce OS Levice na rok 2010 novej VSÚ JUDr. T., nakoľko VSÚ Mgr. Č. ukončila prac. pomer k 01. 07. 2010 (čl. 151)

20.07.2010 – VSÚ JUDr. T. rozhodla o zámene oprávneného na B., s. r. o. (čl. 162 – 164) a zisťovala dedičov po neb. J. S...

21.07.2010 – VSÚ JUDr. T. (čl. 165) žiadala EX 142/97 spis s tým, že nie je možné v konaní plynule pokračovať bez rozhodnutia o námietkach proti RV.

02.09.2010 – vec v súlade s Dodatkom k Rozvrhu práce OS Levice na rok 2010 bola pridelená ďalšej VSÚ a to Mgr. Z. vec pridelená – čl. 174, ktorá v súvislosti s Návrhom na zmenu súdneho exekútora oprávneného na čl. 182 (došlo 4.11.2010) dňa 10.12.2010 na čl. 183 žiadala od JUDr. V. vyčíslenie trov, EX spis a vyjadrenie k návrhu na zmenu. JUDr. V. výzvu prevzal: 16. 12. 2010 (184 p. v.)

01.01.2011   –   v   súlade   s   Rozvrhom   práce   na   rok   2011   vec   v   r.   2011   vybavuje JUDr. R. L. (do 1.5.2011 just. čakateľka a od 1.5.2011 VSÚ) ktorej bol spis predložený: 27. 01. 2011 z lehoty – viď čl. 184 p. v. Táto VSÚ vo veci nevykonala od 27. 01. 2011 do 04.03.2011 žiaden úkon

Spis bol pripojený dňa 04.03.2011 k Spr. 265/11/(čl. 185) s poukazom na žiadosť Ústavného súdu SR zo dňa 01.03.2011 pod číslom: Rvp 6378/2010-14

15.03.2011 – zákonná sudkyňa JUDr. R. v súvislosti so žiadosťou ÚS SR predložila svoje „Stanovisko k otázke postavenia sťažovateľov v exekučnom konaní“ k Spr. 265/11 a zároveň v spise Er 527/97 vykonala nasledovné úkony:

čl. 192 – výzva JUDr. V. na okamžité predloženie spisu EX 142/97 čl. 193 – výzva B. na predloženie plnej moci pre AK na zast. oprávn. čl. 194 – výzva AK HMG na predloženie plnej moci pre AK na zast. oprávn. čl. 195 – por. pokuta 166,. € uložená JUDr. V. na uzn. čl. 107 na predpis do učtárne – predpísané 19.03.2011 VS: 4370032311 Expedované: 18.03.2011

18.03.2011   –   bol   spis   pod   sp.   zn.   Er   527/97   (Zo   118/11)   predložený   ÚS   SR   + vyjadrenie JUDr. Č. pod číslom Spr. 265/11 k Rvp 6378/2010-14. Zároveň bol založený náhradný obal za účelom založenia resp. pre prípadné urgencie žiadaných správ.

23.03.2011 – došla odpoveď na čl. 193 194 + plná moc (čl. 196-197); správa a EX spis od JUDr. V. žiadané na čl. 192 nedošli.

04.05.2011 – zák. sudkyňa JUDr. R. uznesením č. k. Er 527/97-198 uložila súdnemu exekútorovi poriadkovú pokutu vo výške 500 € z dôvodu nezaslania spisu EX 142/97

26.05.2011 – odvolanie JUDr. V. voči uzneseniu o uložení por. pokuty, v ktorom uvádza, že zdôvodnenie zašle dodatočne po príchode z nemocničného ošetrenia. (čl. 201)

27.05.2011 – spis vrátený z ÚS SR + výzva na vyjadrenie z 24. mája 2011 pod číslom III. ÚS 152/2011-31 v lehote 21 dní (čl. 203)

