znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 15/06-63

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov   Eduarda   Báránya   a Ľubomíra   Dobríka   vo   veci   sťažnosti   L.   U.,   bytom   P., zastúpeného advokátom JUDr. L. P., Ž., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. D 1133/98, Dnot 652/96, na neverejnom zasadnutí 10. mája 2006 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Považská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   1133/98, Dnot 652/96   p o r u š i l   základné   právo   L.   U.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   L.   U.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000   Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Považská Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Považská Bystrica   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania L. U. v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. L. P., Ž., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti L. U. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 15/06-34 z 11. januára 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   L.   U.,   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. L. P., Ž., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. D 1133/98, Dnot 652/96. Sťažovateľ svoju sťažnosť na základe výzvy ústavného súdu doplnil podaniami doručenými 21. novembra 2005 a 9. marca 2006.

Z   obsahu   sťažovateľových   podaní   vyplýva,   že   uznesením   Štátneho   notárstva v Považskej Bystrici (ďalej len „štátne notárstvo“) č. k. D 186/61-29 z 31. júla 1962 (ďalej aj „uznesenie z 31. júla 1962“) bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi L. U., zomrelom v roku 1959, naposledy bytom P. (ďalej len „poručiteľ“). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. októbra 1962.

Na   základe   zápisnice   podľa   sťažovateľa „údajne“ spísanej   na   štátnom   notárstve 15. októbra   1962   vo   veci   prejednania   dedičstva   po   poručiteľovi   Krajský   súd   v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 13 Co 99/95-61 z 10. februára 1995 zrušil právoplatné uznesenie štátneho notárstva č. k. D 186/61-29 z 31. júla 1962 a vec vrátil na ďalšie   konanie   okresnému   súdu.   Podľa   názoru   sťažovateľa   v uvedenom   konaní   pred krajským súdom pri posudzovaní zápisnice z 15. októbra 1962 neexistovali po formálnej ani obsahovej stránke dôvody na postup súdu podľa § 221 písm. a) a c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak zápisnica bola na štátnom notárstve skutočne spísaná 15. októbra 1962 na podnet dediča J. U., tak krajský súd v uvedenej veci rozhodoval po uplynutí 33 rokov, a teda okresný súd v uvedenej veci potom nekonal podľa neho v súlade s § 114 OSP, podľa ktorého ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania, pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Napriek skutočnosti, že od   začiatku   konania   v tejto   veci   už   uplynulo   46   rokov,   uvedené   dedičské   konanie   po poručiteľovi nie je dosiaľ skončené.

Sťažovateľ po vydaní uznesenia krajského súdu č. k. 13 Co 99/95-61 z 10. februára 1995,   ktorým   bola   predmetná   vec   vrátená   na   prejednanie   okresnému   súdu,   sedemkrát požiadal okresný súd, dedičské oddelenie, ako aj súdnu komisárku notárku JUDr. A. H., so sídlom P. (ďalej len „súdna komisárka“), o pokračovanie v dedičskom konaní, t. j. aby sa dedičstvo prejednalo a vo veci bolo meritórne rozhodnuté.

Okresný   súd   napokon   po   uplynutí   viac   ako   troch   rokov   rozhodol   v tejto   veci uznesením č. k. D 1133/98-107, Dnot 652/96 z 13. júla 1998, ktorým predmetné dedičské konanie zastavil. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 6 Co 34/99 z 31. mája 1999 rozhodol v tejto veci o odvolaní podanom dedičkou M. U. proti uzneseniu okresného súdu z 13. júla 1998 tak, že toto uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.

Súdna komisárka vo veci vedenej pod sp. zn. D 1133/98, Dnot 652/96 nariadila pojednávanie na 16. júl 2001. Ďalšie pojednávanie bolo súdnou komisárkou uskutočnené 2. júla 2002. Z obsahu zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že vzhľadom na vyjadrenie dediča A. U. nie je medzi dedičmi možné uzavrieť dohodu, a preto boli účastníci dedičského konania poučení, že dedičstvo bude potvrdené zo zákona a písomné vyhotovenie uznesenia bude dedičom doručené cestou okresného súdu. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že už z dátumov zápisníc napísaných na notárskom úrade vyplýva nečinnosť okresného súdu v trvaní dvoch rokov.

Okresný súd uznesením sp. zn. D 1133/98, Dnot 652/96 z 25. marca 2004 podľa § 18 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov prerušil dedičské konanie s tým, že dedičov J. U. a M. U. odkázal, aby v lehote 20 dní od právoplatnosti uznesenia podali na okresnom súde žalobu o určenie, že veci (špecifikované nehnuteľnosti) patria do dedičstva po poručiteľovi.

Dedičia J. U. a M. U. následne podali na okresnom súde proti sťažovateľovi žalobu o určenie, že vymedzené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, ktorá je vedená na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   6   C   156/04   a konanie   o nej   nie   je   dosiaľ   právoplatne skončené.

