znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 151/02-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., bytom G., R. K., bytom G., Ž. K., bytom G., M. K., bytom G., J. L., bytom G., R. K., bytom G., R. Č., bytom G., M. B., bytom G., R. K., bytom G., a J. K., bytom P., zastúpených advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., pre namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   zaručeného v čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako aj pre porušenie   ich   práva   na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   úradu   vyšetrovania   Policajného   zboru   v Poprade   v   trestnej   veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   J.   K.,   R.   K.,   Ž.   K.,   M.   K.,   J.   L.,   R.   K.,   R.   Č.,   M.   B.,   R.   K.   a J.   K. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra 2002 doručená sťažnosť J. K., bytom G., R. K., bytom G., Ž. K., bytom G., M. K., bytom G., J. L., bytom G., R. K., bytom G., R. Č., bytom G., M. B., bytom G., R. K., bytom G., a J.   K.,   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   S.   J., Advokátska kancelária, B., ktorou namietali porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“), ako   aj   pre   porušenie   ich   práva   na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Poprade (ďalej len „okresný úrad vyšetrovania“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002.

Uznesením sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002 z 1. marca 2002 začal okresný úrad vyšetrovania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a 3 Trestného zákona, trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

K uvedeným trestným činom malo dôjsť 28. februára 2002 v obci G., okres P., po konflikte medzi M. K. a čašníčkou I. S. v miestnom pohostinstve P., keď doposiaľ nezistená skupina osôb (v počte asi 30) prišla približne o 21.45 h do rómskej osady v obci G., pričom viacerí z tejto skupiny mali v rukách baseballové palice a kričali „cigáni poďte von, lebo vás pozabíjame“. Zároveň palicami a kameňmi porozbíjali okná na domoch č. 69, 67, 61, do ktorých aj vnikli, opätovne sa vyhrážali prítomným Rómom a v týchto domoch poškodili zariadenie. Pri odchode z rómskej osady v G. – F. uvedení neznámi páchatelia napadli okolo prechádzajúcich R. K. a M. K., ktorým spôsobili zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie.

Uznesením   okresného   úradu   vyšetrovania   sp.   zn.   ČVS:   OÚV-146/10-PP-2002 z 13. marca 2002 bolo začaté trestné stíhanie aj vo veci trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods.   1 a 2 Trestného zákona a taktiež vo vzťahu k poškodenému R. K. došlo k prekvalifikovaniu skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na pokus trestného činu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 8 ods. 1 k § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1 Trestného zákona a vo vzťahu k poškodenému M. K. na trestný čin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 221 ods.   1 a ods.   2 písm. b) Trestného zákona.

Uznesením   okresného   úradu   vyšetrovania   sp.   zn.   ČVS:   OÚV-146/10-PP-2002 z 26. júna 2002 bolo trestné stíhanie vo vyššie uvedenej veci podľa § 173 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Proti   uzneseniu   o prerušení   trestného   stíhania   podali   J.   K.   a R.   K.,   zastúpení splnomocnencom Dr. C. I., sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry v Poprade uznesením č. k. 2 Pv 217/02-64 zo 17. júla 2002 zamietla ako podanú neoprávnenými osobami   s odôvodnením,   že   ustanovenie   §   173   ods.   4   Trestného   poriadku   neoprávňuje poškodeného na podanie sťažnosti proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania, pričom v zmysle § 142 ods. 1 (alinea prvá) Trestného poriadku môže sťažnosť podať osoba, ak neustanovuje   zákon   niečo   iné,   ktorej   sa   uznesenie   priamo   dotýka   alebo   ktorá   dala   na uznesenie podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje. Za uznesenie, ktoré sa poškodeného priamo dotýka, možno považovať iba také uznesenie, ktorým sa rozhoduje priamo o jeho nárokoch, na ktoré je oprávnený podľa § 43 Trestného poriadku. Uznesením o prerušení trestného stíhania sa o nárokoch poškodeného nerozhoduje, a preto v zmysle § 148 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bolo potrebné sťažnosť poškodených ako podanú osobami neoprávnenými zamietnuť.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia namietali: „Vzhľadom k tomu, že právny poriadok SR neupravuje právo poškodeného na riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o prerušení veci, uznesenie OÚV PZ v Poprade zo dňa 26. 6. 2002 pod ČVS: OUV-146/10-PP-2002,   spĺňa   požiadavku   právoplatného   rozhodnutia   v zmysle   čl.   127 Ústavy   Slovenskej   republiky.   V danej   veci   teda   sťažovateľ   vyčerpal   riadne   opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.“

Podľa názoru sťažovateľov „v predmetnej veci nedošlo k dôkladnému a efektívnemu vyšetreniu   vedúcemu   k identifikácii   a potrestaniu   zodpovedných   osôb   zo   spáchania trestného činu“.

