znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 152/08-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   augusta   2008 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť V. J. st., K., V. J. ml., Č., E. U., K., Z. Ž., G., a R. P., K., zastúpených advokátkou   JUDr.   V.   K.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice - okolie   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8 C 994/89 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. J. st., V. J. ml., E. U., Z. Ž. a R. P. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 994/89 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Košice - okolie p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 994/89 konať bez zbytočných prieťahov.

3. V.   J.   st. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   150 000 Sk   (slovom stopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V.   J.   ml. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   70 000 Sk   (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   E.   U. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   70 000 Sk   (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Z.   Ž. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   70 000 Sk   (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. R.   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   70 000 Sk   (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Okresný súd Košice - okolie j e   p o v i n n ý   uhradiť V. J. st., V. J. ml., E. U., Z. Ž.   a R.   P. spoločne   a   nerozdielne   trovy   konania   v sume   26   425   Sk   (slovom dvadsaťšesťtisícštyristodvadsaťpäť   slovenských   korún)   na   účet   ich   právnej   zástupkyne advokátky JUDr. V. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9. Vo   zvyšnej   časti   sťažnosti V.   J.   st.,   V.   J.   ml.,   E.   U., Z.   Ž.   a R.   P. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 152/08-12 zo 14. mája 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. J. st., V. J. ml., E. U., Z. Ž. a R. P. (ďalej len „sťažovatelia“, resp. „sťažovateľ v prvom až piatom rade“), ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 994/89.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 16. mája 2008 sa k sťažnosti písomne vyjadril okresný súd podaním sp. zn. Spr. V 315/2008 zo 6. júna 2008, v ktorom okrem iného uviedol:

„- Vec napadla na tunajší súd dňa 11. 10. 1989 a predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

- Dňa   31. 10. 1989   bol   navrhovateľ   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a zároveň bol zaslaný opis návrhu odporcom

- Od 13. 11. 1989 do 20. 12. 1989 sa odporcovia písomne vyjadrovali k návrhu

- Dňa 3. 1. 1990 bol vytýčený termín pojednávania na deň 23. 1. 1990

- Na pojednávaní dňa 23. 1. 1990 súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sa uložila účastníkov konania povinnosť označiť mená a adresy svedkov, ktorých navrhujú v konaní vypočuť

- Dňa   1. 2. 1990   a   dňa   15. 2. 1990   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   označila svedkov   a   zároveň   žiadala   rozšírenie   návrhu   na   strane   navrhovateľov   a   pribratie   do konania ako navrhovateľku 2) manželku navrhovateľa

- Zároveň bola podaná správa Š. K. o vlastníctve spornej nehnuteľnosti

- Dňa 14. 5. 1990 bolo vykonané pojednávanie, na ktorom boli vypočutí označení svedkovia a pojednávanie bolo odročené na deň 25. 6. 1990 s tým, že budú volaní ďalší svedkovia

- Dňa 16. 2. 1990 bolo požiadané S. K. o zaslanie dokladov k nehnuteľnostiam, týkajúce sa predmetu sporu

- Dňa   25. 2. 1991   bolo   vykonané   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   ďalší účastníci konanie a pojednávanie bolo odročené na 18. 3. 1991

- Na pojednávam dňa 18. 3. 1991 boli vypočutí ďalší svedkovia a pojednávanie bolo odročené na deň 2. 4. 1991

- Na pojednávaní dňa 2. 4. 1991 boli dopočutí účastníci konania, ako aj ďalší navrhnutí svedkovia s tým, že pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti voči prejednávajúcej sudkyni, zároveň bola odporcom 2) a 6) uložená poriadková pokuta

- Dňa 5. 4. 1991 sa prejednávajúca sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti a dňa 29. 4. 1991 jej vyjadrenie bolo predložené na KS Košice

- Uznesením zo dňa 7. 5. 1991 bolo rozhodnuté, že sudkyňa nie je vylúčená

- Dňa 7. 5. 1991 odporcovia 2) a 6) podali odvolanie proti uloženej pokute

- Dňa 29. 10. 1991 na pojednávam bol vyhlásený rozsudok vo veci samej

- Dňa 16. 3. 1992 odporcovia podali odvolanie proti rozsudku

- Dňa 12. 6. 1992 bol spis predložený na KS Košice na rozhodnutie o odvolaní

- Na   pojednávaní   dňa 10. 12. 1992   bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie

- Po   doručení   uznesenia   KS   Košice   dňa   18. 9. 1993   bol   vytýčený   termín pojednávania na deň 27. 9. 1993, zároveň bol požiadaný archív o pripojenie dedičských spisov, týkajúcich sa právnych predchodcov účastníkov konania

- Na   pojednávaní   dňa   27. 9. 1993   bolo   zistené,   že   odporca   1)   umrel,   z   tohto dôvodu   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   stým,   že   bude   vyžiadaný   úmrtný   list odporcu, dedičské spisy, doklady zo strediska geodézie

- Dňa   30. 11. 1993   právny   zástupca   navrhovateľa   žiadal   o   predĺženie   lehoty na predloženie dokladov

- Dňa   21. 3. 1993 (správne   má   byť   uvedený   rok   1994,   pozn.) bola   urgovaná právna zástupkyňa navrhovateľov.

- Dňa 30. 3. 1994 právna zástupkyňa navrhovateľov upravila pasívnu legitimáciu

- Dňa   7. 7. 1994   boli   urgované   žiadané   doklady   a   to   od   právnej   zástupkyne navrhovateľov ako aj odporkyne

- Dňa 15. 7. 1994 odporkyňa žiadala predĺžiť lehotu z dôvodu čerpania dovolenky

- Dňa 10. 11. 1994 úradným záznamom bolo zistené, že požadované dedičské spisy nemôžu byť pripojené z dôvodu, že dedičské konania po právnych predchodcoch nie sú ukončené

- Dňa 15. 11. 1994 právna zástupkyňa navrhovateľov predložila súdu výpisy z pozemkovej knihy

- Dňa 25. 5. 1995 boli urgované dedičské spisy

- Dňa 17. 7. 1997 bol vytýčený termín pojednávania na 25. 7. 1997 a zároveň boli žiadané   dedičské   spisy,   bola   vyzvaná   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   na   upresnenie pasívnej legitimácie

- Dňa 24. 7. 1997 navrhovatelia požiadali o odročenie vytýčeného pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky právnej zástupkyne

- Vytýčené pojednávanie na deň 25. 7. 1997 bolo odročené na neurčito

- Dňa   26. 11. 1997   bola   urgovaná   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   na upresnenie pasívnej legitimácie

- Dňa   11. 12. 1997   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   požiadala   o   predĺženie lehoty

- Dňa 8. 1. 1998 právna zástupkyňa navrhovateľov upresnila pasívnu legitimáciu, ako aj žalobný petit

- Dňa   16. 4. 1998   boli   žiadané   dedičské   spisy,   zároveň   bola   vyzvaná   právna zástupkyňa   navrhovateľov   o   aktualizáciu   geometrického   plánu,   ako   aj   doručenie potrebného počtu zmeneného návrhu

- Dňa   6. 5. 1998   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   pripojila   súdu   aktuálny geometrický plán, ako aj listy vlastníctva

- Dňa 19. 5. 1998 právna zástupkyňa navrhovateľov predložila požadovaný počet rovnopisov na zmenu žalobného petitu

- Dňa 26. 5. 1998 katastrálny odbor zaslal súdu požadované listy vlastníctva

- Dňa 9. 6. 1998 boli urgované dedičské spisy

- Dňa 8. 3. 1999 bolo vytýčené pojednávanie na deň 13. 4. 1999

- Dňa   18. 3. 1999 právna zástupkyňa navrhovateľov rozšírila okruh účastníkov na strane odporcov

- Na   pojednávaní   dňa   14. 4. 1999,   ktoré   bolo   preročené   na   tento   termín   z 13. 4. 1999 bolo konštatované, že prejednávajúca sudkyňa bola dočasne pridelená na výkon sudkyne Krajského súdu v Košiciach a preto pojednávanie bolo odročené

- Dňa 28. 1. 2000 bol vytýčený termín pojednávania na deň 10. 3. 2000

- Dňa 8. 2. 2000 právna zástupkyňa navrhovateľov navrhovala, aby boli vypočuté svedecké výpovede

- Pojednávanie vytýčené na deň 10. 3. 2000 bolo odročené na 14. 4. 2000 s tým, že bolo konštatované, že zomrel odporca 2)

