znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 150/09-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Jána   Auxta vo veci sťažnosti H. S., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo H. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004)   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004)   p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 400 € (slovom tisícštyristo eur), ktoré jej   j e   Okresný súd Prievidza   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prievidza j e   p o v i n n ý   uhradiť H. S. trovy právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. D., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   150/09-16 z 26. mája   2009   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   H.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“) pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Prievidza   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„1. Návrhom   zo   dňa   4.   11.   2002   som   uplatnila   proti   môjmu   bývalému zamestnávateľovi   C.,   s.   r.   o.,   P.   nárok   na   náhradu   za   stratu   na zárobku   vo   výške 177 537,- Sk za chorobu z povolania za dobu od 1. 2. 2002 do 31. X. 2003. Nárok som uplatnila   aj   proti   Sociálnej   poisťovni   ústredie   Bratislava   ako   vedľajšiemu   účastníkovi z titulu zákonného poistenia zamestnávateľa.

2. Okresný   súd   uznesením   9   C   119/2002-9   zo   dňa 29.   I.   2003   konanie   proti odporcovi   zastavil,   nakoľko   tento   prešiel   do   likvidácie   a   bol   vymazaný   z   obchodného registra. Môj právny zástupca predpokladal, že súd bude pokračovať v spore proti Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava podľa §-u 251c Zák. práce, čo sa však nestalo, hoci môj právny zástupca listom zo dňa 12. 11. 2003 požiadal súd o pokračovanie vo spore.

3. Môj právny zástupca podal dňa 30. 3. 2004 na súd opakovaný návrh na náhradu za stratu na zárobku proti Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava na zaplatenie náhrady vo výške 202 567,- Sk za obdobie od 1. 2. 2002 do 31. 12. 2003 z titulu zákonného poistenia zamestnávateľa.

4. Súd na tento môj návrh zareagoval tak, že uznesením č. 10 C 51/2004-5 zo dňa 25. 10. 2004 konanie zastavil a sporový spis postúpil na vybavenie Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave. Potom sa vo veci dlho nič nekonalo a súd nevedel môjmu právnemu zástupcovi vysvetliť, kde sa sporový spis nachádza. Môj právny zástupca osobne zisťoval na Sociálnej   poisťovni   v Bratislave,   kde   sa   sporový   spis   nachádza,   ale   ani   tam sa mu nepodarilo zistiť čo sa stalo so sporovým spisom.

5. Po opakovanom pátraní po spise sa môj právny zástupca v roku 2007 dozvedel, že sporový   spis   sa   už   nachádza   na   súde   a   že   je   zaregistrovaný   pod   novým   číslom 10 C 141/2007 a žiadal súd o urýchlené vytýčenie pojednávania.

6.   Na   opakované   osobné   urgencie   súd   vytýčil   pojednávanie   na   deň   25. 9. 2007 a predpokladala   som,   že   súd   konečne   mi   náhradu   prizná,   čo   sa   však   nestalo.   Súd   iba nariadil ďalšie dokazovanie a spor dosiaľ nie je rozhodnutý.“

Podľa   sťažovateľky   súdne   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedené pod sp. zn. 10 C/51/2004) prebieha od roku 2004 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje jej právnu neistotu.

Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu v sume 1 680 € odôvodnila tým, že   dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 680 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 478,61 €.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 466/09 zo 17. apríla 2009 vyjadril okresný súd zastúpený povereným sudcom JUDr. R. Š., PhD., kde sa uvádza:«Navrhovateľka dňa 30. 3. 2004 doručila Okresnému súdu Prievidza dňa 30. 3. 2004 svoj „opakovaný“ návrh, ktorému bola pridelená sp. zn. 10C/51/2004 . K tomu treba uviesť, že   nešlo   o   „opakovaný“   návrh,   ale   návrh,   v   ktorom   právny   zástupca   správne   označil domnelý   povinný   subjekt,   teda   Sociálnu   poisťovňu.   V   uvedenom   konaní   Okresný   súd Prievidza uznesením zo dňa 25. 10. 2004, ktoré bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené   dňa   2.   11.   2004   a   správnosť,   ktorého   sťažovateľka   prostredníctvom   svojho zástupcu   prípadným   odvolaním   nespochybnila,   rozhodol   tak,   že   konanie   zastavil a po právoplatnosti   vec   postúpil   ústrediu   Sociálnej   poisťovne   v   Bratislave.   Následne   v spore   o právomoc podľa   §   8a Občianskeho súdneho poriadku   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22. 3. 2007 rozhodol tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je   daná   právomoc   Okresného   súdu   Prievidza.   Toto   uznesenie   bolo   Okresnému   súdu Prievidza doručené dňa 7. 6. 2007, pričom spis sp. zn. 10C/51/2004 bol Okresnému súdu Prievidza   vrátený   Sociálnou poisťovňou   1.   8.   2007   a   veci   bola pridelená nová sp.   zn. 10C/141/2007 . Vzhľadom na uvedené považujeme sťažnosť sťažovateľky proti označenému porušovaleľovi Okresnému súdu Prievidza za obdobie od 30. 3. 2004 do 1. 8. 2007 za nedôvodnú,   keďže   v tomto   konaní   Okresný   súd   Prievidza   vo   veci   konal,   rozhodol   o zastavení   konania   a postúpení   veci   Sociálnej   poisťovni,   tento   postup   sťažovateľka   ako osoba oprávnená na podanie odvolania nespochybnila a spis sa následne nachádzal na Sociálnej poisťovni a na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Preto i prípadné nekonanie vo veci nebolo zapríčinené Okresným súdom Prievidza a sťažnosť je v tejto časti teda od podania „opakovaného“ návrhu dňa 30.3.2004 do vrátenia spisu dňa 1. 8. 2007 celkom nedôvodná.

Bezprostredne po vrátení spisu okresný súd dňa 8. 8. 2007 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky   na   doplnenie   návrhu   o   tvrdenia   a   dôkazy   rozhodné   pre   posúdenie sťažovateľkou uplatneného návrhu. Na túto výzvu reagoval právny zástupca sťažovateľky podaním doručeným súdu dňa 17. 8. 2007 a 11. 9. 2007. Návrh bol odporcovi doručený dňa 7. 9. 2007, ktorý sa k nemu vyjadril svojim podaním doručeným súdu dňa 14. 9. 2007, pričom   súd   nad   rámec   neúplných   návrhov   sťažovateľky   na   dokazovanie   vykonal i dokazovanie dožiadaním Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Následne bolo na   dňa   25.   9.   2007   nariadené   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vykonané   dokazovanie výsluchom   sťažovateľky,   z   ktorého   vyplynula   nevyhnutnosť   vykonania   ďalších   dôkazov rozhodných   pre   posúdenie   nárokov   sťažovateľky,   pričom   pojednávanie   bolo   za   týmto účelom odročené na neurčito a súd v ďalšom konaní pokračoval tak, že dožiadal viaceré subjekty na predloženie listinných dôkazov tak, aby v konaní mohol pokračovať po riadnej príprave   pojednávania.   Tento   postup   súdu   bol   sťažený   tým,   že   ošetrujúca   lekárka sťažovateľky   nereagovala   na   dožiadania   súdu,   pričom   práve   týmito   listinami   majú   byť zistené   skutočnosti,   ktoré   sú   rozhodné   pre   posúdenie   jej   nároku.   V   tomto   období sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 4. 10. 2007 doručila súdu podanie, v ktorom namiesto toho, aby riešila vecnú stránku veci, dovolávala sa údajnej závažnej procesnej chyby súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/228/2002.

Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Prievidza po 1. 8. 2007 vo veci priebežne a účelne koná, obstaráva sťažovateľkiným právnym zástupcom neúplné označené dôkazy na preukázanie   jej   nárokov,   pričom   postup   súdu   je   sťažený   tým,   že   tieto   listiny,   ktoré sú predovšetkým v dispozícií   sťažovateľky nie súdu predkladané. Vzhľadom   na uvedené je sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní za obdobie od 1. 8. 2007 doteraz nedôvodná. Vychádzajúc z uvedeného súd považuje celú sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú, keďže   Okresný   súd   Prievidza   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov v konaniach vedených pod sp. zn. 10C/141/2007, 5C/228/2002 a 10C/51/2004 neporušil. Skutočnosť, že o jej domnelých nárokoch nie je rozhodnuté, je rozhodujúcim spôsobom   ovplyvnená   nesprávnosťou   a   neúplnosťou   jej   podaní   a   konaniami   na   iných orgánoch   verejnej   moci   ako   na   Okresnom   súde   Prievidza.   Preto   je   nedôvodná aj jej sťažnosť   v   neurčitej   časti,   v   ktorej   sa   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia.   Za   celkom   zmätočnú   súd   považuje   sťažnosť   v   časti,   v   ktorej   právny zástupca   sťažovateľky,   totožný   s   jej   právnym   zástupcom   v   konaniach   vedených   na namietaných konaniach na Okresnom súde Prievidza, vyčísluje trovy právneho zastúpenia.»Predseda okresného súdu v podaní z 18. júna 2009 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľky   v podaní   zo 16.   júna   2009   uviedol,   že   netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam pre sťažovateľku.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 10 C/141/2007   (pôvodne   vedenej   pod   sp.   zn.   10   C/51/2004)   podľa   troch   označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania je náhrada straty na zárobku vo výške 202 567 Sk s prísl., ktorý   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a vec   z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   jej   ťarchu. Sťažovateľka bola v konaní aktívna a súčinnostná. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen   z hľadiska   sťažovateľkou   namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru   veci   vyplýva,   že 30.   marca   2004   sa   na   okresnom   súde   začalo   súdne konanie o náhradu za stratu na zárobku vedené pod sp. zn. 10 C/51/04. Dňa 25. októbra 2004   okresný   súd   konanie   zastavil   a postúpil   vec   Ústrediu   Sociálnej   poisťovne. Dňa 12. septembra 2006 Sociálna poisťovňa vrátila spis okresnému súdu s odvolaním sa na stanovisko   publikované v Zbierke   rozhodnutí   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky Cpj   6/06,   podľa   ktorého   rozhodovanie   o nárokoch   na   náhradu   za   stratu   na   zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých vzniknutých z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003 patrí do právomoci súdov, aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení   v znení   neskorších   predpisov.   Dňa   22.   marca   2007   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol uznesením sp. zn. Rks 7/2006 z 22. marca 2007 o tom, že na prerokovanie a rozhodnutie veci je daná právomoc okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu, ktorá bola zistená od 25. októbra 2004, keď okresný súd zastavil konanie a postúpil vec Ústrediu Sociálnej poisťovne, do 12. septembra 2006, keď Sociálna poisťovňa vrátila spis okresnému   súdu (nečinnosť   okresného   súdu 1   rok   a 11   mesiacov).   Zastavenie   konania a postúpenie veci Ústrediu Sociálnej poisťovne považuje ústavný súd za neefektívny úkon vzhľadom na to, že najvyšší súd uznesením sp. zn. Rks 7/2006 z 22. marca 2007 rozhodol o tom, že na prerokovanie a rozhodnutie veci je daná právomoc okresného súdu.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä s prihliadnutím   na doterajšiu dobu   konania a na tú skutočnosť,   že konanie na okresnom súde začalo ešte v roku 2004, konštatuje, že celková dĺžka konania (5 rokov) nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný   súd   k záveru,   že   právna   vec   sťažovateľky   nebola   prerokovaná   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal   [podobne   aj   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/141/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C/51/2004) konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie voči okresnému súdu v sume 1 680 € poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok   súdneho   konania o náhradu   na stratu   na zárobku, ktoré   nie je právoplatne skončené   ani   po   5   rokoch.   U sťažovateľky   oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľky, z princípov   spravodlivosti   a spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základného   práva   sťažovateľky, ako aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   finančné zadosťučinenie v sume 1 400 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto   nálezu   sťažovateľke,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným   s porušením označených práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 478,61 €. Základom   na   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   priemerná   mesačná   mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk).   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   (§   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde) náhradu   trov   konania   v sume   245,70 € z dôvodu   trov   právneho   zastúpenia, a to za dva úkony   právnej   služby   v   hodnote   po 115,90 €   (príprava   a prevzatie   veci a písomné   vyhotovenie   sťažnosti).   Ďalej   ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov.   Ústavný   súd   vyslovil povinnosť   okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi sťažovateľky.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009