znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 15/09-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. M., B.; PhDr. B. Z., B.; JUDr. T. K., B.; Ing. M. K., B.; M. V., P.; Ing. P. Č., B.; Ing. M. D., B.; H. M., B.; Ing. V. K., B., a P. K., B., zastúpených advokátom JUDr. D. R., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 29 ods. 2, čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 10 a čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Prezídia Slovenskej   demokratickej   a   kresťanskej   únie   -   Demokratická   strana   č. 4/2008 z 3. marca 2008, uznesením Ústrednej rady Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratická   strana   z   8.   marca   2008   a rozhodnutiami   Súdu   Slovenskej   demokratickej a kresťanskej únie - Demokratická strana č. 1, č. 2, č. 3, č. 5, č. 6, č. 8, č. 9, č. 11 a č. 12 zo 17. marca 2008 a č. 14 zo 14. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M., PhDr. B. Z., JUDr. T. K., Ing. M. K., M. V., Ing. P. Č., Ing. M. D., H. M., Ing. V. K. a P. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2008 doručená sťažnosť. M., B. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“); PhDr. B. Z., B. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“); JUDr. T. K., B. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“); Ing. M. K., B. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“); M. V., P. (ďalej len „sťažovateľ v 5. rade“); Ing. P. Č., B. (ďalej len „sťažovateľ v 6. rade“); Ing. M. D., B. (ďalej len „sťažovateľka v 7. rade“); H. M., B. (ďalej len „sťažovateľka v 8. rade“); Ing. V. K., B. (ďalej len „sťažovateľ 9. rade“), a P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ v 10. rade“, ďalej spolu len „sťažovatelia“), doplnená podaním   doručeným   ústavnému   súdu   3. júna 2008 vo veci   namietaného   porušenia ich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 29 ods. 2, čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 10 a čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Prezídia Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratická strana (ďalej   len   „SDKÚ-DS“) č.   4/2008   z 3.   marca   2008,   uznesením   Ústrednej   rady SDKÚ-DS z 8. marca 2008 a rozhodnutiami Súdu SDKÚ-DS č. 1, č. 2, č. 3, č. 5, č. 6, č. 8, č. 9, č. 11 a č. 12 zo 17. marca 2008 a č. 14 zo 14. apríla 2008.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že písomným podaním z 10. marca 2008 generálny sekretár SDKÚ-DS jednotlivým sťažovateľom oznámil, že v prílohe im zasiela uznesenie Prezídia   SDKÚ-DS   z 8.   marca   2008,   ktoré   v zmysle   čl.   8   ods.   5   stanov   SDKÚ-DS pozbavilo jednotlivých sťažovateľov výkonu práv člena SDKÚ-DS až do právoplatného rozhodnutia   Súdu   SDKÚ-DS.   Prílohu   uvedeného   písomného   podania   tvorilo   uznesenie Ústrednej   rady   SDKÚ-DS   z   8. marca 2008,   ktorým   ústredná   rada   konštatovala, že „... postup   niektorých   jednotlivcov...   viesť   vnútrostranícku   diskusiu   prostredníctvom médií, je vzhľadom na uznesenia prezídia SDKÚ-DS 1/2001 a 4/2008 konaním úmyselne porušujúcim pravidlá politickej zodpovednosti podľa čl. 9 stanov SDKÚ-DS“, a uznesenie Prezídia SDKÚ-DS č. 5/2008 z 8. marca 2008, ktorým prezídium v zmysle čl. 8 ods. 1 a 5 stanov SDKÚ-DS za úmyselné porušovanie politickej zodpovednosti zbavuje výkonu práv menovaných   členov   SDKÚ-DS   (v   konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovatelia)   a ktoré je súčasne návrhom na začatie konania o ich vylúčení z politickej strany.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli argumenty, na základe ktorých tvrdia, že:

- uznesením   Prezídia   SDKÚ-DS   č.   4/2008   z 3.   marca   2008,   ktorým   rozhodlo, že o vnútrostraníckych veciach SDKÚ-DS sa bude v budúcnosti hovoriť len na straníckych orgánoch, boli porušené ich základné práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a právo podľa čl. 10 dohovoru,