Podľa   sťažovateľa   z priebehu   tohto   konania   jednoznačne   vyplýva,   že   prieťahy v predmetnom   konaní   sú   spôsobené   postupom   okresného   súdu.   Z dôvodu   prieťahov   sa sťažovateľ dostáva do stavu právnej neistoty, ako aj do „zbytočných“ súdnych sporov, hoci v predmetnom   konaní   je   podľa   neho   zrejmé,   po   kom   sa   dedí,   kto   dedí,   ako   i   čo   je predmetom dedičstva.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   požiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk, ktoré odôvodnil „neúmernou“ dĺžkou prieťahov vo veci po dobu 46 rokov, ako aj psychickou a zdravotnou ujmou, ktorá mu v dôsledku nich vznikla.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález nasledujúceho znenia:

„Základné právo sťažovateľa L. U. bytom P., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.

Okresnému súdu v Považskej Bystrici v konaní D 1133/98, D 186/61 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   L.   U.   bytom   P.   Ústavný   súd   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie   v sume   200.000,-   Sk,   ktorú   sumu   je   povinný   mu   vyplatiť   Okresný   súd v Považskej Bystrici do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto uznesenia.

Okresný súd v Považskej Bystrici je povinný uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia L. U. vo výške 20.400,- Sk na účet právneho zástupcu JUDr. L. P., advokáta AK Ž. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámil, že v uvedenom konaní nepodal návrh na odňatie veci poverenému notárovi v zmysle § 175zb OSP.

Sťažnosťou   z 5.   mája   1998   adresovanou   vedúcej   dedičskej   kancelárie   okresného súdu,   ktorá   bola   súčasne   zasielaná   na   vedomie   ministrovi   spravodlivosti   Slovenskej republiky aj predsedovi okresného súdu, však sťažovateľ opätovne urgoval „doriešenie veci D 186/61“, ako aj zaslanie odpovede na jeho sťažnosť zaslanú okresnému súdu 12. marca 1998. Dňa 22. decembra 1998 podal sťažovateľ písomnú urgenciu adresovanú predsedovi okresného súdu, ktorou žiadal „doriešenie dedičského spisu“.

Sťažovateľ   17.   decembra   1999   podal   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej republiky,   oddeleniu   pre   styk   s verejnosťou,   sťažnosť,   z obsahu   ktorej   vyplýva,   že   sa domáha odstránenia prieťahov v dedičskej veci po poručiteľovi. Skončenia konania vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. D 186/61 sa sťažovateľ domáhal aj podaním z 28. januára 2000,   ktorým   odpovedal   predsedovi   okresného   súdu   na   jeho   podanie   č.   Spr.   1446/99 z 26. januára 2000,   ktorým   mu bolo   oznámené, že súdna   komisárka   v tejto   veci   riadne nepokračovala a spôsobila tak dvojročný prieťah v konaní, na čo bola upozornená.

V prílohe svojho podania sťažovateľ okresnému súdu zaslal aj odpoveď predsedu okresného súdu č. Spr. 1429/04 z 22. októbra 2004, ktorou mu súd oznámil, že vo veci vedenej pod sp. zn. D 1133/98 sa koná a nezistil v nej prieťahy.

Okresný   súd   ústavnému   súdu   na   základe   jeho   výzvy   zaslal   v prílohe   listu č. Spr. 457/05   z 20. septembra   2005   prehľad   úkonov   vykonaných   v predmetnej   veci a súčasne mu oznámil, že v uvedenej veci sa podľa neho „koná a neboli zistené prieťahy“.

Dňa 2. marca 2006 bola ústavnému súdu doručená odpoveď okresného súdu na jeho výzvu, v ktorej mu predseda okresného súdu oznámil, že netrvá na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní, a súhlasí s upustením od neho.

Podaním doručeným 19. apríla 2006 právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu oznámil, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania v uvedenej veci a súhlasí s upustením od neho.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Krajský súd ako súd odvolací rozhodoval v dedičskej veci po poručiteľovi na základe odvolania   podaného   J.   U.   z 15.   októbra   1962   proti   uzneseniu   štátneho   notárstva   č. k. D 186/61-29 z 31. júla 1962.

Krajský súd uznesením č.   k. 13 Co 99/95-61 zo 17. februára 1995 rozhodol, že uznesenie   z 31.   júla   1962   zrušuje   a vec   vracia   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie. Okresnému súdu bolo toto uznesenie doručené 6. marca 1995.

Na základe pokynu sudcu bolo v uvedenej veci bolo zistené, že spis sp. zn. D 586/88 nebol predkladaný krajskému súdu dedičským oddelením, avšak bol pripojený k civilnému spisu o vyrovnaní dedičských podielov.

