znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 15/07-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   novembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Lajosa Mészárosa   o sťažnosti   J.   V.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   V.,   B.,   pre   namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   V. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Banská   Bystrica p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica j e   p o v i n n ý   uhradiť J. V. trovy konania v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. V., B..

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 15/07-13 zo 4. januára 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999.

Sťažovateľka, ktorá v označenom konaní vystupuje ako žalovaná v 3. rade, vo svojej sťažnosti uviedla, že od 27. januára 1999 prebieha na okresnom súde konanie o zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žaloba nebola dosiaľ prerokovaná a konanie vedené okresným   súdom   je   poznačené   prieťahmi.   Okresný   súd   jej   tak   zbytočnými   prieťahmi odďaľuje   a znemožňuje   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   a je   dlhodobo   nedôvodne nečinný.

Sťažovateľka   poskytla   okresnému   súdu   primeranú   súčinnosť   a necíti spoluzodpovednosť za vzniknutý stav konania, v jeho postupe vidí porušenie svojich práv, a preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a uložil mu povinnosť   zaplatiť   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   284   700   Sk,   ako   aj nahradiť jej trovy právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom z 5. apríla 2007 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom, pričom uviedol prehľad úkonov a pripojil aj vyjadrenie zákonného sudcu:

„Dňa 27. 01. 1999 podali žalobcovia žalobu, ktorá sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 19 C 17/99 a pridelená bola na vybavenie a rozhodnutie JUDr. P.

Dňa 08. 02. 1999 súd doručoval opis návrhu na vyjadrenie žalobcom a zároveň vyzval navrhovateľov o predloženie znaleckého posudku domovej nehnuteľnosti.

Dňa   26.   02.   zaslali   vyjadrenie   žalovaní   1),   2),   žalovaná   3)   si   neprevzala súdnu zásielku.

Dňa 11. 03. 1999 žalobca 1) doručil súdu znalecký posudok. Dňa 06. 07. 1999 súd zaslal žalobcom tlačivo na vyplnenie osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré majú vrátiť súdu.

Dňa 05. 08. 1999 súd urgoval žalobcov. Dňa 17. 08. 1999 žalobca 2), 3), 4) nežiadajú oslobodiť od súdneho poplatku. Dňa 16. 09. 1999 žalobca 1) zaslal vyplnené tlačivá všetkých žalobcov na oslob. od platenia súdneho poplatku.

Dňa 19. 10. 1999 súd uznesením priznal žalobcom 1 - 4 oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov za konanie vo výške 50 %.

Dňa 22. 11. 1999 žalobcovia uhradili súdny poplatok. Dňa 17. 06. 2002 súd vytýčil termín pojednávania na deň 28. 08. 2002, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že budú pripojené spisy tunajšieho súdu 17 C 135/98 (J. V. c/a manž. S., o nahradenie vôle prejavu odporcu) a 11 C 398/98 (manž. Ž. c/a manž. S., o nárok z   predkupného   práva),   žalobcovia   doložia   do   spisu   fotokópie   kúpnych   zmlúv,   resp. dedičských rozhodnutí, ktorými nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť. Dňa 28. 08. 2002 zákonný sudca spísal úradný záznam s tým, že po konzultácií s JUDr. K., ktorá (pridelený jej bol spis 11 C 398/98) začala vo veci konať a pokračuje v konaní vykonávaním jednotlivých procesných úkonov.

Dňa 02. 09. 2002 súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia veci, vedených na tunajšom súde č. k. 17 C 135/98, 11 C 398/98.

Dňa 25. 09. 2002 a 9. 10. 2002 podali proti uzneseniu žalobcovia odvolanie. Dňa 28. 11. 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v B. Bystrici. Dňa 20. 02. 2003 krajský súd zrušil uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 20. 03. 2003 krajský súd vrátil spis tunajšiemu súdu. Dňa 26. 03. 2003 bol spis daný na dlhodobú lehotu. Dňa 19. 10. 2004 súd vytýčil termín pojednávania na deň 01. 12. 2004, účastníci v uvedený deň zobrali svoj návrh späť,   žiadali konanie vo veci zastaviť a vrátiť   súdny poplatok.

Dňa 02. 12. 2004 súd konanie zastavil, uznesenie 07. 12. 2004 doručoval účastníkom konania.