30.05.2011   –   zák.   sudkyňa   opätovne   vyzvala   súdneho   exekútora   JUDr.   V. o predloženie spisu EX 142/97 s tým, že vo veci je podaná ústavná sťažnosť za prieťahy v konaní, čo môže mať nepríjemné následky aj pre samotného exekútora. Upozornila ho, že je   rozhodnutá   podať   predsedovi   súdu   podnet,   aby   inicioval   jeho   odvolanie   z   funkcie súdneho exekútora. Ďalej ho vyzvala na opravu a doplnenie odvolania, ktoré doručil súdu na čl. 201 dňa 26.05.2011. Zák. sudkyňa stanovila Lehotu: 5 dní (čl. 204-205)

13.06.2011   –   sa   vrátila   doručenka   o   prevzatí   výzvy   na   čl.   204-205   podpísaná splnomocnencom dňa 09.06.2011 (čl. 205 p. v.)

Správa a exekútorský spis do 16.06.2011, kedy bola vypracovaná odpoveď ÚS SR súdu od súdneho exekútora JUDr. V. nedošli.»

V   odpovedi   na   výzvu   ústavného   súdu   podpredsedníčka   okresného   súdu   ďalej uviedla, že predmetná exekučná vec nie je skutkovo ani právne zložitá, neidentifikovala žiadne prekážky v postupe súdu   podľa   § 107 zákona č.   99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a   „zo súdneho spisu nevyplýva, že   by   povinní   svojim   správaním   zapríčinili   akékoľvek   prieťahy   v   konaní.   Podaniami (námietky, odklad) využili len svoje zákonné práva povinných účastníkov konania.“. Podľa jej názoru k prieťahom, ktoré boli spôsobené okresným súdom, možno zaradiť „nečinnosť súdu   v období,   kedy   sa   spisy   Er   527/97   a   Ex   142/97   nachádzali   na   Ministerstve spravodlivosti SR t. j. Er 527/97 od 26.06.2002 – 23.09.2005 – 3 roky 3 mes.; ďalej spis Ex 142/97 od 26.06.2002 až 16.05.2006 bol vrátený z MS SR – po 4 rokoch od predloženia. Ďalšie prieťahy boli spôsobené predovšetkým nesústredeným konaním najmä VSÚ Mgr. Č. –   nečinnosť   6   mes.   od   11.09.2008   –   19.03.2009,   nečinnosť   9   mes.   od 05.05.2009   – 02.02.2010. Aj samotná kancelária Er pochybila, keď oneskorene predložila príslušnému VSÚ po uplynutí lehoty spis napr. po 8 mes. od 25.06.2007 predložené 19.02.2008, ďalej po 6 mes. od 12.3.2008 predložené 11.9.2008. Je treba poznamenať, že v čase, keď MS SR vrátilo spis EX 142/97 po 4 rokoch t. j. dňa 16.05.2006 aj VSÚ JUDr. J. zrejme prehliadla, že   vo   veci   súd   od   28.   05.   2002   nerozhodol   o návrhu   na   schválenie   RV   z   rozvrhového pojednávania konaného dňa 05.03.2002, ktorý súdny exekútor pôvodne predložil na čl. 60 dňa 28. 05. 2002 spolu so spisom Ex 142/97 a ani to, že tento návrh sa v spise Er 527/97 nenachádza a dňa 18.07.2006 na čl. 86-87 vrátila celý spisový materiál Ex 142/97 súdn. exekútorovi s tým, aby sa vyjadril k námietkam povinných, ktoré došlo na súd 21.06.2002 na čl. 67, hoci o návrhu na schválenie RV ešte nebolo rozhodnuté.“. Konštatuje teda, že „prieťahy uvádzané vyššie považujeme za zbytočné prieťahy“.

