znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 15/01

Ústavný súd   Slovenskej republiky   na   neverejnom zasadnutí senátu dňa 15. februára 2001 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť M. P., bytom P. 25, okres S.,   zastúpeného   JUDr.   V.   H.,   komerčným   právnikom,   Š.   Kukuru   12,   M.,   ktorý namieta porušenie čl. 35 ods. 2, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   rozhodnutiami   Colného   riaditeľstva   Slovenskej   republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť M. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa 15.   januára   2001   doručené   podanie   M.   P.,   bytom   P.   25,   okres   S.   (ďalej   len „navrhovateľ“),   zastúpeného   komerčným   právnikom JUDr. V. H., Š. Kukuru 12, M., označené ako „Ústavná sťažnosť“.

V ústavnej sťažnosti navrhovateľ uvádza: „podávam túto sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky ku konaniu o nej podľa štvrtého oddielu zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   proti Slovenskej   republike, orgánu   štátnej správy   (ďalej len služobný úrad)   reprezentovanému   riaditeľom   Colného   úradu   Čierna   nad   Tisou,   a napádam právoplatné   rozhodnutia   služobného   úradu:   1.   sp.   zn.   2756/99   zo   16.   08.   1999 o dočasnom   pozbavení   výkonu   štátnej   služby,   2.   sp.   zn.   3051/99   z 8.   09.   1999 o prepustení   zo   služobného   pomeru   sťažovateľa“.   K podaniu   navrhovateľa   boli pripojené   tieto   doklady:   vyššie   označené   rozhodnutia   Colného   úradu   Čierna   nad Tisou,   príkaz   VPCÚ   č.   7/98   z 11.   2.   1998,   ako   aj   listy   k podaniam   z okresnej prokuratúry   č.   Pd 4020/99-16   z   27. 3. 2000,   Pd 4020/99-12   z   27. 3. 2000, Pd   4018/2000-11 zo 17. 5. 2000 a   Pd 4018/2000-21 z   20. 6. 2000,   ktorým bol podaný protest prokurátora.

Ústavný súd listom z 19. januára 2001 navrhovateľa vyzval, aby doplnil svoje podanie a predložil dôkazy, ktorými právoplatnými rozhodnutiami orgánov uvedených v čl. 127 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   došlo   k porušeniu   ním označovaných ústavných práv. Na základe tejto výzvy predložil navrhovateľ dňa 6.   februára   2001   fotokópie   rozhodnutí   generálneho   riaditeľa   Colného   riaditeľstva Slovenskej   republiky   Bratislava   č.   9343/99-2169/99/4 z   3. novembra 1999 a č.   9914/99-2288/99/4   z   3.   novembra   1999,   ktorými   bolo   rozhodnuté   o jeho odvolaniach   proti   rozhodnutiu   riaditeľa   Colného   úradu   Čierna   nad   Tisou   sp.   zn. 2756/99   o dočasnom   pozbavení   výkonu   štátnej   služby   zo   dňa   16.   8.   1999   a rozhodnutiu   toho   istého   úradu   sp.   zn.   3051/99   zo   dňa   8.   9.   1999   o prepustení navrhovateľa   zo   služobného   pomeru.   Súčasne   navrhovateľ   predložil   rozsudok Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn. 4 Sž 3/00,   4 Sž 8/00 z 27. júna 2000.

V súlade s ustanovením § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd ústavnú sťažnosť navrhovateľa predbežne prerokoval a posúdil ju v súlade so svojou doterajšou judikatúrou.

Ako   vyplýva   z predložených   rozhodnutí   a z obsahu   ústavnej   sťažnosti, navrhovateľ žiada, aby ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti vyslovil porušenie jeho ústavných práv zaručených v čl. 35 ods. 2, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, a to právoplatnými rozhodnutiami generálneho riaditeľa Colného úradu Slovenskej republiky (§ 16 ods. 3   zákona   Národnej rady Slovenskej republiky č.   180/1996   Z.   z.   v znení   neskorších   predpisov   -   ďalej   len   „colný   zákon“)   a najvyššieho súdu.

Navrhovateľ tvrdí, že vyčerpal všetky právne prostriedky ochrany svojich práv a poukazuje   na   to,   že   podal   na   najvyšší   súd   žalobu   o preskúmanie   zákonnosti rozhodnutí služobného úradu. Poukazuje na to, že rozhodnutie správneho súdu tiež napadol   dovolaním,   ktoré   doposiaľ   nebolo   ukončené.   Domáha   sa   zrušenia   oboch právoplatných   rozhodnutí   služobného   úradu,   pretože   podľa   jeho   názoru   sú   tieto rozhodnutia   v rozpore   s   jeho   vyššie   označenými   základnými   právami.   Vytýka najvyššiemu súdu, že v konaní o preskúmanie uvedených rozhodnutí tiež porušil jeho základné práva a slobody zaručené podľa čl. 35 ods. 2, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, pretože v rozpore s ustanovením § 250i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodol o ním podanej žalobe, aj keď bol vo veci podaný protest prokurátora.   Ústavnou   sťažnosťou   namietol aj porušenie čl. 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