Právny   zástupca   sťažovateľov   v sťažnosti   ďalej   uviedol:   „Právo   na   súdnu   a inú právnu   ochranu   ako   základné   ľudské   právo,   zakotvené   v Ústave   je   základným a nevyhnutným   predpokladom   reálneho   uplatnenia   všetkých   ostatných   základných   práv a slobôd. (...) Oprávňuje občana uplatňovať základné ľudské práva a slobody voči štátu prostredníctvom   súdov   a iných   orgánov   verejnej   správy.   Konkrétne   podmienky a podrobnosti   o súdnej   a inej   právnej   ochrane   ustanovujú   ďalšie   zákony   a procesné predpisy,   v tomto   prípade   Trestný   poriadok.   Podľa   §   2   ods.   5   Tr.   por.   orgány   činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti   obvinenému,   ako   aj   okolnosti,   ktoré   svedčia   v jeho   prospech   a v oboch   smeroch vykonávajú   dôkazy,   nečakajúc   na   návrh   strán.   V danom   prípade   OÚV   PZ   v Poprade nepostupoval   spôsobom,   aký   mu   zákon   ukladá.   Dohovor   o odstránení   všetkých   foriem diskriminácie   zaväzuje   štáty   k tomu,   aby   zakázali   a odstránili   rasovú   diskrimináciu   vo všetkých   jej formách.   (...)   Z výpovedí   poškodených   vyplýva, že   útok na ich   osoby   bol motivovaný pomstou ale hlavne rasovou neznášanlivosťou, pričom orgány činné v trestnom konaní tejto problematike nevenovali primeranú pozornosť.“  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia   v konaní   pred   ústavným   súdom   namietali,   že   k zásahu   do   ich základných práv malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný úrad vyšetrovania prerušil trestné stíhanie vo veci aj napriek tomu, že pred prerušením trestného stíhania neurobil všetko, čo bolo potrebné na zabezpečenie jeho úspešného vykonania, poukazujúc na skutočnosť, že viacerí   svedkovia   -   poškodení   označili   vo   svojich   svedeckých   výpovediach,   ako   aj   pri rekognícii vykonanej 10. apríla 2002 osoby, ktoré boli v inkriminovanom čase na mieste činu   a mohli   vidieť   jeho   páchateľov,   a poškodený   M.   K.   označil   pri   rekognícii   na predložených fotografiách osobu, ktorá ho bila palicou (bol si istý na 60 %), a J. K. osobu, ktorá   bola   v jeho   dome   a bila   sa   s ním   (udával,   že   si   je   istý   na   70   -   80   %).   Podľa sťažovateľov neboli podmienky na prerušenie konania, pretože orgány činné v trestnom konaní mali možnosť konať ďalej, zistiť a vypátrať páchateľov trestných činov.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   167   Trestného   poriadku   obvinený a poškodený   majú právo   kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou.   Túto   žiadosť,   ktorú   treba   prokurátorovi   ihneď   predložiť,   musí   prokurátor   bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

Podľa § 174 Trestného poriadku dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (ods. 1).

Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený:

a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov, b) vyžadovať od vyšetrovateľa alebo od policajného orgánu alebo od príslušného orgánu (§ 88c ods. 3) spisy vrátane spisov vo veciach, v ktorých nebolo začaté trestné stíhanie,   dokumenty,   materiály   a   správy   o   spáchaných   trestných   činoch   za   účelom previerky, či vyšetrovateľ alebo policajný orgán včas začína trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c)   zúčastniť   sa   na   vykonávaní   úkonov   vyšetrovateľa   alebo   policajného   orgánu, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa tohto zákona pre vyšetrovateľa alebo policajný orgán a proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

d) vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi pokynmi na doplnenie,

e) zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami; pri uznesení podľa § 159, uznesení o zastavení a prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci   môže   tak   urobiť   do   pätnástich   dní   od   doručenia   uznesenia;   ak   rozhodnutie vyšetrovateľa a policajného orgánu nahradil vlastným rozhodnutím inak než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, proti jeho   rozhodnutiu   je   prípustná   sťažnosť   v   rovnakom   rozsahu   ako   proti   rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

f)   odňať   ktorúkoľvek   vec   určitému   vyšetrovateľovi   alebo   policajnému   orgánu a urobiť   opatrenie,   aby   vec   bola   prikázaná   inému   vyšetrovateľovi   alebo   policajnému orgánu,

g) nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo vykonané vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.  

Sťažovatelia sa teda ochrany svojich základných práv a slobôd, porušenie ktorých namietajú   v konaní   pred   ústavným   súdom,   môžu   využitím   oprávnení,   ktoré   im   ako poškodeným priznáva ustanovenie § 167 Trestného poriadku, domáhať priamo v trestnom konaní   na Okresnej   prokuratúre   v Poprade,   ktorá   má   podľa   ustanovenia   §   174   ods.   2 písm. a) a c) Trestného poriadku právomoc vydať pokyn, aby sa v prerušenom trestnom stíhaní   pokračovalo,   prípadne   rozhodnúť   o pokračovaní   v prerušenom   trestnom   stíhaní, a v prípade neakceptovania ich žiadosti môžu využiť aj právne prostriedky priznané im § 31 a nasl.   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   a domáhať   sa   preskúmania   zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní prostredníctvom podnetu.

Sťažovatelia ani jeden z vyššie uvedených právnych prostriedkov nápravy, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení, doteraz nevyužili, ale obrátili sa so sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy na ústavný súd.

S ohľadom na uvedené dôvody ústavný súd ich sťažnosť na základe § 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002