Dňa 22. marca 1995 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľa, podľa ktorého proti uzneseniu krajského súdu vo veci   sp. zn. 7 C 393/93 (spor   o vyrovnanie dedičských podielov) podal sťažnosť a až do vyjadrenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa nebude v uvedenej veci zúčastňovať akéhokoľvek jednania.

Na základe pokynu zákonného sudcu z 29. marca 1995 bol prejednaním predmetnej veci podľa rozvrhu práce poverený notár JUDr. Ľ. K., Notársky úrad, P. (ďalej len „notár“). Dňa 13. apríla 1995 bol daný pokyn na predloženie spisu notárovi, pričom však doručenka v spise nebola pripojená.

Podľa úradného záznamu spísaného 26. apríla 1995 sa k notárovi dostavil sťažovateľ, ktorý vyhlásil, že žiada, aby na nariadené pojednávanie boli predvolaní všetci dedičia.

Dňa 18. apríla 1996 okresný súd poveril v uvedenej veci prejednaním dedičstva po poručiteľovi súdneho komisára notárku JUDr. A. H. (ďalej len „notárka“).

Podľa úradného záznamu z 15. januára 1997 sa sťažovateľ bez predvolania dostavil k notárke a požiadal o pokračovanie v konaní, pričom trval na pôvodnom rozhodnutí z roku 1962.

Notárka   spisový   materiál   v tejto   veci   v prílohe   svojho   listu   z 26.   februára   1997 vrátila, pretože „nie je zrejmé, z akého dôvodu bol notárovi – komisárovi predložený“.

Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z 3.   marca   1997   bol   spis   v uvedenej   veci vrátený   notárke   za   účelom   pokračovania   v dedičskom   konaní   v zmysle   rozhodnutia krajského   súdu   zo   17.   februára   1995.   Notárka   spis   v uvedenej   veci   opätovne   vrátila v prílohe listu z 5. marca 1997, pretože konanie v uvedenej veci bolo právoplatne skončené. Na základe pokynu zo 7. marca 1997 bol k spisu v uvedenej veci pripojený spis vedený pod sp. zn. 7 C 393/93. Pokynom z 24. marca 1997 vo veci konajúci sudca nariadil predvolať na 10. apríl 1997 za účelom vypočutia J. U. Okresný súd 10. apríla 1997 vypočul J. U., ktorý v uvedenej veci uviedol, že trvá na pokračovaní dedičského konania za účelom riadneho prejednania dedičstva po poručiteľovi.

Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z 10.   apríla   1997   bol   spis   v uvedenej   veci vrátený   notárke   spolu   s pokynom,   aby   rešpektovala   uznesenie   krajského   súdu   zo 17. februára 1995, ktorým bolo zrušené rozhodnutie štátneho notárstva z 31. júla 1962.

Dňa 17. februára 1998 bola notárke doručená sťažovateľova „žiadosť o ukončenie č. k. D/not 652/96“.

Podaním doručeným okresnému súdu 13. marca 1998 sťažovateľ urgoval doriešenie jeho žiadosti a taktiež poprosil, aby v uvedenej veci konal okresný súd bez prieťahov.

M.   U.,   bytom   P.,   podaním   doručeným   2.   apríla   1998   okresný   súd   požiadala o prešetrenie“ konania v tejto veci a zároveň žiadala, aby toto konanie „bolo zverené inému notárovi“.

Na základe pokynu zákonného sudcu   zo 6. apríla 1998 bol spis v uvedenej veci vyžiadaný od notárky, ktorá ho okresnému súdu predložila 6. mája 1998.

Sťažovateľ   podaním   z 5.   mája   1998   podal   na   okresnom   súde   sťažnosť,   ktorou požiadal o doriešenie dedičskej veci sp. zn. D 186/61.

Na základe   pokynu   zákonného sudcu   z 15.   mája 1998   bol sťažovateľovi   zaslaný okresným súdom list z 21. mája 1998, ktorým odpovedal na jeho sťažnosť a oznámil mu, že notárka v uvedenej veci riadne nekoná a prieťahy jej boli vytknuté.

Na základe pokynu z 15. mája 1998 bol taktiež zaslaný v uvedenej veci list notárke, ktorá bola okrem iného požiadaná, aby v uvedenej veci urýchlene konala, pretože má vo veci dvojročný prieťah.

Dňa 13. júla 1998 notárka okresný súd požiadala o zapísanie predmetnej veci pod nové číslo „D“ (veci bola následne pridelená sp. zn. D 1133/98). Spis bol zaslaný notárke späť na vypracovanie rozhodnutia spolu s novým poverením pre notárku a na prejednanie uvedenej veci jej bola určená lehota 6 mesiacov.

Uznesením okresného súdu sp. zn. D 1133/98, Dnot 652/96 z 13. júla 1998 bolo konanie v predmetnej veci zastavené vzhľadom na to, že v uvedenej veci existuje v konaní prekážka veci rozhodnutej res iudicata. Na základe pokynu zákonného sudcu zo 16. októbra 1998 bolo toto rozhodnutie doručované dedičom po poručiteľovi a notárke.