- uznesením   Ústrednej   rady   SDKÚ-DS   z 8.   marca   2008,   ktorým   konštatovala, že postup   niektorých   jednotlivcov   z Regionálneho   zväzu   SDKÚ-DS   v B.,   ktorým sa rozhodli   viesť   vnútrostranícku   diskusiu   prostredníctvom   médií,   je   vzhľadom na uznesenie Prezídia SDKÚ-DS č. 1/2001 a č. 4/2008 konaním úmyselne porušujúcim pravidlá politickej zodpovednosti podľa čl. 9 stanov SDKÚ-DS, boli porušené ich základné práva   podľa   čl.   26   ods.   1   a 2 a čl.   29   ods.   2 ústavy   a ich   práva podľa   čl.   10 a čl.   11 dohovoru,

- uznesením Prezídia SDKÚ-DS č. 5/2008 z 8. marca 2008, ktorým za úmyselné porušenie pravidiel politickej zodpovednosti zbavilo jednotlivých sťažovateľov práv člena SDKÚ-DS až do rozhodnutia Súdu SDKÚ-DS, boli porušené ich základné práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 29 ods. 2, čl. 46 a čl. 48 ústavy a ich práva podľa čl. 6, čl. 10 a čl. 11 dohovoru.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že Prezídium SDKÚ-DS uznesením č. 4/2008 z 3. marca 2008 porušilo ich základné práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a právo podľa čl. 10 dohovoru, Ústredná rada SDKÚ-DS uznesením z 8. marca 2008 porušila ich základné práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 29 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 10 a čl. 11 dohovoru a Prezídium SDKÚ-DS uznesením č. 5/2008 z 8. marca 2008 porušilo ich základné práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 29 ods. 2, čl. 46 a čl. 48 ústavy a ich práva   podľa   čl.   6,   čl.   10   a   čl.   11   dohovoru,   a aby   ústavný   súd   uvedené   uznesenia označených orgánov SDKÚ-DS zrušil. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej žiadajú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť uznesení Prezídia SDKÚ-DS č. 4/2008 z 3. marca 2008 a č. 5/2008 z 8. marca 2008 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Sťažovatelia   svojím   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   3. júna 2008   doplnili pôvodnú   sťažnosť.   V doplnení   sťažnosti namietajú   postup   Súdu   SDKÚ-DS   na   jeho zasadnutí 17. marca 2008, na ktorom rozhodol osobitne rozhodnutiami č. 1, č. 2, č. 3, č. 5, č. 6,   č.   11,   č.   8,   č.   9   a č.   12   vo   vzťahu ku   každému   zo   sťažovateľov   v 1.   až 9.   rade (v označenom poradí) o ich vylúčení z politickej strany SDKÚ-DS. Sťažovateľ v 10. rade namieta rozhodnutie Súdu SDKÚ-DS č. 14 zo 14. apríla 2008, ktorým rozhodol o jeho vylúčení z politickej strany SDKÚ-DS.

Podľa sťažovateľov každým z označených rozhodnutí zo 17. marca 2008 a vo vzťahu k sťažovateľovi   v 10.   rade   rozhodnutím   zo   14.   apríla   2008   Súd   SDKÚ-DS   porušil ich základné práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 a čl. 48 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6, čl. 10 a čl. 11 dohovoru. Sťažovatelia porušenie označených práv zakladajú okrem iného na tom, že v priebehu konania Súdu SDKÚ-DS neboli oboznámení so skutkom, ktorého sa mali   dopustiť,   neboli   oboznámení   s navrhovanými   dôkazmi   a   nebolo   im   umožnené nahliadnuť do spisu rozhodovacieho orgánu. Sťažovatelia ďalej poukazujú na skutočnosť, že   označené   rozhodnutia   o vylúčení   sú   nepreskúmateľné   v   časti   vykonávaného dokazovania,   že sťažovateľmi   vykonané   dôkazy   neboli   v rozhodnutiach   hodnotené a v priebehu konania nebolo preukázané, že skutok sa stal. Podľa vyjadrenia sťažovateľov „V   príčinnej   súvislosti   s nezákonným   rozhodnutím   Súdu   SDKÚ-DS   bol   prehĺbený nezákonný stav, ktorým je porušenie základných práv navrhovateľov (sťažovateľov, pozn.). Najmä slobody prejavu, práva na súdnu a inú právnu ochranu ako i slobody združovať sa v politických stranách.“.

