znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 151/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Spišská Nová Ves sp. zn. 2 Pv 695/07 z 18. decembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2008   doručená   sťažnosť   Ing.   D.   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry   Spišská   Nová   Ves   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   sp. zn.   2   Pv   695/07 z 18. decembra 2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru   v S.   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo“)   sp. zn.   ČVS: ORP-584/OVK-SN-2007 z 19. novembra 2007 bolo proti sťažovateľovi začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú   okresná   prokuratúra   napadnutým   uznesením   zamietla   ako   nedôvodnú.   Sťažovateľ v sťažnosti   tvrdí,   že   okresná   prokuratúra   svoje   rozhodnutie   nijako   neodôvodnila a nezaoberala   sa   dôvodmi,   ktoré   uviedol   v sťažnosti.   Jej   rozhodnutie   je   arbitrárne. V nadväznosti na uvedené sa sťažovateľ odvoláva na judikatúru ústavného súdu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález: „1. Základné právo sťažovateľa Ing. D. Č., podľa čl. 46 ods. (1) a (2), čl. 48 ods. (2) Ústavy   Slovenskej   republiky   ako   aj   právo   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. (6) ods. (1)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. 2 Pv 695/2007 zo 18. decembra 2007 porušené bolo.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Okresnej   prokuratúry v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 2 Pv 695/2007 zo 18. decembra 2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3.   JUDr.   M. K.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   7.938,-Sk (slovom   sedemtisícdeväťstotridsaťosem   slovenských   korún)   ktoré   je   povinná Okresná prokuratúra   v Spišskej   Novej vyplatiť   právnemu   zástupcovi   JUDr.   M. K.,   Advokátska kancelária, M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

K   namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   uznesením   okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 695/07 z 18. decembra 2007

Ešte pred tým, než sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránku veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“), sa ňou môže ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa § 49   zákona   o ústavnom   súde   ako   prostriedku   ochrany   ústavou   (alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita.

Podľa   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nie   je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

To   znamená,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   možno   ústavnému   súdu   podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na ochranu   jeho   práva   poskytuje.   V opačnom   prípade   je   sťažnosť neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany   a pred   tým,   než   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o ochranu   ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa   § 31   ods. 1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   ustanovenia   § 32   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania.   V   odôvodnených   prípadoch   rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku 1   len   vtedy,   ak   obsahuje nové   skutočnosti.   Ďalším   opakovaným   podnetom   sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Z dosiaľ   uvedeného   vyplýva,   že   vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto   prostriedku   nápravy   v rámci   sústavy   orgánov   prokuratúry   Slovenskej   republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Vzhľadom   na to ústavný súd   zotrváva   v súlade so   svojou   doterajšou   judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov (napr. III. ÚS 152/03).

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   podnet   v   zmysle   § 31   ods. 2   zákona o prokuratúre   a opakovaný   podnet   podľa   § 34   zákona   o prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv, ktoré   uplatnil sťažovateľ, m. m.   IV. ÚS 158/03,   IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05,   I. ÚS 186/05,   II. ÚS 94/06,   I. ÚS 112/06).   Podnet   (opakovaný   podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Z uvedeného   vyplýva,   že   zákon   o prokuratúre   poskytoval   a stále   poskytuje sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona   o prokuratúre),   ktorým   sa   mohol,   resp.   môže   domáhať   preskúmania   zákonnosti napadnutého   rozhodnutia   okresnej   prokuratúry   v predmetnej   veci.   Uvedený   právny prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc krajského prokurátora (prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným   pokynom   nariadiť   prijatie   efektívnych   opatrení   v predmetnej   veci   aj   napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   nepodal   podnet   podľa   § 31   ods. 1   zákona o prokuratúre   a   súvisiacich   ustanovení   na preskúmanie zákonnosti   rozhodnutia   okresnej prokuratúry pri vybavovaní svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného riaditeľstva. Ústavný   súd   totiž   pri   posudzovaní   prípustnosti   sťažnosti,   teda   pri   skúmaní,   či v konkrétnom   prípade   boli   vyčerpané   všetky   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov, sa musí vysporiadať s tým, či príslušný opravný prostriedok môže podať sám sťažovateľ a či s podaním takéhoto opravného prostriedku sú bezprostredne spojené určité konkrétne právne dôsledky, ktoré sa môžu pozitívne prejaviť v právnej sfére sťažovateľa. V prípade podnetu podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre možno na obe nastolené otázky odpovedať kladne.

Argumentáciu   sťažovateľa,   ktorý   je   zastúpený   advokátom,   preto   relevantne neodôvodňuje podľa názoru ústavného súdu nevyužitie všetkých právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu práv poskytuje. Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej   moci,   ktorý   mu   má   poskytnúť ochranu   označených   porušení   základných   práv. Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   sťažovateľ,   ak   sa domnieva,   že   okresná   prokuratúra porušila jeho základné práva, nevyužil (hoci mohol, mal a dosiaľ môže využiť) tie právne prostriedky, ktoré mu zákon účinne poskytuje na ochranu voči rozhodnutiu ním označeného orgánu činného v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by prípadne mohla vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Sťažovateľ podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až 36 zákona o prokuratúre nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní ako podaná predčasne podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Treba poznamenať, že citované ustanovenia § 31 a § 36 zákona o prokuratúre sa týkajú všetkých   konaní   a postupov   v ňom   vymenovaných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sú   pri výkone   svojich   právomocí   povinné priamo   aplikovať ústavu   ako prameň   práva   vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4 ústavy).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2008