Proti   uzneseniu   z 13.   júla   1998   podala   M.   U.   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu   odvolanie,   ktoré   bolo   okresnému   súdu   doručené   27.   októbra   1998.   Podané odvolanie   bolo   v priebehu   novembra   a decembra   1997   doručované   zostávajúcim účastníkom konania spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 7 dní vyjadrili.

Podaním doručeným 30. decembra 1998 Ľ. U. okresnému súdu opätovne oznámila, že v uvedenej veci „nesúhlasí s obnovou dedičstva“ po poručiteľovi. Taktiež sťažovateľ predložil okresnému súdu svoje vyjadrenie v uvedenej veci 30. decembra 1998 opätovne prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

A. U. okresnému súdu doručil svoje vyjadrenie 31. decembra 1998 a oznámil mu v ňom, že s podaným odvolaním nesúhlasí, avšak súhlasí s pôvodným uznesením z 31. júla 1962 vydaným v uvedenom dedičskom konaní.

Na   základe   pokynu   z 11.   januára   1999   bolo   uznesenie   z 13.   júla   1998   doručené deťom Ľ. U. spolu s odvolaním podaným v uvedenej veci a spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadrili. B. L. (dedička po Ľ. U.) okresnému súdu podaním doručeným 1. februára 1999 oznámila, že nesúhlasí s „obnovou dedičstva“ po poručiteľovi. Podanie rovnakého obsahu bolo doručené okresnému súdu aj od H. Ď. 2. februára 1999 a Ing. Ľ. L. 20. januára 1999.

Spisový materiál v uvedenej veci bol 8. februára 1999 predložený Krajskému súdu v Trenčíne.

Sťažovateľ   doručil   15.   marca   1999   Krajskému   súdu   v Trenčíne   svoje   vyjadrenie v uvedenej veci.

Krajský   súd   v Trenčíne   uznesením   č.   k.   6   Co   34/99-135   z 31.   mája 1999   zrušil uznesenie okresného súdu z 13. júla 1998 a vec mu vrátil na nové konanie. Spisový materiál v uvedenej veci bol okresnému súdu doručený 16. júla 1997. Sťažovateľ si toto rozhodnutie prevzal osobne 11. augusta 1999 na Krajskom súde v Trenčíne. Na pokyn sudcu z tohto dňa bolo   predmetné   rozhodnutie   doručované   ďalším   účastníkom   konania   a súčasne   bol   na Okresnom   úrade   P.   zisťovaný   dátum   úmrtia   M.   B.   a E.   T.   Podľa   úradného   záznamu spísaného 16. augusta 1999 okresný súd zistil, že ďalší dedič J. U. zomrel.

Proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v Trenčíne   z 31.   mája   1999   podal   sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu 3. septembra 1999 dovolanie.

Odpoveď Okresného úradu Plevník bola okresnému súdu doručená 24. augusta 1999. Pokynom z 20. septembra 1999 nechal vo veci konajúci sudca zistiť okruh dedičov   po zomrelých   M.   B.   a E.   T.   Podľa   úradného   záznamu   z 21. septembra   1999   zo   spisu   po nebohej M. B. bolo zistené, že jej dedičmi sú J. B. a D. Ď., a z archívu súdu bol vyžiadaný aj dedičský spis po nebohej E. T. (z ktorého boli 1. októbra 1999 zistení následne traja dedičia po nej: I. T., B. T., M. T.). Pokynom z 1. októbra 1999 bolo následne uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 1999 zaslané dedičom po nebohej E. T.

Okresný   súd   pokynom z 12.   októbra 1999   vyžiadal   z krajského   súdu   predloženie 6 odpisov   uznesenia   z 31.   mája 1999 (splnenie   tejto   žiadosti   bolo   urgované   na základe pokynu   sudcu   z 28.   októbra   1999   a splnená   bola   krajským   súdom   29.   októbra   1999). Sudkyňa JUDr. H. L. 3. októbra 1999 požiadala o pridelenie veci inému sudcovi.

Podľa úradného záznamu doručeného 27. októbra 1999 sa na okresný súd dostavil sťažovateľ za účelom získania viacerých informácií týkajúcich sa konania v uvedenej veci a súčasne namietol zaujatosť sudkyne JUDr. H. L., ktorej manžel je právny zástupca M. U.

Okresný súd 3. novembra 1999 v uvedenej veci vypočul sťažovateľa, ktorý sa na okresný súd dostavil bez predvolania.

