znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 150/08-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2008 prerokoval   sťažnosť   Ing.   K.   B.,   S.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   I.   C.,   S.,   vo veci namietaného   porušenia   jeho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd uznesením   Krajského   súdu v Bratislave č. k. 5 NcC 31/2007-59 zo 6. decembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

  Sťažnosť Ing. K. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bola 4. februára 2008   doručená   sťažnosť   Ing.   K.   B. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta   porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 NcC 31/2007-59 zo 6. decembra 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že krajský súd uznesením č. k. 5 NcC 31/2007-59 zo 6. decembra 2007 rozhodol o jeho námietke zaujatosti vznesenej 20. novembra 2007 proti zákonnému sudcovi na pojednávaní tak, že sudca Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) Mgr. L. K. nie je vylúčený z prerokovania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 14 D 193/2007, ktorá sa týka obnovy dedičského konania.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   zákonný   sudca   okresného   súdu   nereagoval   na návrh jeho zástupcu B. Č. na jeho vylúčenie a napriek tomu odročil pojednávanie na 23. november 2007. Na tomto pojednávaní ho zákonný sudca požiadal, aby upresnil dôvody zaujatosti,   pričom   pokiaľ   ide   o námietku   zaujatosti   z 20.   novembra   2007   v zápisnici uviedol, že „táto sa týka okolností spočívajúcich v postupe sudcu. Súd preto na takúto námietku neprihliada a spis nadriadenému súdu nepredkladá. Na námietku zaujatosti zo dňa 23. 11. 2007 súd predloží nadriadenému súdu. Pán Č. súdu oznámil, že súdu do 10 dní svoju námietku zaujatosti ešte podrobne rozpíše (...)“.

Pán Č. riadne odôvodnil svoju námietku zaujatosti podaním z 3. decembra 2008, v ktorom   tiež   uviedol,   že   sudca   okresného   súdu   nemal   už   20.   novembra   2007   konať (odročiť   pojednávanie   na   23.   november   2007)   a vec   mal   hneď   predložiť   predsedovi okresného súdu. V závere žiadal krajský súd, aby bol sudca okresného súdu vylúčený podľa §   16   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   z prejednávania a rozhodovania veci a vec bola pridelená inému zákonnému sudcovi okresného súdu, inak sa obráti so sťažnosťou na porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na ústavný súd, pretože podľa neho doterajšie konanie okresného súdu v označenej   veci   potvrdzuje   niekoľkonásobné   závažné   procesné   pochybenia   (vyhlásenie dokazovania za skončené, nevypočutie navrhovaných svedkov, nevyžiadanie navrhovaných listinných   dôkazov),   ktoré   svedčia   o zaujatom   postupe   sudcu   okresného   súdu   v jeho neprospech.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo sťažovateľa Ing. K. B., bytom S. upravené článkom 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne uznesením vedeným pod číslom konania   5 NcC 31/2007-59 zo dňa 6. decembra 2007 bolo porušené.

2) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. decembra 2007 pod číslom konania 5 NcC 31/2007-59 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3) Sťažovateľovi Ing. K. B., S., priznáva trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 3.900.- Sk, ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný zasiať na adresu advokáta JUDr. I. C., S. v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

  O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

  Sťažovateľ podľa obsahu sťažnosti namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 NcC 31/2007 zo 6. decembra 2007 a domáha sa jeho zrušenia.

  Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným   zákonom,   ktorý   rozhodne   o jeho   občianskych   právach   a záväzkoch   alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu.

  Ústavný súd aplikujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne oprávnený a povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov   viedli   k rozhodnutiu   vo   veci   samej,   ani   preskúmavať,   či   v konaní   pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu súd vyvodil (II. ÚS 21/96). Do obsahu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov   takéhoto   výkladu   a aplikácie   s ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami o ľudských   právach   a základných   slobodách,   a do   sféry   pôsobnosti   všeobecných   súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).  

  Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že právo na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je   v občianskom   súdnom   konaní   garantované prostredníctvom   inštitútu   vylúčenia   sudcu   z jej   ďalšieho   prejednávania   pre   zaujatosť v zmysle ustanovení § 14 až 16 OSP. Obsahom tohto práva nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j. samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 ods. 1 OSP, resp. účastníka súdneho konania, ktorý podal návrh podľa § 15 ods. 2 OSP) a vylúčiť   nimi   označeného   sudcu   z ďalšieho   prejednávania   a rozhodovania   veci   pre zaujatosť. Obsahom práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prejednať   každý   návrh   oprávnenej   osoby   na   vylúčenie   sudcu   z   ďalšieho   prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 4/98, I. ÚS 27/98, II. ÚS 26/08).

  Ústavný   súd   preskúmal   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   5   NcC   31/2007 zo 6. decembra 2007, ktorým rozhodol, že sťažovateľom namietaný sudca okresného súdu nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci okresného súdu sp. zn. 14 D 193/2007, pričom   nezistil   nijakú   skutočnosť,   ktorá   by   signalizovala,   že   krajský   súd   postupoval svojvoľne a bez opory v zákone.

Krajský súd v rozhodnutí okrem iného uviedol:

„Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer veci k účastníkom alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Citované   ustanovenie   predpokladá   taký   osobný   vzťah   vlastného   záujmu   sudcu   v prejednávanej veci, alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom,   ktorý   by   pri   všetkej   snahe   o   správnosť   rozhodnutia   mohol   ovplyvniť   jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Existencia niektorej z týchto okolností nebola v danom prípade zistená.

Zástupca navrhovateľa vzniesol prvýkrát námietku zaujatosti na pojednávaní dňa 20. 11. 2007. Namietal tú skutočnosť, že súd prvého stupňa nepripustil vykonávanie ďalších dôkazov. Jedná sa preto o námietku proti postupu sudcu v konaní, na ktorú sa v náväznosti na § 14 ods. 3) v spojení s § 15a ods. 5) O. s. p. neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá.   Zástupca   navrhovateľa   na   pojednávaní   dňa   23.   11.   2007   špecifikoval vznesenú námietku zaujatosti v tom smere, že porušenie procesných pravidiel zamietnutím návrhov na doplnenie dokazovania sa javí ako pochybnosť o nezaujatosti daného sudcu. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie   však   postup   súdu,   ktorý   sa   nezhoduje   so   subjektívnymi   predstavami   a   názormi účastníka. Prípadne pochybenia sudcu procesného charakteru môžu byť odvolacím súdom preskúmané len v rámci konania   o odvolaní proti rozhodnutiu   súdu prvého   stupňa a nie v konaní o námietke zaujatosti.

V predloženej veci zástupca navrhovateľa nepreukázal žiaden kvalifikovaný dôvod pre vylúčenie Mgr. L. K. z prejednávania a rozhodovania danej veci. Takéto skutočnosti nadriadený súd nezistil ani z obsahu spisu, ani z vyjadrenia sudcu. Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.“

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia naopak vyplýva, že krajský súd sa zaoberal namietanými dôvodmi sťažovateľa, ktoré uvádza aj v sťažnosti na ústavnom súde, pričom záver o pochybnostiach o zaujatosti sudcu okresného súdu vyjadrený v uznesení (ktorým nevyhovel   námietke   sťažovateľa)   vyvodil   z posúdenia   konkrétnych   okolností   prípadu. Navyše   správne   uviedol,   že   iné   dôvody   uvádzané   sťažovateľom   (závažné   procesné pochybenia sudcu) môžu byť predmetom preskúmania len v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej, nie v konaní o námietke zaujatosti.

  Sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že krajský súd v konaní o jeho námietke zaujatosti sudcu okresného   súdu   uznesením   sp.   zn.   5   NcC   31/2007   zo 6.   decembra   2007   neuznal   ním uvádzané dôvody vylúčenia sudcu. Súčasťou označeného práva však nie je aj povinnosť súdu   uznať   dôvody   zaujatosti   uvádzané   sťažovateľom,   resp.   povinnosť   vyhovieť   jeho návrhu.

Pretože   ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   uznesením   krajského   súdu sp. zn. 5 NcC 31/2007 zo 6. decembra 2007 a namietaným porušením práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol sťažnosť sťažovateľa po   jej   predbežnom   prerokovaní   ako   zjavne   neopodstatnenú   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

  P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2008