znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 152/02-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   K.   Ő.,   bytom   B.,   pre   namietané   porušenie   jeho základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj pre porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Komárne v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-120/20-KN-2002 SR a postupom Okresnej prokuratúry v Komárne v uvedenej trestnej veci vedenej pod sp. zn. Pv 354/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. K. Ő.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra 2002 doručená sťažnosť Mgr. K. Ő., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie   svojich   základných   práv   zaručených   v čl.   46   ods.   1   a   čl.   47   ods.   3   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Komárne v trestnej veci vedenej pod sp. zn.   ČVS:   OÚV-120/20-KN-2002   SR   a   postupom   Okresnej   prokuratúry   v Komárne v uvedenej trestnej veci vedenej pod sp. zn. Pv 354/02.

Uznesením sp. zn. ČVS: OÚV-120/20-KN-2002 SR z 26. marca 2002 začal Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru v Komárne (ďalej len „okresný úrad vyšetrovania“) podľa   § 160 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona a súčasne podľa   § 163   ods.   1   Trestného   poriadku   začal   v uvedenej   veci   stíhať   sťažovateľa   ako obvineného.

Po tom, čo vyšetrovateľka okresného úradu vyšetrovania v zmysle § 166 Trestného poriadku   uznala   vyšetrovanie   za   skončené   a jeho   výsledky   za   postačujúce   na   podanie obžaloby, umožnila sťažovateľovi, jeho obhajkyni a poškodenému preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Sťažovateľ 27. júna 2002 osobne doručil okresnému úradu vyšetrovania písomný návrh na doplnenie vyšetrovania, v ktorom žiadal o vypočutie troch svedkov vo svoj prospech a uviedol ich mená a adresy. Vyšetrovateľka okresného úradu vyšetrovania návrh na doplnenie dokazovania zamietla z dôvodu, že „skutkový stav v trestnej   veci   v priebehu   vyšetrovania   bol   náležite   objasnený   a vykonanie   ďalšieho dokazovania   už   nie   je   potrebné“.   O zamietnutí   návrhu   na   doplnenie   dokazovania sťažovateľa písomne vyrozumela listom sp. zn. ČVS: OÚV-120/20-KN-2002 SR z 28. júna 2002 (doručeným mu 19. júla 2002) a spis predložila okresnému prokurátorovi v Komárne (ďalej len „okresný prokurátor“) s návrhom na podanie obžaloby.  

Okresný prokurátor po preskúmaní spisového materiálu v zmysle ustanovenia § 176 ods. 1 Trestného poriadku podal 2. júla 2002 na sťažovateľa na Okresnom súde Komárno obžalobu pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona.  

Písomným   podaním   z 22.   júla   2002   osobne   doručeným   Okresnej   prokuratúre v Komárne v ten istý deň sťažovateľ žiadal, aby okresný prokurátor vzal podľa § 182 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu späť, zrušil opatrenie vyšetrovateľky, ktorým odmietla návrh sťažovateľa   na   doplnenie   dokazovania   z 27.   júna   2002,   a vrátil   jej   vec   s pokynom   na doplnenie vyšetrovania, resp. doplnil vyšetrovanie vykonaním navrhovaných dôkazov.

Okresný prokurátor listom z 25. júla 2002 č. k. Pv 354/02-87 sťažovateľovi oznámil, že s postupom vyšetrovateľky, ktorá odmietla ním navrhované doplnenie vyšetrovania, sa stotožnil   a že   obžalobu   v uvedenej   trestnej   veci   doručil   2.   júla   2002   na   Okresný   súd Komárno.   Taktiež   sťažovateľa   upozornil,   že   doplnenie   dokazovania   môže   navrhnúť   aj v konaní pred súdom.

Podnetom   z 12.   augusta   2002   žiadal   sťažovateľ   Krajskú   prokuratúru   v Nitre o preskúmanie   zákonnosti   postupu   okresného   prokurátora.   Krajská   prokuratúra   v Nitre podnet   sťažovateľa   odložila   bez   prijatia   ďalších   opatrení   ako   nedôvodný.   O spôsobe vybavenia   podnetu   bol   sťažovateľ   vyrozumený   listom   Krajskej   prokuratúry   v Nitre z 22. augusta 2002, ktorý mu bol doručený 2. septembra 2002.  

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľ   namietal,   že   okresný   úrad vyšetrovania,   ako   aj   okresný   prokurátor   mu   svojím   postupom   v uvedenej   trestnej   veci (neakceptovaním   návrhu   na   výsluch   svedkov   v jeho   prospech)   neumožnili   uplatniť v prípravnom konaní jeho práva (ako obvineného), čo je v rozpore s § 2 ods. 13 a § 33 ods. 1 v spojení s § 166 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy, čím porušili čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru.

Domáhal   sa   taktiež   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške 500 000 Sk dôvodiac charakterom a rozsahom namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd   a obavou   z možnosti   nepriaznivého   vývoja   ďalšieho   konania   v dôsledku   tohto porušenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, že k zásahu do jeho základných práv   malo   dôjsť   v dôsledku   toho,   že okresný   úrad   vyšetrovania   a   okresný   prokurátor neakceptovali jeho návrh na doplnenie dokazovania v prípravnom konaní v jeho trestnej veci výsluchom svedkov v jeho prospech, a tak mu svojím postupom neumožnili uplatniť v prípravnom konaní jeho práva (ako obvineného), čo je v rozpore s § 2 ods. 13 a § 33 ods. 1 v spojení s § 166 Trestného poriadku v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy, čím porušili čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru.

Podľa § 33 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,   ktoré   sa   mu   kladú   za   vinu,   a   k   dôkazom   o   nich,   nie   je   však   povinný vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. (...) Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o   jeho právach poučiť   a poskytnúť mu   plnú možnosť na ich uplatnenie (ods. 3 citovaného ustanovenia).

Podľa § 12 ods. 1 Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom   konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán.

Podľa § 12 ods. 8 Trestného poriadku pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.

Podľa § 186 písm. e) a f) Trestného poriadku predseda senátu nariadi predbežne prejednanie obžaloby, ak má za to, že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby, alebo že vec nie je v potrebnom rozsahu objasnená z hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje rozhodnutie.

Zo   skutočností   uvedených   sťažovateľom   v jeho   sťažnosti   je   zrejmé,   že   konanie v trestnej veci, v ktorej je stíhaný pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods.   1   písm.   a)   a   ods.   2   písm.   a)   Trestného   zákona,   stále   prebieha   a vec   v   súčasnosti prejednáva a rozhoduje Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa.  

Sťažovateľ   sa   teda   ochrany   svojich   základných   práv   a slobôd,   porušenie   ktorých namieta   v konaní   pred   ústavným   súdom,   môže   využitím   oprávnení,   ktoré   mu   priznáva ustanovenie § 33 ods. 1 a 3 v spojení s § 12 ods. 1 a 8 Trestného poriadku, domáhať priamo v trestnom   konaní   pred Okresným   súdom   Komárno   a v prípade   neakceptovania   aj prostredníctvom odvolania pred súdom odvolacím.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ústavnú ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   súdy   (všeobecné)   rozhodujú   v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Rozhodovanie   v trestnej   veci   sťažovateľa   teda   ústava   zveruje   do   právomoci všeobecných súdov, pričom tieto sú v plnej miere oprávnené a v zmysle § 186 písm. e) a f) Trestného poriadku aj povinné v trestnom konaní skúmať aj skutočnosti, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal.

S ohľadom na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002