Okresný súd podaním 10. decembra 1999 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie ďalších 14 rovnopisov podaného dovolania v lehote 10 dní. Dňa 29. decembra 1999   bola   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   zaslaná   urgencia,   ktorou   bol   vyzvaný   na splnenie   tejto   výzvy.   Právny   zástupca   sťažovateľa   13.   januára   2000   túto   výzvu   splnil. Dovolanie   bolo   následne   na   základe   pokynu   z 1.   februára   2000   doručované   ďalším účastníkom konania.

M.   U.   sa   k podanému   dovolaniu   vyjadrila   podaním   doručeným   okresnému   súdu 14. februára 2000. R. U. sa k predmetnej veci vyjadril podaním doručeným 21. februára 2000. J. U. doručil okresnému súdu vyjadrenie v tejto veci 22. februára 2000 a podaním z 21. februára 2000 okresnému súdu oznámil, že súhlasí s dovolaním sťažovateľa.

Na   základe   pokynu   z 9.   marca   2000   bol   spis   v predmetnej   veci   20.   marca   2000 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd uznesením sp. zn. Cdo 33/2000 z 25. mája 2000 dovolanie sťažovateľa odmietol a náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Okresnému súdu bol spisový materiál v uvedenej veci doručený 13. júna 2000.

Po doručení rovnopisov rozhodnutia najvyššieho súdu 23. júna 2000 bolo predmetné rozhodnutie   okresným   súdom   17.   júla 2000   expedované   účastníkom   konania a spis   bol následne predložený notárke na ďalšie konanie.

Okresný   súd   následne   pokynom   z 20.   júla   2000   pre   úmrtie   ďalšieho   účastníka konania vyžiadal od najvyššieho súdu ďalšie dva rovnopisy jeho rozhodnutia za účelom jeho doručenia novým účastníkom konania. Najvyšší súd tejto výzve vyhovel a rovnopisy svojho rozhodnutia okresnému súdu doručil 31. júla 2000.

Podaním zo 7. augusta 2000 bol spis v tejto veci zaslaný na ďalšie konanie späť poverenému   súdnemu   komisárovi,   t.   j.   notárke.   Podaním   z 22.   novembra   2000   notárka požiadala   Okresný   úrad   P.,   odbor   katastrálny,   o kompletné „vyhotovenie   lustra a identifikácie“ týkajúce sa poručiteľa.

Podaním doručeným notárke 22. januára 2001 ju okresný súd požiadal o zaslanie spisu v tejto veci za účelom odstránenia vád a nedostatkov podania sťažovateľa, ktoré bolo okresnému súdu doručené z najvyššieho súdu 20. marca 2000.

Dňa 6. marca 2001 okresný súd vypočul sťažovateľa vo vzťahu k jeho podaniu zo 16. marca   2000   adresovanému   najvyššiemu   súdu   (výsluch   bol   nariadený   na   tento   deň pokynom   zákonného   sudcu   zo   8.   februára   2001)   a následne   nechal   spis   vrátiť   notárke. Právny zástupca sťažovateľa listom doručeným okresnému súdu 9. marca 2001 ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu z dôvodu práceneschopnosti.

Okresný úrad P., odbor katastrálny, odpovedal na výzvu notárky z 22. novembra 2000 listom doručeným 10. mája 2001, v prílohe ktorého jej zaslal vyžiadané listiny.

Pokynom z 27. júna 2001 vo veci konajúca notárka nechala predvolať na 16. júl 2001 účastníkov   predmetného   konania   (dedičov).   Zápisnica   z tohto   jednania   sa   v spise nenachádzala.

Pokynom z 31. júla 2001 nariadila nový termín pojednávania na 28. august 2001, na ktorý nechala predvolať účastníkov, ktorí neboli prítomní na pojednávaní 16. júla 2001.

Podaním doručeným 9. augusta 2001 A. U. ospravedlnil svoju neúčasť na prejednaní dedičstva   po   poručiteľovi   z dôvodu   vážnej   operácie   dolnej   končatiny,   po   ktorej   zostal dočasne imobilný.

Vo   veci   konajúca   notárka   požiadala   okresný   súd,   aby   v uvedenej   veci   vypočul viacerých   účastníkov   konania,   ktorí   sa   na   pojednávanie   nedostavili,   hoci   doručenie predvolania bolo u nich vykázané, ohľadom skutočnosti, či súhlasia s navrhnutou dedičskou dohodou zo 16. júla 2001.

Spisový materiál v uvedenej veci bol vrátený notárke za účelom ďalšieho predvolania účastníkov konania, ktorí neboli vypočutí.

Podľa úradného záznamu spísaného 17. októbra 2001 notárkou táto okrem iného okresnému súdu   oznámila, že nevidí   dôvod na ďalšie vypočúvanie účastníkov konania, ktoré nemôže mať vplyv na konečné rozhodnutie, keďže je zrejmé, že k uzavretiu dohody o dedičstve medzi účastníkmi nemôže dôjsť.