- Na   pojednávaní   dňa   14. 4. 2000   účastníci   konania   sa   vyjadrovali   k doteraz vykonanému   dokazovaniu   a   zároveň   bolo   vyhlásené   uznesenie   o   zastavení   konania u odporcov 23), 24), pojednávanie bolo odročené na deň 26. 5. 2000 Zároveň boli vyžiadané z archívu doklady potrebné k vykonaniu dokazovania

- Na   pojednávaní   dňa   26. 5. 2000   sa   účastníci   konania   vyjadrovali   k   doteraz vykonanému   dokazovaniu   a   pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   29. 6. 2000   za   účelom vykonania ohliadky na mieste samom

- Dňa 29. 6. 2000 bola vykonaná ohliadka

- Dňa 6. 12. 2000 bol vytýčený termín pojednávania na deň 16. 1. 2001

- Na pojednávaní dňa 16. 1. 2001 bola uznesením pripustená zmena návrhu s tým, že pojednávanie bolo odročené na 6. 2. 2001, zároveň bude vyžiadaný spis ČD 903/51

- Pojednávanie vytýčené na deň 6. 2. 2001 bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti prejednávajúcej sudkyne, účastníkom bola uložená povinnosť predložiť návrhy na doplnenie dokazovania

- Dňa   14. 2. 2001   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   predložila   súdu   návrhy na doplnenie dokazovania

- Dňa 26. 10. 2001 bol vytýčený termín pojednávania na deň 6. 11. 2001

- Na pojednávaní dňa 6. 11. 2001 sa zistilo, že žalovaný 22) zomrel, pojednávanie bolo odročené na 11. 12. 2001

- Na pojednávaní dňa 11. 12. 2001 sa účastníci konania vyjadrovali k predmetu sporu,   zároveň   bola   uznesením   súdu   pripustená   zmena   návrhu   a   pojednávanie   bolo odročené na 14. 12. 2001 za účelom vyhlásenia rozhodnutia

- Na pojednávaní dňa 14. 12. 2001 bol vo veci vyhlásený rozsudok

- Dňa 19. 2. 2002 bodali navrhovatelia odvolanie proti rozsudku

- Dňa 11. 3. 2002 bolo vydané opravné uznesenie

- Dňa 2. 4. 2002 podali odporcovia odvolanie

- Dňa 13. 5. 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní účastníkov konania

- Dňa 10. 12. 2002 bolo odvolacie konanie odročené na neurčito

- Dňa 17. 12. 2002 KS Košice uznesením zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie

- Dňa 13. 2. 2003 bol vytýčený termín pojednávania na deň 11. 3. 2003

- Pojednávanie   bolo   preročené   z   dôvodu   práceneschopnosti   sudkyne   na   deň 15. 4. 2003

- Na   pojednávaní   dňa   15. 4. 2003   sa   účastníci   konania   vyjadrovali   k doteraz vykonanému dokazovaniu, zároveň boli žiadané ďalšie dôkazy

- Dňa   24. 4. 2003   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   predložila   mená   a   adresy svedkov, ktorých navrhla vypočuť v konaní, Zároveň zo strany súdu bol požiadaný O. K., P. K., A. M. o zaslanie žiadaných dokladov

- Dňa 8. 9. 2003 bolo vykonané pojednávanie, na ktorom boli vypočutí navrhnutí svedkovia   s   tým,   že   pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   27. 10. 2003   a   budú   volaní neprítomní svedkovia, ako budú požadované aj ďalšie doklady a to zo štátneho archívu

- Na   pojednávaní   dňa   27. 10. 2003   boli   vypočutí   svedkovia   a   vzhľadom   na svedecké výpovede účastníci navrhli pojednávanie odročiť, ktoré bolo odročené na deň 25. 11. 2003

- Na pojednávaní dňa 25. 11. 2003 bolo zistené, že sa nedostavili žalovaní, taktiež došlo k zmene pobytu u žalovaného 6)

- Dňa 2. 1. 2004 bol vytýčený termín pojednávania na deň 9. 2. 2004

- Na   pojednávaní   dňa   9. 2. 2004   bol   oboznámený   priebeh   doterajších pojednávaní,   ako   aj   vyžiadaných   dokladov   a   pojednávanie   bolo   odročené   na   deň 13. 2. 2004 za účelom vyhlásenia rozsudku