V závere   svojho vyjadrenia   podpredsedníčka   okresného súdu   zdôraznila, že inou okolnosťou, ktorá má podľa jej názoru vplyv na prieťahy v konaní, je „nečinnosť súdneho exekútora   JUDr.   E.   V.,   ktorý   od   18.   07.   2006   (čl.   87)   nie   je   ochotný   predložiť   súdu exekútorský   spis   Ex   142/97   napriek   niekoľkým   urgenciám,   uloženým   poriadkovým opatreniam...“.   Zákonná   sudkyňa   je   toho   názoru,   že „súdny   exekútor   JUDr.   E.   V. z neznámeho dôvodu nepostupuje vo vykonávaní exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom. Spôsobuje prieťahy v konaní a tieto robí aj doposiaľ, spis Ex 142/1997 do t. č. súdu napriek tou,   že   mu   bola   uložená   už   druhýkrát   poriadková   pokuta   nepredložil.   Navyše   voči poslednému uzneseniu sa odvolal, zdôvodnenie nezaslal z dôvodu, že je v nemocnici a ani na výzvu, ktorý prevzal jeho splnomocnenec dňa 09.06.2011 nereagoval. Pokiaľ však súdny exekútor   nepredloží   spis   Ex   142/97   nie   je   možné   v   konaní   plynule   pokračovať   bez rozhodnutia   o   námietkach   proti   rozvrhu   výťažku   z   dražby   nehnuteľnosti,   ktorý   bol uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 05. 03. 2002.“. Okresný súd prostredníctvom jeho podpredsedníčky vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Ústavný súd 22. júna 2011 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov s možnosťou zaujať k nemu stanovisko. V stanovisku doručenom ústavnému súdu 12. júla 2011 je obsiahnutý iba súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd zistil, že ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebolo okresným súdom rozhodnuté o námietkach povinných.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení   sa   s   ich   stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v   zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto troch   základných kritérií:   zložitosť   veci, správanie   účastníka   konania   a   postup   okresného   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   V   súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   exekučné   konanie   spravidla   treba   považovať za konanie   tak   po   právnej   stránke,   ako   aj   po   stránke   faktickej   (skutkovej)   za   pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti   uložené v právoplatnom exekučnom   titule (IV.   ÚS   210/2010).   Prvé kritérium nepovažuje ústavný súd medzi účastníkmi za akokoľvek sporné. Aj okresný súd potvrdil, že rozhodovanie o podaných námietkach nie je skutkovo ani právne náročné. Toto tvrdenie nespochybňuje podľa názoru ústavného súdu ani obsah súdneho spisu.

2.   K   rovnakému   záveru   dospel   ústavný súd   aj pri   posudzovaní   druhého kritéria. Obsah   predmetného   exekučného   spisu   nesvedčí   záveru   o   obštrukciách   zo   strany sťažovateľov ani o iných procesne relevantných postojoch, ktoré by prispeli ku skutočnosti, že o podaných námietkach nie je právoplatne rozhodnuté. Tento záver potvrdil aj samotný okresný súd.

3.   Postup   okresného   súdu   ako   tretie   kritérium   na   posúdenie   porušenia   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup, ktorý vykazoval   zbytočné   prieťahy.   K   tomuto   kritériu   ústavný   súd   v   prvom   rade   uvádza,   že nezistil žiadne zásadné odchýlky a rozdiely medzi chronológiou doručenou mu predsedom okresného súdu a obsahom vyžiadaného súdneho spisu.

Prvým obdobím relevantným z hľadiska identifikácie zbytočných prieťahov v konaní okresného   súdu   bol   časový   úsek   od   26.   júna   2002,   keď   bol   predmetný   spis   zaslaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), do 23. septembra 2005, keď ministerstvo spravodlivosti spis doručilo okresnému súdu. Aj keď za neúmerne dlhé zadržiavanie exekučného spisu   nesie v danom prípade primárne zodpovednosť ministerstvo spravodlivosti, za dodržiavanie základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je v exekučnom konaní   zodpovedný   predovšetkým   exekučný   súd.   Na   tieto   účely   disponuje   náležitými právomocami (§ 53 OSP). Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že v priebehu označeného obdobia   okresný   súd   nevyvinul   žiadnu   procesnú   aktivitu   zameranú   na   získanie   spisu potrebného pre rozhodnutie o podaných námietkach. V takom prípade je potrebné pričítať mu podiel na predlžení konania v hodnotenom období.