Na základe pokynu sudcu z 15. novembra 2001 boli okresným súdom zistené adresy a dátumy   narodenia   viacerých   účastníkov   konania   a   spis   v tejto   veci   bol   následne predložený notárke.

Notárka listom z 15. novembra 2001 zisťovala dátum narodenia a rodné číslo I. T. Listom z 10. januára 2002 požiadala notárka Obecný úrad P. o zistenie rodného čísla M. T. a B. T.

Dňa   10.   januára   2002   bolo   notárke   doručené   podanie   sťažovateľa   adresované Okresnému   úradu   P.,   katastrálnemu   odboru,   nazvané „Neúplná   –   chybná   identifikácia parciel a s tým i prejednanie zápisnice D 1133/98 – Dnot 652/96“.

Obecný úrad P. odpovedal na výzvu notárky podaním doručeným 17. januára 2002.

Pokynom   z 18.   júna   2002   vo   veci   konajúca   notárka   nariadila   na   2.   júl   2002 prejednanie dedičstva (predvolanie sa nepodarilo doručiť H. Ď. a Z. Č.).

A. U. ospravedlnil svoju neúčasť na prejednaní dedičstva podaním z 25. júna 2002 (v podaní   opätovne   uviedol   aj   svoje   stanovisko,   že   nesúhlasí   s tým,   aby   bolo   dedičské konanie zrušené alebo menené).

Podľa úradného záznamu spísaného 28. júna 2002 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom prejednaní dedičstva právny zástupca sťažovateľa z dôvodu stretu pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania

Na č. l. 275, 276 bolo v spise priložené vyjadrenie právneho zástupcu J. U. a M. U., ktorí   nesúhlasili   so   zápisnicou   o priebehu   pojednávania   konaného   2. júla   2002, predovšetkým so súpisom aktív a pasív patriacich do majetku poručiteľa ku dňu jeho smrti zisteným notárkou.

V závere   pojednávania   konaného   2.   júla   2002   notárka   prítomných   účastníkov konania (dedičov)   poučila, že vzhľadom   na nemožnosť   uzavretia   dohody   o vyporiadaní dedičstva medzi nimi bude dedičstvo potvrdené zo zákona.

Dňa 12.   júla 2002   M.   U.   požiadala okresný   súd,   aby Správe katastra   P.   doručil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 17. februára 1995, a tým zabránil sťažovateľovi vykonávať zmeny v zápise nehnuteľností. Podaním doručeným 19. septembra 2002 okresný súd   požiadal   notárku   o vrátenie   spisu   sp.   zn.   D   1133/98.   Notárka   podaním   doručeným 26. septembra 2002 požiadala okresný súd o oznámenie mena poručiteľa, jej výzve okresný súd vyhovel podaním doručeným 30. septembra 2002.

Okresný súd na žiadosť M. U. odpovedal podaním zo 23. októbra 2002 na základe pokynu   sudcu   zo   17.   októbra   2002,   ktorým   nechal   taktiež   spis   v uvedenej   veci   vrátiť súdnemu komisárovi, resp. notárke.

Notárka podaniami z 9. januára 2004 vyzvala M. U.,   J. U., ako aj ich právneho zástupcu,   aby zabezpečili   zapísanie   uznesenia   Krajského   súdu   v Trenčíne   z 15. februára 1998   katastrálnym   úradom,   aby   sa   mohlo   v dedičskom   konaní   ďalej   pokračovať.   Do zapísania uznesenia z 15. februára 1998 bolo dedičské konanie v uvedenej veci prerušené.

Právny zástupca J. U. a M. U. listom doručeným notárke 11. marca 2004 okrem iného oznámili, že požiadali Správu katastra P. o zapísanie uznesenia z 15. februára 1998 a tá im následne oznámila, že ho nie je možné zapísať, lebo Krajský súd v Trenčíne ním zrušil uznesenie z 31. júla 1962 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Spisový materiál bol následne na základe vyžiadania zaslaný okresnému súdu, ktorý ho 3. februára 2004 po nahliadnutí vrátil opäť notárke.

Okresný súd uznesením sp. zn. D 1133/98, Dnot 652/96 z 25. marca 2004 prerušil konanie a dedičov J. U. a M. U. odkázal, aby v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia   podali   žalobu   okresnému   súdu   o určenie,   že   viaceré   nehnuteľností,   ktoré   sú predmetom preskúmavaného konania, patria do dedičstva po poručiteľovi.

Podľa úradného záznamu zo 17. mája 2004 vedúca notárskej kancelárie zistila, že dedičia   M.   U.   a J.   U.   podali   na   okresnom   súde   žalobu,   ktorá   je   vedená   pod   sp.   zn. 6 C 156/04.

Okresný   súd   podaním   z 27.   mája   2004   požiadal   Mestský   úrad   Ž.   o oznámenie súčasnej   adresy   E.   Ď.   v lehote   10   dní.   Odpoveď   na   túto   výzvu   bola   okresnému   súdu doručená 7. júna 2004.