V nadväznosti   na   uvedené   sťažovatelia   žiadajú,   aby   ústavný   súd   v   náleze   tiež vyslovil,   a   to   osobitne   vo   vzťahu   ku   každému   zo   sťažovateľov,   že   Súd   SDKÚ-DS označenými rozhodnutiami, ktorými rozhodol o ich vylúčení z politickej strany SDKÚ-DS, porušil ich základné práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 29 ods. 2, čl. 46 a čl. 48 ústavy, ako aj práva   podľa   čl.   6,   čl.   10   a čl.   11   dohovoru.   Súčasne   žiadajú   tieto   rozhodnutia Súdu SDKÚ-DS zrušiť.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   a   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd opierajúc sa o svoju doterajšiu judikatúru poukazuje na to, že sťažnosť podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   môže   smerovať   len   proti   rozhodnutiam,   opatreniam   alebo zásahom orgánov verejnej moci, ktorými sú štátne orgány, orgány územnej a záujmovej samosprávy,   verejnoprávne   inštitúcie,   ako   aj   fyzické   osoby   a   právnické   osoby,   ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Inými slovami, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je garanciou ochrany základných práv a slobôd pred ich porušovaním verejnou mocou, a nie pred ich porušovaním fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré verejnú moc nevykonávajú (mutatis mutandis I. ÚS 103/03, I. ÚS 57/04).

Zo   sťažnosti   a z   jej   doplnenia   je   zrejmé,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie označených   základných   práv   a   práv   postupom   a   rozhodnutiami   príslušných   orgánov politickej strany, v danom prípade SDKÚ-DS.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   konštatuje,   že   politické   strany   a politické   hnutia sa v modernom   demokratickom   a právnom   štáte   zúčastňujú   na   formovaní   a tvorbe politického   systému,   a preto   je   ich   postavenie   a činnosť   jedným   z významných   prvkov fungovania zastupiteľských demokracií, avšak samotné politické strany a politické hnutia nemajú   postavenie   orgánov   verejnej   moci,   ktorým   by   ústava   alebo   zákony   priznávali právomoc   autoritatívnym   spôsobom   rozhodovať   o právach   a povinnostiach   iných   osôb, ale majú   postavenie   právnických   osôb.   Z tohto   dôvodu   sa   na   postavenie   a konanie politických strán a politických hnutí nevzťahuje ani ústavný režim zakotvený v čl. 2. ods. 2 ústavy, ako na iné orgány verejnej moci, ale spadajú pod ústavný režim vyjadrený v čl. 2 ods. 3 ústavy tak, ako iné fyzické osoby, resp. právnické osoby, ktoré nedisponujú štátnou (verejnou) mocou. Uvedenému plne zodpovedá aj ústavná úprava obsiahnutá v čl. 29 ods. 4, podľa   ktorej   sú   politické   strany   a   politické   hnutia,   ako   aj   spolky,   spoločnosti   alebo iné združenia   oddelené od štátu. V naznačených   súvislostiach   je potom   uvedený   článok ústavy potrebné interpretovať tak, že politické strany a politické hnutia nedisponujú štátnou, resp. verejnou mocou, a preto ani nemôžu mať postavenie orgánov verejnej moci.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovatelia,   ktorí   boli   v   tomto   konaní   zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, namietali porušenie základných práv a práv podľa označených   článkov   ústavy   a   dohovoru   v   sťažnosti   postupom   a rozhodnutiami orgánov politickej   strany,   teda   právnickou   osobou,   ktorá   verejnú   moc   nevykonáva,   preto ich sťažnosť je nezlučiteľná ratione personae s čl. 127 ústavy.

Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi a žiadosťami sťažovateľov, vrátane návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti uznesení Prezídia SDKÚ-DS č. 4/2008 z 3. marca 2008 a č. 5/2008 z 8. marca 2008 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, už nezaoberal.Nad rámec uvedeného odôvodnenia ústavný súd poukazuje na § 19 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, podľa   ktorého   ak   člen   strany   považuje   rozhodnutie   orgánu   strany   za   nezákonné   alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní od prijatia takéhoto rozhodnutia požiadať krajský súd o jeho preskúmanie. Ústavný súd by preto, odhliadnuc od právnej povahy odporcu v tomto konaní,   v žiadnom   prípade   nemohol   akceptovať   tvrdenie   sťažovateľov,   že „... jediným orgánom príslušným na prejednanie sťažnosti...“ je ústavný súd.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2009