Okresný   súd   bol   bezdôvodne   nečinný aj   od   25.   júna 2007,   keď   uplynula   lehota určená zákonnou sudkyňou v súvislosti s doručením exekučného spisu sp. zn. EX 142/97 od súdneho exekútora, do 29. februára 2008, keď okresný súd opätovne žiadal súdneho exekútora o predloženie spisu sp. zn. EX 142/97 (8 mesiacov). Následne potom, ako súdny exekútor na žiadosť okresného súdu nereagoval, okresný súd až 24. marca 2009 znovu žiadal od súdneho exekútora potrebný spis (1 rok). K tomuto obdobiu ústavný konštatuje neakceptovateľnosť názoru   okresného súdu,   že v danom období došlo k prieťahom   iba v rozsahu   6   mesiacov   (od   11.   septembra   2008   –   prevzatie   spisu   inou   vyššou   súdnou úradníčkou). Pre rešpektovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je irelevantný systém   vnútorného   prideľovania   agendy   súdnym   osobám.   Na   kvalitu   základného   práva účastníka, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, nemá žiaden vplyv skutočnosť,   že   exekučná   vec   bola   v   období   bezdôvodnej   nečinnosti   exekučného   súdu pridelená na ďalšie vybavovanie inému vyššiemu súdnemu úradníkovi.

Zhodne s okresným súdom konštatuje ústavný súd nečinnosť v období od 5. mája 2009 (predloženie spisu vyššej súdnej úradníčke po uplynutí lehoty na vyhovenie žiadosti okresného   súdu   zo   strany   súdneho   exekútora)   do   2.   februára   2010,   keď   okresný   súd uznesením   č.   k.   Er   527/97-107   uložil   súdnemu   exekútorovi   poriadkovú   pokutu (9 mesiacov). Takmer 5 mesiacov trvajúce obdobie nečinnosti možno identifikovať aj medzi ďalšími   dvomi   žiadosťami   adresovanými   súdnemu   exekútorovi   (od   21.   júla   2010 do 13. decembra 2010). Následne, po takmer troch mesiacoch (15. marca 2011) okresný súd vyzval súdneho exekútora na okamžité predloženie jeho spisu v predmetnej exekučnej veci. Keďže súdny exekútor na výzvu nereagoval, bola mu uložená poriadková pokuta uznesením č. k. Er 527/97-198 zo 4. mája 2011. Okresný súd potom 30. mája 2011 znovu vyzýval súdneho exekútora na predloženie spisu pod hrozbou podnetu na jeho odvolanie z funkcie.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   sa   na   dĺžke   konania   o   námietkach sťažovateľov   podieľal   bezdôvodnou   nečinnosťou   v   rozsahu   troch   rokov,   čo pri konštatovanej   skutkovej   a   právnej   jednoduchosti   konania   samo   osebe   postačuje na vyslovenie   porušenia   označených   práv   sťažovateľov.   K   tomu   treba pripočítať presne nekvantifikovateľný, avšak nespochybniteľný podiel na predĺžení konania v období, keď sa spis exekučného súdu nachádzal na ministerstve spravodlivosti. Ústavný súd navyše zistil, že procesný postup okresného súdu sa vyznačoval aj nesústredenosťou a neefektívnosťou.

Spis súdneho exekútora sp. zn. EX 142/97 mal okresný súd k dispozícii po jeho vrátení z ministerstva spravodlivosti od 16. mája 2006 do 18. júla 2006. V tomto období tak okresný   súd   mal   možnosť   zaobstarať   si   zo   spisu   potrebné   podklady   pre   rozhodnutie o námietkach   povinných.   Neurobil   tak   a   po   vrátení   spisu   súdnemu   exekútorovi   sa   mu do dnešného dňa nepodarilo spis na účely rozhodnutia o námietkach získať.

Neefektívnosť možno vidieť aj v tom, že okresný súd nevyužil návrh oprávneného doručený 4. novembra 2010 na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   povinný   o   takomto   návrhu rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Z § 44 ods. 9 Exekučného poriadku síce vyplýva, že po rozhodnutí o zmene súdneho exekútora postúpi exekučný súd vec spolu s exekučným spisom novému súdnemu exekútorovi, ústavný súd je ale   toho   názoru,   že   predmetnú   právnu   normu   v   okolnostiach   posudzovaného   prípadu nemožno   vykladať   tak,   že   pre   rozhodnutie   o   návrhu   oprávneného   musí   exekučný   spis nevyhnutne disponovať spisom súdneho exekútora. Okresný súd namiesto postupu podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku však pokračoval v ďalšom vyzývaní súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu.

