znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 150/05-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   2.   septembra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť D. M., trvale bytom T., zastúpenej advokátom JUDr. J. Ch., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 183/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 183/00   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 183/00 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. D. M.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trnava   p o v i n n ý zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia D. M. na   účet   advokáta   JUDr.   J.   Ch.,   P.,   vo   výške   6   251,40   Sk   (slovom šesťtisícdvestopäťdesiatjeden   slovenských   korún   štyridsať   halierov)   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti návrhu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   11.   apríla 2005 doručená   sťažnosť   D.   M.,   trvale   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr.   J.   Ch.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   183/00   o neplatnosť   výpovede   z organizačných dôvodov.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   je   navrhovateľkou   v právnej   veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 183/00 o neplatnosť výpovede z organizačných dôvodov proti žalovaným v 1. rade – S., T., a v 2. rade – S. B. Žaloba bola na okresnom súde   podaná   29. júna   2000   a podľa   sťažovateľky   je   dôvodná.   Sťažovateľka   pracovala u svojho zamestnávateľa v pracovnom   zaradení personalistka. Potom   bola nezamestnaná a neskôr sa jej podarilo získať zamestnanie ako predavačka za minimálnu mzdu. Počas doby od neplatného skončenia pracovného pomeru už minula všetky svoje úspory.

Porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľka v tom, že v konaní, ktorého je účastníčkou, dochádza k prieťahom zo strany konajúceho súdu a konanie začaté v roku 2000 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené.

Sťažovateľka   si   uplatňuje   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške 250 000 Sk. Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až dosiaľ, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby je sťažovateľka v stave právnej neistoty ohľadom trvania svojho pracovného pomeru.

Sťažovateľka   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   11.   apríla   2005   a doplnenej 12. mája 2005 a 29. júna 2005 navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Trnava porušené.

2.   Okresnému   súdu v Trnave prikazuje,   aby   v konaní   sp.   zn.   14 C 183/00   konal a rozhodol bez ďalších prieťahov.

3. D. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie Sk 250.000,-, ktoré je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním z 15. augusta 2005. V tomto podaní uvádza prehľad úkonov v danej veci a poukazuje na to, že sťažnosť považuje za dôvodnú. Prieťahy v konaní boli spôsobené nadmerným zaťažením konajúcich sudkýň, ktoré z dôvodu veľkého množstva právnych vecí vo svojich oddeleniach nemohli vykonať úkony vo veci plynulejšie a v skorších termínoch. Prieťahy boli spôsobené aj tým, že sudkyňa JUDr. B. M. odišla do starobného dôchodku a sudkyňa   JUDr.   M.   M.   bola   dlhšiu   dobu   práceneschopná   a neskôr   odišla   na   materskú dovolenku.

Predsedníčka   okresného   súdu   uviedla   v podaní   z 15.   augusta   2005   v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“), že   netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Sťažovateľka   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   11.   apríla   2005   a doplnenej podaním   doručeným   ústavnému   súdu   12.   mája   2005   uviedla,   že   netrvá   na   ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 150/05-23 zo 6. júla 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosti veci, správania účastníkov a postupu súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe   týchto   hľadísk   predmetné   konanie   o neplatnosť   výpovede   z organizačných dôvodov nemožno hodnotiť ako konanie po skutkovej alebo právnej stránke zložité. Pri   kritériu   „správanie   sťažovateľa“   v preskúmavanej   veci   ústavný   súd   nezistil, žeby sťažovateľka prispela k celkovej dĺžke konania svojím správaním.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup   okresného   súdu“,   je   potrebné   uviesť, že ústavný   súd   sa   zaoberal   tvrdeniami   sťažovateľky,   resp.   jej   právneho   zástupcu a vychádzal aj z obsahu spisu.

Zo   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   v predmetnej   právnej   veci   boli vykonané tieto úkony:

Dňa 29. júna 2000 bola okresnému súdu doručená žaloba.Dňa 6. februára 2001 bol určený termín pojednávania na 4. máj 2001.Dňa 5. apríla 2001 bola žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 500 Sk.

Dňa 19. apríla 2001 bol súdny poplatok zaplatený.Dňa 4. mája 2001 sa konalo pojednávanie (účastníci boli prítomní). Pojednávanie bolo odročené za účelom predvolania svedkov.

Dňa 15.   mája 2001   okresný   súd zaslal žalobkyni originály dohôd,   ktoré   nechala na nahliadnutie na pojednávaní 4. mája 2001.

Dňa   28.   júna   2001   bola   vec   prikázaná   opatrením   predsedníčky   okresného   súdu na ďalšie konanie sudkyni JUDr. M. M.

Dňa 10. júla 2001 sudkyňa JUDr. M. M. prevzala spis po sudkyni JUDr. B. M.Dňa   30.   mája   2002   bol   spis   opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   pridelený sudkyni Mgr. A. T.

Dňa   26.   júna   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   žalobkyne,   ktorým navrhla zmenu petitu.

Dňa 4. apríla 2005 požiadala žalobkyňa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

Dňa 13. apríla 2005 okresný súd zaslal sťažovateľke vzor tlačiva na oslobodenie od súdneho poplatku za účelom ustanovenia zástupcu z radov advokátov.

Dňa 4. mája 2005 došlo okresnému súdu žalobkyňou vyplnené tlačivo o majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 11. augusta 2005 okresný súd žiadal potvrdenie o pracovnom príjme žalobkyne za posledných 12 mesiacov.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľky   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   garantovaného   čl.   48   ods.   2 ústavy z dôvodu, že v období od 15. mája 2001 (okresný súd zaslal žalobkyni originály dohôd,   ktoré   nechala   súdu   na   nahliadnutie)   do   13.   apríla   2005   (okresný   súd   zaslal sťažovateľke vzor tlačiva o zárobkových a majetkových pomeroch) neboli okresným súdom vykonané žiadne úkony vo veci, a toto obdobie ústavný súd hodnotí ako prieťahy v konaní v trvaní 4 rokov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   základného   práva   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 14 C 183/00, ústavný súd mu prikázal konať.

Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   tak, že nekonaním okresného súdu je sťažovateľka v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 183/00 a prikázal okresnému súdu, ktorý jej právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 60 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet   konania, jeho   zložitosť   a dĺžku   jeho   trvania.   Výšku   zadosťučinenia   stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené   kritériá   riešenia   zisteného   porušenia   základných   práv,   pričom   zdôrazňuje, že povaha sporu je pre sťažovateľku statusová v priamej väzbe na jej existenciu.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 9 ods. 1, § 11 ods. 2 a § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava   zastúpenia,   napísanie   sťažnosti),   pričom   za   jeden   úkon   si   uplatnil   odmenu vo výške 2 501 Sk a režijný paušál vo výške 150 Sk, čo spolu predstavuje sumu 6 251,40 Sk vrátane 19 % DPH.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom sťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bola vo veci sčasti úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   odmenu   za   dva   úkony právnej   služby,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   vrátane   prvej   porady   a   napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 6 251,40 Sk vrátane 19 % DPH (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2005