znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 150/02-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., B. B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 43 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd Ústavom na výkon väzby Banská Bystrica, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2002 doručená sťažnosť J. V., B. B. (ďalej len „navrhovateľ), ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na poskytnutie času a možnosti na prípravu obhajoby podľa čl. 43 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) Ústavom na výkon väzby Banská Bystrica (ďalej len „ústav na výkon väzby“).

Navrhovateľ vidí porušenie svojich práv v tom, že vedenie ústavu na výkon väzby mu neumožnilo prístup k odbornej literatúre v súvislosti s prípravou svojej obhajoby. Zo sťažnosti vyplýva, že navrhovateľ 21. augusta 2002 podal žiadosť vedeniu ústavu na výkon väzby,   aby   mu   bol   umožnený   prístup   k právnickej   literatúre,   k právnym   predpisom   a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti boli s navrhovateľom uskutočnené pohovory (26. augusta 2002, 2. septembra 2002 a 3. septembra 2002) a boli mu dané   Ústava   Slovenskej   republiky   v platnom   a účinnom   znení,   Trestný   zákon   a Trestný poriadok s odôvodnením, že na ostatné právne predpisy nemá nárok. Navrhovateľ tvrdí, že na to, aby sa mohol obhajovať, potrebuje aj ostatné právne predpisy.

Navrhovateľ   žiada   ústavný   súd   o ustanovenie   právneho   zástupcu.   Vo   veci   samej žiada,   aby   ústavný   súd   prikázal   ústavu   na   výkon   väzby   zabezpečiť   mu   požadovanú literatúru a právne predpisy a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 000 Sk.

Podľa   §   53   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sťažnosť podľa čl.   127   ústavy   neprípustná   „...   ak sťažovateľ   nevyčerpal   opravné prostriedky   alebo iné prostriedky nápravy, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.“

Podľa   §   18   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“) „prokurátor dozerá na to, aby sa v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody....na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení   alebo   obmedzení   osobnej   slobody   a aby   sa   v týchto   miestach   dodržiavali zákony   a ostatné   všeobecne   záväzné   právne   predpisy“.   Ak   sa   sťažovateľ   domnieva,   že postupom   vedenia   ústavu   na   výkon   väzby   boli   porušené   jeho   práva,   tak   má   zákonnú možnosť obrátiť sa na dozorového prokurátora a žiadať o nápravu uvedeného stavu.

Na   základe   §   18   ods.   2   písm.   b)   zákona   o prokuratúre   prokurátor   je   povinný písomným   príkazom   zrušiť   alebo   pozastaviť   vykonávanie   rozhodnutia,   príkazu   alebo opatrenia   orgánov   vykonávajúcich   správu   v miestach,   kde   sa   vykonáva   väzba,   ak   sú v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnych predpisom.

Možnosť požiadať o rozhovor s prokurátorom vykonávajúcim dozor nad väzbou je zakotvená aj v § 31 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 114/1994 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení neskorších predpisov. Tento predpis mal navrhovateľ k dispozícii,   o čom svedčí to, že ho vo svojej sťažnosti cituje. Navrhovateľ ako osoba nachádzajúca sa vo väzbe je povinne zastúpený advokátom, ktorý   mu   môže   poskytnúť   informácie   o možnostiach   ochrany   jeho   práv,   ktoré   má k dispozícii.   Navrhovateľ   teda   má   možnosť   získať informáciu   o možnosti   obrátiť sa   na prokurátora.

Navrhovateľ v sťažnosti opísal, ako sa domáhal svojich práv, ale nepreukázal ani netvrdí, že podal sťažnosť dozorujúcemu prokurátorovi, v ktorej poukázal na porušovanie zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba. Vzhľadom na to, že má k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, je jeho sťažnosť podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde neprípustná.

Neprípustnosť sťažnosti nemožno v rámci konania pred ústavným súdom odstrániť. Preto ústavný súd nevyzýval navrhovateľa na odstránenie iných nedostatkov jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002