Využívanie   represívnych   právnych   prostriedkov   voči   pasívnemu   súdnemu exekútorovi zo strany okresného súdu malo byť v situácii, keď od súdneho exekútora bol požadovaný jednoduchý úkon spočívajúci v doručení spisu okresnému súdu, intenzívnejšie. Okresný súd v období od 25. júna 2007 do 30. mája 2011 sedemkrát vyzýval súdneho exekútora   na   doručenie   spisu   sp.   zn.   EX   142/97,   dvakrát   mu   v   tomto   období   uložil poriadkovú pokutu. Až v poslednej výzve (30. mája 2011) okresný súd súdneho exekútora upozornil   na   možnosť   iniciovať   disciplinárne   konanie.   V   popísaných   okolnostiach   bol podľa názoru ústavného súdu priestor na tento krok už skôr. V právnom štáte rešpektujúcom požiadavky základných práv a slobôd (spomedzi nich aj základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov)   je   nepredstaviteľné,   aby   nebolo   možné   rozhodnúť o námietkach   povinných   v   exekučnom   konaní   iba   pre   bezdôvodnú   procesnú   pasivitu súdneho exekútora v otázke celkom jednoduchého administratívneho úkonu (predloženie spisu exekučnému súdu).

Všetky   popísané   nedostatky   v   postupe   okresného   súdu   (aj   pri   existencii   podielu ministerstva spravodlivosti a predovšetkým súdneho exekútora na nich) vo svojom súhrne zakladajú právomoc ústavného súdu konštatovať porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti navrhli takéto rozhodnutie, a keďže o námietkach podaných v júni 2002 okresný súd stále nerozhodol, ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o   porušení   základného   práva   sťažovateľov garantovaného im čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľov, ich správanie počas predmetného konania a aj tú skutočnosť, že ústavný súd vo veci zistil porušenie základného práva.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie tak, že sťažovateľke v I. rade navrhli priznať sumu 30 000 € a každému zo sťažovateľov v II. – IV. rade sumu 10 000 €.

Ústavný súd stabilne judikuje, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 289/09).

Svojím nálezom rozhodol ústavný súd o porušení základného práva všetkých štyroch sťažovateľov. Predmetom rozhodovania nebolo prípadné porušenie základného práva otca sťažovateľov v II. – IV. rade, ktorý až do svojej smrti bol účastníkom posudzovaného konania.   Preto   vzhľadom   na   konkretizovaný   cieľ   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia a vzhľadom na individuálny charakter základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, s konštatovaním porušenia ktorého je spojená možnosť priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ústavný   súd   neidentifikoval   právne nástupníctvo sťažovateľov v II. – IV. rade po ich otcovi, ktorý bol do smrti účastníkom konania,   ako   dôvod   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume zodpovedajúcej dĺžke celého konania (teda v období, keď bol účastníkom otec sťažovateľov v II. – IV. rade, ako aj v období, keď boli účastníkmi sťažovatelia v II. – IV. rade). Pre účely priznania primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľom v II. – IV. rade bolo rozhodujúce iba obdobie, v ktorom ako právni nástupcovia zomrelého otca vystupovali ako účastníci konania (teda od októbra 2009). Vzhľadom na dĺžku tohto obdobia ústavný súd považuje účinnú ochranu základného práva sťažovateľov v II. – IV. rade podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za dovŕšenú konštatovaním porušenia týchto práv a príkazom adresovaným okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.   Ústavný   súd   preto   finančné   zadosťučinenie   sťažovateľom   v   II.   –   IV.   rade nepriznal (bod 4 výroku tohto nálezu).