Dňa 23. 12. 2004 podali žalovaní 1), 3), žalobkyňa 2) odvolanie. Dňa 07. 01. 2005 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Dňa 10. 02. 205 krajský súd uznesenie okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Dňa 23. 02. 2005 bol spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 14. 03. 2005 súd doručoval rozhodnutie krajského súdu - spis uložený na lehotu do 31/3, prelehotovaný na 12/4

Dňa   04.   10.   2005   súd   uznesením   konanie   vedené   pred   tun.   súd.   pod   sp.   zn. 19 C 17/99 prerušuje a to až do právoplatného skončenia veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 11 C 398/98. Rozhodnutie sa doručovalo účastníkom konania, spis bol uložený na lehotu do 24/10.

Dňa 05. 11. 2005 bol spis uložený na lehotu do právoplatného skončenia konania 11 C 398/1998, potom predlož aj zo spisom 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998

Dňa 03. 10. 2006 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 13/11/2006 Dňa 15. 12. 2006 z dôvodu námietky zaujatosti bol spis zaslaný KS v B. B. Dňa 15. 02. 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 16. 02. 2007 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 21. 03. 2007. Zákonný sudca sa vyjadruje takto: Predmetom   konania   vo   veci   samej   je   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra B. na LV č. 1691 pre kat. úz. v B., ako parcela č. 1464/1 o výmere 378 m2. V priebehu konania bolo zistené, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedú medzi účastníkmi aj dve samostatné konania vedené pod sp. zn. 11 C 398/1998 a 17 C 135/1998, kde žalovaní Ing. Ž. a J. V. spochybnili existujúce   spoluvlastnícke   podiely   k   danej   nehnuteľnosti,   a   keďže   podiely   medzi spoluvlastníkmi   boli   sporné,   nemohol   súd   pristúpiť   k   vecnému   prejednaniu   žalobného návrhu. V tejto súvislosti Okresný súd Banská Bystrica v konaní 19 C 17/1999 konanie opakovane prerušil, a to až do právoplatného skončenia týchto súvisiacich konaní. Konanie 11 C 398/1998 skončilo právoplatným rozhodnutím z 18. 09. 2006 a konanie 17 C 135/1998 z 07. 09. 2005. Ako náhle bolo v konaní 19 C 17/1999 zistené, že tieto súvisiace konania boli právoplatne skončené, bolo vo veci dňa 03. 10. 2006 vytýčené pojednávanie a odvtedy sa vo veci riadne koná.

Možno teda konštatovať, že prieťahy v konaní 19 C 17/1999 súviseli so správaním účastníkov   konania   -   odporcov,   ktorí   namietali   existujúce   spoluvlastnícke   podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Keďže vyriešenie spoluvlastníckych podielov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, bolo podstatnou (prejudiciálnou) otázkou pre rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd musel čakať až   do   ich   právoplatného   skončenia.   Z   týchto   dôvodov   nebolo   vo   veci   zatiaľ   meritórne rozhodnuté. (...)

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   od   ústneho   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.,   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatom návrhu.“

Právny   zástupca   sťažovateľky   v podaní   z 15.   apríla   2007   uviedol,   že   netrvá   na ústnom pojednávaní. Požadovanú úhradu trov konania vyčíslil na 23 287 Sk a odôvodnil takto: „Podľa   §   13   ods.   4   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky z 10. novembra 2004, č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v z. n. p. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej   sadzby   tarifnej   odmeny,   ktorá   by   advokátovi   patrila   v ostatných   spojených veciach.

V podanej sťažnosti sa sťažovateľka domáha rozhodnutia Ústavného súdu v troch spojených veciach, a to, že:

1.   Postupom   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   bolo   porušené   základné   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu zaplatil sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho základného práva vo výške 284.700,- Sk.

Vec   s   najvyššou   hodnotou   je   v   tomto   prípade   uplatnený   nárok   sťažovateľky   na priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   za   porušenie   jej   základného   práva, ktorej tarifná hodnota podľa citovanej vyhlášky je 284.700,- Sk a odmena advokáta za jeden úkon právnej služby v tejto veci podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 i. f. citovanej vyhlášky predstavuje sumu 7.650,- Sk.

V ostatných dvoch spojených veciach je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 2 cit. vyhl. jedna šestina výpočtového základu, keďže ide o zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. (...)