Súd   opravným   uznesením   č.   k.   D   1133/98-300   z 15.   júla   2004   opravil   výrok uznesenia okresného súdu z 25. marca 2004. Na základe pokynu sudcu zo 7. septembra 2004   bolo   opravné   uznesenie   expedované   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa.   Proti opravnému uzneseniu podal 17. septembra 2004 právny zástupca sťažovateľa odvolanie.

Podľa   úradného   záznamu   bol   spis   v uvedenej   veci   pripojený   pri   Spr.   1429/04 a 29. novembra 2004 bol vylúčený a predložený do dedičskej kancelárie.

Okresný súd podanie právneho zástupcu sťažovateľa posúdil ako návrh na vykonanie opravy rozhodnutia podľa § 164 OSP a na základe neho vydal opravné uznesenie č. k. D 1133/98-306 z 18. novembra 2004, ktorým opravil výrok opravného uznesenia z 15. júla 2004 a následne ho nechal doručiť účastníkom konania.

Dňa   8.   decembra   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   na   jeho   výzvu z 29. novembra 2004, v ktorej mu právny zástupca sťažovateľa oznámil, že na podanom odvolaní trvá.

Okresný súd nechal pokynom z 22. decembra 2004 predvolať právnych zástupcov účastníkov konania na výsluch 7. januára 2005. Právny zástupca M. U. a J. U. ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu z dôvodu čerpania dovolenky podaním doručeným okresnému súdu 3. januára 2005.

Na základe pokynu z 27. januára 2005 bol spis v uvedenej veci 3. februára 2005 predložený   Krajskému   súdu   v   Trenčíne.   Krajský   súd   v Trenčíne   spisový   materiál v uvedenej veci vrátil v prílohe svojho listu doručeného 21. apríla 2004 ako predložený nesprávne.

O odvolaní právneho zástupcu sťažovateľa rozhodol následne okresný súd uznesením sp. zn. D 1133/98 z 5. mája 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. júna 2005.

Dedičský spis v uvedenej veci bol pripojený k veci sp. zn. 5 C 84/04 (predbežné opatrenie), od 27. júna 2005 bol zapožičaný ku konaniu sp. zn. 6 C 156/04 a 16. augusta 2005 bol vrátený do dedičského oddelenia okresného súdu.

Pokynom zo 17. augusta 2005 nechal vo veci konajúci sudca zistiť, či bolo skončené konanie vedené pod sp. zn. 6 C 156/04. Podľa úradného záznamu spísaného 16. septembra 2005 toto konanie právoplatne skončené nebolo.

Podaním zo 4. októbra 2005 požiadal sťažovateľ o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.   Okresný   súd   sťažovateľovi   na   základe   pokynu   sudcu   zo   14.   októbra   2005 oznámil, že dedičské konanie v uvedenej veci bolo prerušené, a preto súd o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodne až po odpadnutí tejto prekážky v postupe konania.

Na základe pokynu sudcu zo 6. decembra 2005 bolo 7. decembra 2005 zistené, že konanie vedené pod sp. zn. 6 C 156/04 nie je právoplatne skončené. Spis bol následne daný na lehotu 30 dní.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je konanie v dedičskej veci.   Z obsahu   súdneho   spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľa   a   okresného   súdu   ani   z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej   zložitosti   veci,   avšak   po   skutkovej   stránke   možno   konštatovať,   že   v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú. Na skutkovú zložitosť tejto veci má vplyv najmä vysoký počet   účastníkov   tohto   konania,   ktorý   bol   v priebehu   konania   rozšírený   o právnych nástupcov po viacerých zomrelých účastníkoch konania. Okresný súd bol teda nútený za účelom ustálenia okruhu účastníkov konania vyžiadať viaceré dedičské spisy a zisťovať identifikačné   údaje   viacerých   účastníkov   konania   prostredníctvom   obecných   úradov. Spomínaná skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného súdu v konaní o žalobe sťažovateľa.

B) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako aktívne, sťažovateľ reagoval na výzvy okresného súdu, zúčastňoval sa jednotlivých pojednávaní. V jeho správaní teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého ústavný súd zisťoval, či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Zodpovednosť štátu sa môže spojiť s nesprávnym postupom, ako aj s nečinnosťou, pričom štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie osoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Aj takto zapríčinené nedostatky sa pripisujú   súdu,   ktorý   je   zodpovedný   za   prípravu   veci   a rýchle   vedenie   konania (II. ÚS 22/96, III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02).

Podľa § 38 ods. 1 OSP súd môže poveriť notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil. Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3 OSP).