V súlade s čl. 127 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhoduje   o ústavnej   sťažnosti   fyzickej   alebo   právnickej   osoby,   ktorá   tvrdí,   že právoplatným rozhodnutím orgánu uvedeného v čl. 127 ústavy sa porušili jej základné práva a slobody, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z   pripojeného   rozhodnutia   najvyššieho súdu   sp. zn. 4 Sž 3/00, 4 Sž 8/00 z 27.   júna   2000   vyplýva,   že   tento   súd   preskúmal   vyššie   označené   právoplatné rozhodnutia   generálneho   riaditeľa   Colného   riaditeľstva   Slovenskej   republiky Bratislava na návrh navrhovateľa na základe ustanovenia § 236 zákona č. 200/1998 Z.   z.   o   štátnej   službe   colníkov   a o zmene   a doplnení   niektorých   ďalších   zákonov v konaní   podľa   piatej   časti   druhej   hlavy   OSP   (došlo   k preskúmaniu   týchto právoplatných rozhodnutí orgánov štátnej správy súdom).

Právomoc   všeobecného   súdu   upravená   v piatej   časti   druhej   hlavy   OSP preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov štátnej správy, medzi ktoré nesporne patria aj označené rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky,   však   vylučuje príslušnosť   ústavného súdu   v konaní o ústavnej   sťažnosti preskúmavať uvedené rozhodnutia orgánov štátnej správy.   Ústavný súd teda nie je oprávnený   posudzovať,   resp.   preskúmavať   zákonnosť   navrhovateľom   označených rozhodnutí   Colného   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   Bratislava,   pretože   ich preskúmanie vykonal všeobecný súd podľa § 247 až § 250k OSP.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   nie   je   príslušný   preskúmavať   rozhodnutia všeobecných   súdov   v konaní o ústavnej   sťažnosti,   pretože   tieto   rozhodnutia   nie sú rozhodnutiami   orgánov   uvedených   v čl.   127   ústavy.   Ústavný   súd   je   príslušný posudzovať konanie pred všeobecným súdom, len ak toto konanie vykazuje porušenie princípov ústavnosti a porušenie základných práv a slobôd.

Navrhovateľ   tvrdí,   že   najvyšší   súd   rozhodol   pri   preskúmaní   označených rozhodnutí   v rozpore   s   §   250i   ods.   2   OSP bez toho,   aby   konanie prerušil,   keďže v súvislosti s jeho vecou došlo   na základe protestu prokurátora podľa § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre k preskúmaniu zákonnosti otázky súvisiacej s rozhodnutiami orgánu štátnej správy.   Z obsahu spisu nevyplýva, či protest prokurátora vedený pod č. k.   Pd 4018/2000-11 zo 17. mája 2000,   na   ktorý   poukazuje   navrhovateľ   a ktorý   má   smerovať   proti   rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou, totiž súvisí s riešením skutkovej a právnej stránky rozhodnutí o dočasnom pozbavení a prepustení navrhovateľa zo služobného pomeru. Ani z obsahu rozhodnutia najvyššieho súdu nie je možné zistiť, či tento vedel o podanom proteste prokurátora, resp. či sa tento týkal podstaty prejednávanej veci.

Najvyšší   súd   vo   svojom   rozhodnutí   rozhodol   len   o   navrhovateľom namietanej   právnej   relevancii   Príkazu   č.   7/98   z 11.   februára   1998   Colného riaditeľstva   Čierna   nad   Tisou   a   zaoberal   sa   v ňom   jeho   vplyvom   na   rozhodnutie Colného   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   o dočasnom   pozbavení   výkonu   štátnej služby navrhovateľa a jeho prepustení zo služobného pomeru. Uvedeného príkazu sa týkal   protest   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v   Michalovciach vedený pod č. k. Pd 4020/99-12 z 27. marca 2000.

V súlade s čl. 51 ústavy sa aj práv upravených v čl. 35, čl. 36 a čl. 46 ods. 1 ústavy možno domáhať len v medziach ustanovených zákonom. Právo domáhať sa súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 patrí každému osobne, teda tomu,   k porušeniu práva   koho   došlo.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   preskúmaním   rozhodnutia posudzovaného   správneho   orgánu   došlo   k súdnemu   konaniu,   v rámci   ktorého v intenciách čl. 51 ústavy a príslušných ustanovení OSP (§ 247-250k OSP) príslušný súd   rozhodnutie   posúdil   a rozhodol.   Ústavný   súd   nie   je   preto   príslušný   na   ďalšie preskúmavanie rozhodnutí navrhovateľom označených súdnych orgánov, ktorými mali byť   označené   ústavné   práva   porušené.   Podanie   protestu   zo   strany   prokurátora predstavuje   zásah   iného   štátneho   orgánu   do   procesu   ochrany   práv   a   ochrany zákonnosti.

Navrhovateľ   v texte   ústavnej   sťažnosti   uvádza,   že   proti   rozhodnutiu najvyššieho   súdu   podal   dovolanie,   o ktorom   nie   je   rozhodnuté.   Odhliadnuc   od hodnotenia   prípustnosti   dovolania   podľa   príslušných   ustanovení   OSP   ústavný   súd konštatuje, že nie sú dôvody, aby posudzoval toto konanie pred najvyšším súdom.

Všeobecná deklarácia ľudských práv má charakter politického, a nie právneho dokumentu,   preto   jednotlivé   jej   ustanovenia,   resp.   ich   dodržiavanie   ústavný   súd neposudzuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.