Na základe uvedeného si dovoľujeme navrhnúť, aby Ústavný súd uložil Okresnému súdu   v   Banskej,   aby   do   15   dní   od   doručenia   nálezu   zaplatil   náhradu   trov   konania sťažovateľky   vo   výške   23.287,-   Sk   a   zaplatil   ich   na   účet   jej   právneho   zástupcu,   J.   V., advokáta, B., číslo účtu..., variabilný symbol..., špecifický symbol...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV. ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadnil   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19   C   17/1999 podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 17/1999 je zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k   nehnuteľnostiam,   ktoré   tvorí bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a vec   z právneho   a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou. Vo vzťahu k sťažovateľke, žalovanej v 3. rade, však ústavný súd nemôže ponechať bez povšimnutia vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý poukázal na skutočnosť, že k prieťahom v konaní dochádzalo aj z dôvodu, že medzi účastníkmi sporu o vyporiadanie spoluvlastníctva (sp. zn. 19 C 17/1999) boli sporné aj ich vlastnícke podiely.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľky   v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd konštatuje,   že   sťažovateľka   bola   v konaní   v celku   súčinnostná.   Pri   hodnotení   správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka výrazne neprispela k doterajšej dĺžke konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu konania.

Ústavný súd z rozboru veci zistil, že súdne konanie začalo v roku 1999 a došlo v ňom k opakovanej nečinnosti okresného súdu. Nečinnosť bola zistená od 19. októbra 1999, keď okresný súd priznal žalobcom v 1. až vo 4. rade oslobodenie od platenia súdneho poplatku, do   28.   augusta   2002,   keď   sa   konalo   pojednávanie   (nečinnosť   33 mesiacov),   ďalej   od 20. marca 2003, keď bol spis z Krajského súdu v Banskej Bystrici vrátený okresnému súdu, do   2.   decembra   2004,   keď   okresný   súd   rozhodol   o zastavení   konania   (nečinnosť 20 mesiacov). Okresný súd v týchto obdobiach nevykonal žiaden úkon ani neprerušil súdne konanie.

Sťažovateľka   (žalovaná   v 3.   rade)   v roku   1999   iniciovala   súdne   konanie o vyporiadanie   spoluvlastníctva.   Keďže   vyriešenie   spoluvlastníckych   podielov   bolo dôležitou   otázkou   pre   rozhodnutie   vo   veci   zrušenia   a vyporiadania   podielového spoluvlastníctva, okresný súd musel čakať na právoplatne skončenie konania v tejto otázke, vyriešenie ktorej považoval za podmienku ďalšieho konania vo veci sp. zn. 19 C 17/1999. (Okresný súd žalobu sťažovateľky napokon zamietol rozsudkom z 25. januára 2005 č. k. 17 C 135/1998-207. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 7. septembra 2005.) Okresný súd konajúci vo veci sp. zn. 19 C 17/1999 považoval vyriešenie tejto prejudiciálnej otázky za podmienku konania a tomu potom prispôsobil aj priebeh konania v označenej veci. Ústavný   súd   preto   pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu,   najmä   s prihliadnutím na doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania,   po   zvážení   všetkých   okolností   dospel   k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 17/1999 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 284 700 Sk poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľke, hoci je v postavení pasívneho účastníka, nemožno uprieť, že u nej z dôvodu dlhotrvajúceho neuzavretého sporu dochádza k právnej neistote.   Nemožno   spravodlivo   žiadať,   aby   fyzická   osoba   čakala   na   výsledok   konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré nie je právoplatne skončené ani po siedmich rokoch. U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu znamená stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľky,   princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej osoby, ako aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto   nálezu,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným   s porušením   označených   práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovateľka si podaním z 15. apríla 2007 uplatnila trovy konania v sume 23 287 Sk, ktoré bližšie špecifikovala.

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2007 v právnej veci sp. zn. III. ÚS 15/07 (podľa dátumu uvedeného právnym zástupcom) je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk, t. j. odmena za jeden úkon právnej služby činila 2 970 Sk a 178 Sk režijný paušál.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 5 940 Sk, a to za dva   úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) a k tomu dvakrát (náhradu) režijný paušál po 178 Sk, celková suma predstavuje spolu 6 296 Sk.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2007