S ohľadom na vyššie uvedené sa   ústavný súd v tomto konaní zaoberal postupom okresného   súdu vrátane   postupu notárov   ako   okresným   súdom   poverených   súdnych komisárov   v uvedenom   dedičskom   konaní. Ústavný   súd   v preskúmavanom   konaní zistil dlhé   obdobia   nečinnosti   v postupe   okresného   súdu,   resp.   súdneho   komisára,   ktoré   mali výrazný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Prvé   viac   ako   dvanásťmesačné   obdobie nečinnosti okresného súdu trvalo od 13. apríla 1995 (pokyn na doručeniu spisu súdnemu komisárovi) do 18. apríla 1996, keď okresný súd vydal poverenie na prejednanie tejto veci pre nového súdneho komisára - notárku. V konaní neboli vykonané žiadne procesné úkony smerujúce k prejednaniu tejto veci taktiež v jedenásťmesačnom období od 18. apríla 1996 až do 24. marca 1997 (pokyn sudcu na predvolanie J. U. na výsluch), počas ktorého bol spisový materiál v tejto veci v dôsledku rozdielnych právnych názorov súdnej komisárky a okresného súdu dvakrát doručený späť okresnému súdu. Súdna komisárka v uvedenej veci opätovne nekonala viac ako pätnásť mesiacov po vrátení spisu na základe pokynu sudcu z 10. apríla 1997 až do 13. júla 1998, keď požiadala o pridelenie novej spisovej značky v tejto veci. Ďalšie obdobie nečinnosti v tomto konaní začalo 17. januára 2002, keď bola notárke doručená odpoveď Obecného úradu P. na jej výzvu, a trvalo až do 18. júna 2002, keď bolo notárkou nariadené pojednávanie v tejto veci, t. j. viac ako päť mesiacov. Súdna komisárka   v uvedenej   veci   nevykonávala   žiadne   procesné   úkony   ani v pätnásťmesačnom období   trvajúcom   od   17.   októbra   2002,   keď   jej   bol   vrátený   spis z okresného súdu, do 9. januára 2004, keď v uvedenej veci zaslala výzvu M. U. Nečinnosť okresného súdu, resp. súdneho komisára vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho   postupu   bránila   zákonná   prekážka,   je   potrebné   považovať   za   zbytočné   prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na skutočnosť, že jurisdikcia ústavného súdu sa vzťahuje na obdobie po 15. februári 1993, ako aj vzhľadom na to, že až do 6. marca 1995 (doručenie uznesenia krajského súdu z 10. februára 1995 okresnému súdu) okresný súd nemal dôvod pochybovať o právoplatnom   skončení   dedičského   konania   v uvedenej   veci,   ústavný   súd   v rámci posúdenia základnej otázky – či sa vec sťažovateľa prerokovala na okresnom súde v zmysle čl.   48   ods.   2   ústavy   bez   zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   okresného   súdu v uvedenom   konaní iba v období   po   6.   marci   1995.   Aj   od   tohto   dátumu   však   konanie v predmetnej veci až do jeho prerušenia uznesením okresného súdu z 25. marca 2004 trvalo deväť rokov a dosiaľ predmetná vec nie je právoplatne skončená.

Z uvedenej doby takmer päťdesiatosem mesiacov (t. j. štyri roky a desať mesiacov) tvoria obdobia, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom na uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2   ústavy.   Ústavný   súd   preto   dospel   k záveru,   že   uvedené   právo   sťažovateľa   bolo porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy. Uznesením okresného súdu sp. zn. D 1133/98, Dnot 652/98 z 25. marca 2004 došlo k prerušeniu posudzovaného konania, a teda k vzniku zákonnej prekážky, ktorá trvá až dosiaľ.

Ústavný   súd   preto   nevyhovel   žiadosti   sťažovateľa   v časti,   v ktorej   žiadal,   aby okresnému súdu prikázal konať vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. D 1133/98, Dnot 652/98 bez prieťahov.

Ak táto zákonná prekážka odpadne, bude povinnosťou okresného súdu vyplývajúcou z čl. 48 ods. 2 ústavy konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk, ktoré odôvodnil „neúmernou“ dĺžkou prieťahov vo veci po dobu 46 rokov, ako aj psychickou a zdravotnou ujmou, ktorá mu v dôsledku nich vznikla.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 60 000   Sk.   Táto   suma   zohľadňuje   predmet   konania   okresného   súdu,   dĺžku   zbytočných prieťahov v tomto konaní (štyri roky a desať mesiacov) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   vo   zvyšnej   časti   uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 13 600 Sk, ktoré bližšie nešpecifikoval.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

Ústavný   súd   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku   2005   (príprava   a prevzatie   veci   a   písomné   podanie   na súd)   priznal odmenu vo výške 5 002 Sk (2 x 2 501 Sk) vrátane úhrady režijného paušálu vo výške 300 Sk (2 x 150 Sk), spolu teda vo výške 5 302 Sk, a vo zvyšnej časti uplatnenému nároku na priznanie náhrady trov konania v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2006