- Dňa 13. 2. 2004 bol vyhlásený rozsudok

- Dňa 4. 5. 2004 podali odporcovia odvolanie proti rozsudku

- Dňa 6. 5. 2004 podal odvolanie navrhovateľ

- Dňa 9. 8. 2004 bolo doručené vyjadrenie odporcov k odvolaniu navrhovateľov

- Dňa 27. 10. 2004 bola vec predložená KS Košice na rozhodnutie o odvolaní

- Uznesením zo dňa 29. 11. 2004 bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený

- Dňa 4. 3. 2005 bol vytýčený termín pojednávania na deň 25. 4. 2005

- Na   pojednávaní   dňa   25. 4. 2005   bolo   zistené,   že   sa   nedostavili   odporcovia, pričom u niektorých odporcov došlo k zmene adresy, pojednávanie bolo určené na neurčito za účelom zisťovania pobytu odporcov

- Dňa 11. 10. 2005 bol vytýčený termín pojednávania na deň 15. 11. 2005

- Na pojednávaní dňa 15. 11. 2005 sa zistilo, že sa nedostavili právni zástupcovia účastníkov   konania,   nedostavili   sa   žalobcovia,   taktiež   sa   nedostavili   všetci   žalovaní, pojednávanie bolo odročené na deň 10. 1. 2006

- Na pojednávaní dňa 10. 1. 2006 sa účastníci konania vyjadrovali k doterajším pojednávaniam, ako aj vykonaným dôkazom a pojednávanie bolo odročené na 13. 1. 2006 za účelom vyhlásenia rozsudku

- Na pojednávaní dňa 13. 1. 2006 bol vo veci vyhlásený rozsudok

- Dňa 22. 3. 2006 navrhovatelia podali odvolanie proti rozsudku

- Dňa 25. 4. 2006 bola vec postúpená na KS Košice na rozhodnutie o odvolaní

- Dňa 19. 6. 2007 bol uznesením KS Košice zrušený rozsudok a vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu prvého stupňa

- Dňa 9. 8. 2007 bolo účastníkom doručované vyššie uvedené uznesenie, s tým, aby označili svoje návrhy na doplnenie dokazovania

- Dňa 8. 10. 2007 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 10. 12. 2007

- Dňa 10. 12. 2007 bolo zistené, že zomreli odporcovia 18) a 21), pojednávanie bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   boli   požiadaní:   O.   K.,   právna   zástupkyňa navrhovateľov o označenie právnych nástupcov

- Dňa 3. 4. 2008 bol vytýčený termín pojednávania na deň 13. 5. 2008

- Na pojednávaní dňa 13. 5. 2008 bolo zistené, že zomrela odporkyňa J. V., taktiež bol upresnený okruh právnych nástupcov po odporkyni M. Z. vzhľadom na tieto skutočnosti bolo pojednávanie odročené na deň 17. 6. 2008

Ak by Ústavný súd SR dospel k záveru, že vo veci boli prieťahy v konaní, je potrebné uviesť,   že   v   predmetnej   veci   pojednávali   od   jej   nápadu   až   po   súčasnosť   7   sudcovia (JUDr. P., JUDr. Š., JUDr. H., JUDr. V., JUDr. I., JUDr. Č., JUDr. M.), a vo veci bolo rozhodnuté 4x rozsudkom, pričom prvostupňové rozhodnutia boli uzneseniami Krajského súdu v Košiciach zrušené (1 rozsudok zo dňa 29. 10. 1991 - zrušený uznesením KS Košice zo dňa 10. 12. 1992, 2 rozsudok zo dňa 14. 12. 2001 - zrušený uznesením KS Košice zo dňa 17. 12. 2002,   3 rozsudok   zo   dňa   13. 2. 2004   -   zrušený   uznesením   KS   Košice   zo   dňa 29. 11. 2004,   4 rozsudok   zo   dňa   13. 1. 2006   -   zrušený   uznesením   KS   Košice   zo   dňa 19. 6. 2007).

Termín   pojednávania   je   vo   veci   vytýčený   na   deň   17. 6. 2008   a   preto   Vám   spis môžeme zaslať až po tomto termíne.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu, ktoré uviedol predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti, zistil aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 2. júla 2008.

