znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 150/2016-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., Štúrova 20, Košice, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.40 D 1189/2002, Dnot 2/2014 (pôvodne Dnot 238/2002) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podanímz 28. apríla 2015, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 40 D 1189/2002, Dnot 2/2014 [(pôvodne Dnot 238/2002) ďalej aj „napadnutékonanie okresného súdu“].

Sťažovateľ okrem iného uviedol:«K porušeniu môjho práva ako sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) došlo a dochádza v doposiaľ právoplatne neskončenom dedičskom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 40D/1189/2002, D not 02/2014 (predtým D not 238/2002), v právnej veci prejednania dedičstva po nebohom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, naposledy bytom ⬛⬛⬛⬛, zomrelom dňa, v ktorom som účastníkom - dedičom ja a moja sestra ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛,, tým, že súd (súdny komisár) v uvedených časových intervaloch nevykonal žiadny úkon:

- 05.10.2002 - úmrtie poručiteľa

- 03.12.2002 - termín prvého dedičského pojednávania na notárskom úrade, ktoré sa nekonalo

- 21.07.2003 - výzva súdneho komisára na predloženie dokladov

- 24.01.2008 - druhé dedičské pojednávanie na notárskom úrade, ktoré sa uskutočnilo viac ako štyri a pol roka od posledného úkonu súdneho komisára

- 09.06.2008 - uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 40D/1189/2002, ktorým sa rozhodlo o určení čistej hodnoty dedičstva, o nadobudnutí dedičstva dedičmi a o odmene notára a náhrade jeho hotových výdavkov

- 09.06.2008 - uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 40D/1189/2002 o uložení povinnosti uhradiť súdny poplatok

- 07.07.2008 - odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II o určení čistej hodnoty dedičstva, nadobudnutí dedičstva dedičmi a odmene notára a náhrade jeho hotových výdavkov

- 15.07.2008 - uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 40D/1189/2002 o uložení povinnosti sťažovateľovi doplniť jeho odvolanie podpisom a potrebným počtom rovnopisov

- 28.08.2009 - uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 10CoD/11/2008, ktorým súd potvrdil odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie v I. výroku a zrušil v II. a III. výroku a v tom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie, pričom vec nie je toho času ešte stále právoplatne skončená.

Od začiatku dedičského konania na Okresnom súde Košice II do dnešného dňa uplynulo viac ako 12 rokov a predmetná vec nebola do dnešného dňa právoplatne skončená.»

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru napadnuté konanie nie jeskutkovo ani právne zložité, že ako účastník konania„pristupoval ku konaniu zodpovedne, na jednotlivé úkony a výzvy súdu (súdneho komisára) reagoval promptne a poskytol potrebnú súčinnosť“.

Ďalej sťažovateľ uviedol:„Mám za to, že popri súdnom komisárovi pochybil aj samotný súd, najmä s poukazom na jeho zákonné povinnosti upravené v §6, §100, §101 a §114 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pochybenie súdu však vidím najmä v nenaplnení oprávnenia a povinnosti, ktorá vyplýva z ust. §175zb Občianskeho súdneho poriadku, kedy mal súd odňať vec pre nezabezpečenie plynulosti konania a niekoľkoročné prieťahy.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 40D/1189/2002, D not 2/2014 (predtým 238/2002) porušené bolo.

2) Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. 40D/1189/2002, D not 2/2014 (predtým 238/2002) prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môžepri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšejpochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahomv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej mocinemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a topre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánua základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situáciaalebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,III. ÚS 342/08).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, žemusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základnýchpráv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohrávaaj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahudo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto právďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02).

III.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenostitvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu a povereného súdnehokomisára v konaní vedenom pod sp. zn. 40 D 1189/2002, Dnot 2/2014 (pôvodneDnot 238/2002) malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.40 D 1189/2002, Dnot 2/2014 (pôvodne Dnot 238/2002) zistil pre rozhodnutie vo veci tietorozhodujúce skutočnosti:

Na základe oznámenia o úmrtí nebohého ⬛⬛⬛⬛ (zomrel ⬛⬛⬛⬛ )začalo 11. októbra 2002 pred okresným súdom konanie v dedičskej veci pod pridelenousp. zn. 40 D 1189/2002. Okresný súd podľa § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len,,OSP“) 5. novembra 2002 poveril notára ⬛⬛⬛⬛, aby ako súdnykomisár vykonal potrebné úkony vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi

. Poverený súdny komisár vykonával úkony v dedičskej veci až do 15. augusta2014, kedy okresný súd konaním vo veci prejednania dedičstva poveril notárku

Súdna komisárka 18. marca 2015 nariadila termín pojednávania na 20. apríl 2015a sťažovateľ prevzal predvolanie na predmetné pojednávanie 24. marca 2015.