Podľa názoru ústavného súdu v prípade sťažovateľky v I. rade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.   Pri   určení   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu o námietkach proti rozvrhu výťažku, účel exekúcie, ktorým je nútený výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, správanie sťažovateľky v I. rade ako účastníčky namietaného konania v pozícii povinného,   ale tiež   predmet   exekúcie   (vymáhanie   sumy   631   588   Sk   s   príslušenstvom) ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľke v I. rade za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom   vznikli trovy   konania z dôvodu   právneho   zastúpenia Advokátskou kanceláriou B. a spol., s. r. o., B. Sťažovatelia si uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 932,84 € pozostávajúcu z odmien za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti) a z režijného paušálu za uvedené dva úkony s pripočítaním sumy zodpovedajúcej dani z pridanej hodnoty v sadzbe 19 %. Žiadne ďalšie trovy sťažovateľmi uplatnené neboli.

Ústavný súd preto priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastupovania a písomné podanie (sťažnosť). Oba úkony boli vykonané v roku 2010.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   prislúcha   ako   základná   tarifa   podľa   ustanovenia   §   11 ods. 2 vyhlášky (od 1. júna 2010 podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 721,40 € pre úkony v roku 2010) vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi, čo predstavuje za jeden úkon v roku 2010 odmenu v sume 120,23 €. K tejto sume bolo potrebné pripočítať režijný   paušál   za   dva   úkony   právnej   pomoci   poskytnutej   každému   sťažovateľovi,   teda osemkrát po 7,21 €.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 31. mája 2010 sa základná sadzba tarifnej   odmeny   zníži   o   20   %,   ak   ide   o   spoločné   úkony   pri   zastupovaní   dvoch   alebo viacerých osôb. Podľa rovnakého ustanovenia v znení účinnom od 1. júna 2010 sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Prevzatia   a   prípravy   splnomocnenia   všetkých   štyroch   sťažovateľov   boli   podľa časového   údaja   uvedeného   na   splnomocnení   udelenom   právnemu   zástupcovi   vykonané 12. mája   2010.   Základná   sadzba   odmeny   za   tieto   úkony   sa   tak   znižuje   o   20   %,   čo zodpovedá prechodnému ustanoveniu § 20b vyhlášky (za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júnom 2010, patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov). Náhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia sťažovateľov preto predstavuje sumu 384,74 €.

Samotná sťažnosť však bola vypracovaná až 7. júla 2010, preto v tomto prípade sa priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia bude znižovať o 50 % a predstavuje tak sumu 240,46 €.

Spolu teda náhrada za základnú sadzbu odmeny právneho zástupcu činí 624,92 €. K tomu   bolo   potrebné   pripočítať   osemkrát   režijný   paušál,   teda   osemkrát   po   7,21   €, čo predstavuje   57,68   €.   Ústavný   súd   sťažovateľom   priznal   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 682,60 €.

Sťažovatelia si uplatnili aj náhradu trov spočívajúcu v 19 % dani z pridanej hodnoty. Túto   časť   požadovanej   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   preukazovali   osvedčením o registrácii za platiteľa dane z pridanej hodnoty z 8. februára 2007 vydaným na meno JUDr.   M.   B.,   S.   Sťažovatelia   boli   (ako   to   jednoznačne   vyplýva   z   predloženého splnomocnenia)   zastúpení   Advokátskou   kanceláriou   B.   a   spol.,   s. r.   o.,   B.,   ktorá   je subjektom odlišným od JUDr. M. B. aj napriek tomu, že JUDr. M. B. je jej konateľom.

Ak teda sťažovateľom poskytovala právne služby Advokátska kancelária B. a spol., s. r. o., B., potom by na účely náhrady trov právneho zastúpenia bolo možné akceptovať ako dôkaz osvedčenie a registrácii tejto spoločnosti za platiteľa dane z pridanej hodnoty. Sťažovatelia ani ich právny zástupca však taký dôkaz nepredložili, a preto ústavný súd priznanú náhradu   trov   právneho zastúpenia nezvýšil   o uplatnených   19 %. Náhrada   trov právneho zastúpenia teda predstavuje sumu 682,60 € (bod 5 výroku tohto nálezu), pričom okresný súd je povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011