Ústavnému   súdu   bolo   27.   júna   2008   doručené   vyjadrenie   právnej   zástupkyne sťažovateľov k stanovisku okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:

„Využívame   Ústavným   súdom   dané   právo   doplniť   sťažnosť   a   poukazujeme na skutočnosť, že odo dňa 29. 10. 1991, keď bol vynesený prvý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie v predmetnej veci, odporcovia nenavrhli žiadny nový dôkaz, a už vôbec nenavrhli ani jeden dôkaz, ktorý by mohol mať za následok zmenu skutkového stavu. Teda 16   a   pol   roka   sa   súd   zaoberá   iba   novými   výpoveďami   odporcov   a   ich   dedičov:   Tieto výpovede odporcov sa prispôsobujú podľa potreby novým podmienkam a nie sú jednotné.

Nakoniec   poukazujeme   aj na   to,   že   niekoľkých   odporcov zastupuje   JUDr.   A.   F., advokát,   ktorý pracuje podľa našich vedomostí aj ako poradca na Ústavnom súde SR. Trváme   na   tom,   aby   JUDr.   F.   bol   vylúčený   z   riešenia   tejto   kauzy   na   Ústavnom   súde Slovenskej republiky.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Článok 48   ods.   2 ústavy   ustanovuje právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne rozhodli (m. m. IV. ÚS 232/03).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). Za súčasť prvého kritéria považuje aj povahu veci a jej význam pre sťažovateľa.

1) Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je   občianskoprávne   konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré začalo v októbri 1989, a nie je dosiaľ právoplatne skončené. V danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy všeobecných súdov, podklad na rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava obsiahnutá najmä v Občianskom zákonníku. Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú stabilizované   v pomerne   rozsiahlej   judikatúre   všeobecných   súdov,   kde je upravená   aj metodika postupu všeobecných súdov v týchto sporoch. I keď na priebeh konania mohol mať vplyv väčší počet účastníkov (a zmeny v dôsledku ich úmrtí), ústavný súd vychádzajúc zo   samotnej   dĺžky   konania,   jeho   priebehu   a doteraz   dosiahnutých   výsledkov   však konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali doterajší priebeh konania jeho zložitosťou.   Okresný   súd   sa   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   k zložitosti   veci   ani nevyjadril.

2) Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri   hodnotení   postupu   podľa   tohto   kritéria   ústavný   súd   na   jednej   strane poznamenáva, že sťažovatelia pripisovali veci veľký význam, pretože boli právne zastúpení advokátkou a zúčastňovali sa všetkých relevantných pojednávaní, podali aj sťažnosť na zbytočné   prieťahy v konaní,   ale na druhej   strane   ústavný   súd   konštatuje,   že   ich   právna zástupkyňa čiastočne prispela k zdĺhavému priebehu konania (najmä v rokoch 1993, 1994 až   1997),   keď   na   výzvy   (urgencie)   okresného   súdu   za   účelom   upresnenia   pasívne legitimovaných účastníkov) nereagovala včas a v lehotách, ktoré jej boli určené, čo musel ústavný súd   zohľadniť pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Navyše treba k tomu uviesť, že v tom čase, keď bol okresný súd nečinný, sa o vec nezaujímali.

3) Napokon   ústavný   súd   z hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný   postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní.   Ústavný   súd   poukazuje   na   to, že predmetom   posúdenia   je   spor,   ktorý   začal   11. októbra 1989,   avšak   vzhľadom   na   to, že zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej pôsobnosti, relevantné obdobie, v ktorom možno skúmať, či došlo alebo nedošlo k zbytočným   prieťahom   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   začína   od   15. februára 1993 (m. m. I. ÚS 52/01, IV. ÚS 387/04). V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že ak nie je v zásade oprávnený skúmať a rozhodnúť o porušení základného práva pred 15. februárom 1993, neznamená to, že pri celkovom hodnotení, či za obdobie, ktoré od 15. februára 1993 uplynulo,   došlo   alebo   nedošlo   k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nemôže tiež zohľadniť stav konania k uvedenému dátumu (IV. ÚS 277/04).

Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že takmer celý priebeh konania je poznačený neefektívnosťou jeho postupu, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. I keď v priebehu viac ako 19-ročného konania bolo zistené iba jedno väčšie obdobie   nečinnosti   v trvaní   50   mesiacov,   od   27.   septembra   1993,   keď   bolo   odročené pojednávanie,   až   do   26.   novembra   1997,   keď   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľov na upresnenie okruhu účastníkov (v tomto období okresný súd iba vyzýval neefektívne právnu zástupkyňu na upresnenie pasívne legitimovaných účastníkov a zisťoval stav dedičských konaní po účastníkoch, ktorí zomreli), a okresnému súdu nemožno vytknúť inú dlhodobejšiu nečinnosť ako 9 mesiacov (napr. v roku 2001), ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy. V priebehu celého konania okresný   súd   nepostupoval   v konaní   dôsledne,   neorganizoval   svoju   prácu   tak,   aby   v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej.   I keď   vo   veci   rozhodol   rozsudkom   ešte   v roku   1991,   jeho   rozhodnutie   bolo nadriadeným súdom pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušené. Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva aj zo skutočnosti, že i keď nariadil spolu viac ako 31 termínov pojednávaní a vo veci rozhodol neskôr aj ďalšími tromi rozsudkami (14. novembra 2001, 13. februára 2004 a 13. januára 2006), tieto rozsudky boli odvolacím súdom v napadnutej zamietajúcej   časti   zrušené   a do   dňa   rozhodnutia   ústavného   súdu   nie   je   celé   konanie o predmete sporu právoplatne skončené.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8 C 994/89 bolo porušené základné právo   sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľov prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 8 C 994/89 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia spolu v sume 1,5 mil. Sk každému v sume 300 000 Sk za ujmu, ktorá im bola spôsobená v priebehu 19-ročného sporu, osobitne s ohľadom na sťažovateľa v prvom rade, ktorý podal návrh na všeobecný súd ešte v roku 1989.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Pri   jeho   priznaní   ústavný   súd   vychádzal zo skutočnosti,   že   sťažovatelia   si   uplatnili   nárok   na   ochranu   základného   práva na prerokovanie   bez   zbytočných   prieťahov   v spore,   ktorého   doterajšie   trvanie   nemožno ničím ospravedlniť. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľov spravodlivo žiadať,   aby   čakali   na   výsledok   súdneho   sporu   takú   neprimerane   dlhú   dobu,   a nie   je akceptovateľné ani to, aby bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v ich prípade.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku predmetného konania a zistené zbytočné prieťahy, berúc   do úvahy   aj   konkrétne   okolnosti   prípadu   (správanie   sťažovateľov   a ich   právnej zástupkyne   opísané   v časti   II   bode   2   tohto   nálezu),   s prihliadnutím   na   povahu   veci   a predmet   sporu,   ako   aj   skutočnosť, že   sťažovatelia v druhom   až   piatom   rade   sa   stali účastníkmi konania až v roku 2001), ústavný súd dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie   podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   v sume   150 000 Sk   pre sťažovateľa v prvom rade, po 70 000 Sk pre sťažovateľov v druhom až piatom rade, ktoré je   okresný   súd   povinný   uhradiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu,   je   za   porušenie základného   práva   sťažovateľov   primeranou   satisfakciou   spojenou   s porušením   ich základného práva. Preto ich žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel.

Ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátkou   JUDr. V.   K. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania v sume 35 845 Sk, ktoré bližšie nešpecifikovali.

Pri   určení   náhrady   trov   vychádzal   ústavný   súd   z priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 17 822 Sk, z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2007 patrí odmena pre každého sťažovateľa v sume   2   970   Sk   a   z priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 19 056 Sk, a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí odmena pre každého sťažovateľa v sume 3 176 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. V prípade jedného zo sťažovateľov tvorí táto náhrada trov za jeden úkon v roku 2007 (2 376 Sk a k tomu 1 x 178 Sk režijný paušál) a v roku 2008 (2 541 Sk a k tomu 1 x 190 Sk režijný paušál). Piatim sťažovateľom priznal ústavný súd úhradu za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2007 (prevzatie a prípravu zastúpenia) a v roku 2008 (podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov v celkovej sume 26 425 Sk.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2008