Podaním doručeným okresnému súdu 2. apríla 2015 namietal sťažovateľ prieťahyv napadnutom konaní a okrem iného uviedol:„... podávam sťažnosť na prieťahy v konaní a očakávam stanovisko predsedu súdu.“

Dňa 16. apríla 2015 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť, v ktorej sťažovateľnamietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a povereného súdneho komisára v napadnutomkonaní.

Zo zápisnice o pojednávaní sp. zn. 40 D 1189/2002, Dnot 2/2014 napísanejna notárskom úrade poverenej komisárky 20. apríla 2015 vyplýva, že účastníci konania,dedičia, uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorú okresný súd uznesenímzo 4. mája 2015 schválil a ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. mája 2015.

IV.

Ústavný súd po zhodnotení priebehu napadnutého konania konštatuje, že boloneúmerne zdĺhavé a taktiež postihnuté nečinnosťou, no na druhej strane sťažovateľ riadnea včas neuplatnil právne prostriedky nápravy, ktoré mal k dispozícii.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že podľa § 38 ods. 1 OSP súdpoverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo, a v prípadoch, keď sú splnenépodmienky uvedené v § 175 zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súddodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čomu ich súd oznámil. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže notárovi odňaťpoverenie. Podmienky, za ktorých súd môže odňať poverenie, sú obsiahnuté v § 175zb OSP.

Podľa § 175zb OSP súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriekpredchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potompoverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.

Návrh na odňatie poverenia notárovi ako súdnemu komisárovi možno považovaťza účinný prostriedok nápravy, pretože na základe tohto odňatia poverenia môže byťpoverený úkonmi súdneho komisára iný notár, ak doterajší notár spôsoboval v konanízbytočné prieťahy. O odňatí poverenia notárovi rozhoduje súd na základe návrhu účastníkadedičského konania.

Ústavný súd poukazuje na to, že z obsahu predloženého súdneho spisu anizo sťažnosti a k nej pripojených príloh nevyplýva, že by sa sťažovateľ v zmysle§ 175zb OSP dožadoval na okresnom súde odňatia poverenia konajúceho notára ⬛⬛⬛⬛ alebo že by sa podľa Notárskeho poriadku na jeho postup sťažovalna Notárskej komore Slovenskej republiky.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nepostupoval v súlades právnou zásadou rešpektovanou už od časov práva rímskehovigilantibus iura scriptasunt(právo patrí bdelým, t. j. tým, ktorí sa o svoje veci starajú), vyjadrujúcouzodpovednosť účastníka konania za využitie prostriedkov ochrany individuálnychhmotných, ako aj procesných práv.

Ústavný súd pri posudzovaní veci nemohol tiež prehliadnuť, že sťažovateľ nepodalpredsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní v čase nečinnosti pôvodnepovereného súdneho komisára, ale až 2. apríla 2015, keď konaním poverená nová súdnakomisárka začala vo veci konať. Navyše, túto sťažnosť podal v čase, keď už malz doručeného predvolania, ktoré prevzal 24. marca 2015, vedomosť o pojednávanínariadenom súdnou komisárkou na 20. apríl 2015. Sťažovateľ taktiež nevyčkal na odpoveďpredsedu okresného súdu o vybavení jeho sťažnosti na prieťahy ani na uskutočneniepojednávania nariadeného súdnou komisárkou, pričom 16. apríla 2015 bola doručenáústavnému súdu jeho sťažnosť. O štyri dni neskôr, 20. apríla 2015, sťažovateľna pojednávaní u súdnej komisárky uzavrel dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorú okresnýsúd schválil uznesením zo 4. mája 2015 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. mája 2015.Poukazujúc na tieto okolnosti ústavný súd sťažnosť podanú ústavnému súdu vyhodnotil akoevidentne účelovú.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že pri predbežnomprerokovaní sťažnosti bola už právna neistota sťažovateľa odstránená, a teda k porušovaniuv sťažnosti označených práv už nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť odmietol pre jejzjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľana ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016