znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 149/09-52

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   2.   septembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Ľubomíra Dobríka o sťažnosti W. S., V., A. S., M., T. S., M., V. Š., M., G. M., K., O. E., M., V. S., M., K. Š., V., P. K., M., J. S., V., M. G., P., E. Č., K., K. C., V., M. S., V., Ing. P. G., P., Ing. P. G., P., J. G., B., E. G., P., a MUDr. J. K., K., zastúpených advokátom JUDr. M. J., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 181/92 od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 54/07 z 21. júna 2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S., K. Š., P. K., J. S., M. G., E. Č., K. C., M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G., E. G. a MUDr. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 181/92   v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 54/07 z 21. júna 2007 p o r u š e n é   b o l o.

2. W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S., K. Š., P. K., J. S., M. G., E. Č., K. C., M. S.,   Ing. P. G.,   Ing. P. G.,   J. G.,   E. G.   a   MUDr. J. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im   j e Okresný súd Košice-okolie   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice-okolie j e   p o v i n n ý   uhradiť W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S., K. Š., P. K., J. S., M. G., E. Č., K. C., M. S., Ing. P. G., Ing. P. G., J. G., E. G. a MUDr. J. K. trovy právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne v sume 757,49 € (slovom   sedemstopäťdesiatsedem   eur   a   štyridsaťdeväť   centov)   na účet   ich   právneho zástupcu JUDr. M. J., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 149/09-32 z 26. mája 2009 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť W. S., A. S., T. S., V. Š., G. M., O. E., V. S., K. Š.,   P. K.,   J. S.,   M. G.,   E. Č.,   K. C.,   M. S.,   Ing. P. G.,   Ing. P. G.,   J. G.,   E. G.   a MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp. zn.   6 C 181/92   v období   od   vydania   nálezu   ústavného   súdu   sp. zn. IV. ÚS 54/07.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr.V 352/2009 z 9. júla 2009 doručeným ústavnému súdu 10. júla 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Na Vašu žiadosť týkajúcu sa prijatej sťažnosti sťažovateľov... v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6 C 181/92 v období od vydania nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/07 z 21. 6. 2007 Vám oznamujeme nasledovné:

Od vydania vyššie uvedeného nálezu a po jeho vrátení boli vykonané tieto úkony: Výzva   navrhovateľom   prostredníctvom   ich   právneho   zástupcu   o   oznámenie,   či navrhovatelia trvajú na návrhu - žalobnom petite upresnenom podaním zo dňa 21. 9. 2004 a doručiť dôkaz o spôsobilosti geometrického plánu pre zápis do katastra nehnuteľností. Výzva právnemu zástupcovi odporcu na označenie všetkých dôkazov, ktoré žiada vykonať v konaní.

Písomné   stanovisko   právneho   zástupcu   odporcu   l/s   v   ktorom   navrhuje   nariadiť znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva, ktorého úlohou by bolo opísať v znaleckom posudku   všetky   stavby   nachádzajúce   sa   na   sporných   pozemkoch,   uvedením   roku   ich zhotovenia, eventuálne ich prestavby alebo rekonštrukcie a z uvedením rozsahu takejto prestavby, prípadne rekonštrukcie.

Urgencia zo strany súdu navrhovateľom prostredníctvom ich právneho zástupcu a zároveň im bola zaslaná kópia podania právneho zástupcu odporcu 1/.

Dňa 24. 8. 2007 bola opätovná výzva navrhovateľom prostredníctvom ich právneho zástupcu o oznámenie a preukázanie použiteľnosti geometrického plánu č.... pre zápis do katastra nehnuteľnosti, ako aj vyjadriť sa k návrhu odporcu 1/.

Dňa 18. 9. 2007 bolo vydané uznesenie tunajšieho súdu na základe ktorého boli vyzvaní žalobcovia, aby v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia svoj návrh na začatie konania   opravili   a   doplnili   o   tieto   náležitosti   a   to:   úprava   žalobného   petitu,   s   tým   ak žalobcovia vo vyššie uvedenej lehote podanie neopravia súd pre uvedený nedostatok nebude môcť vo veci pokračovať a odmietne podanie.

Dňa 27. 9. 2007 právny zástupca žalobcov písomne reagoval na uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 18. 9. 2007, v ktorom podal stanovisko s návrhom na vykonanie dokazovania a so žiadosťou o predĺženie lehoty. Vo svojom stanovisku právny zástupca žalobcov udáva, že pôvodne   vypracovaný   geometrický   plán,   na   základe   ktorého   mali   byť   predmetné nehnuteľnosti vydané bol označený opisné. Vzhľadom k tomu, že medzi tým došlo k zmene údajov   v   katastri   nehnuteľností   je   potrebné   upraviť   aj   zameranie   predmetu   sporu geometrickým plánom tak, aby tento bol vykonateľný zápisom v katastri nehnuteľností a preto podali procesný návrh s tým, aby súd do konania pribral znalca geodeta, ktorému by uložil   povinnosť   vyhotoviť   riadne   overený   geometrický   plán,   ktorý   bude   slúžiť   spolu   s rozsudkom   k   zápisu   do   katastra   nehnuteľnosti.   Len   po   vyhotovení   a   doručení   takéhoto geometrického plánu sú žalobcovia schopní upraviť a doplniť petit návrhu ako to požaduje súd a preto žiadali o predĺženie lehoty na upresnenie žalobného petitu na dobu 15 dní po doručení geometrického plánu vyhotoveného znalcom v tomto konaní.

Dňa   26.   11.   2007   bolo   vydané   uznesenie,   v   ktorom   bolo   nariadené   znalecké dokazovanie z   odboru   geodézie   a kartografie   s tým,   že bolo   uložené znalecký   posudok doručiť súdu v lehote do 40 dní.

Z   písomného   podania   ustanoveného   znalca   Ing.   Z.   H.   z   odboru   geodézie   a kartografie   vyplýva,   že   znalec   žiada   ustanovenie   iného   znalca,   pretože   za   obdobie   po 1. 10. 2007 nemá zaplatené poistné zodpovednosti za škodu.

Dňa 18. 12. 2007 bolo vydané uznesenie, ktorým bolo uznesenie o ustanovení znalca zo dňa 27. 11. 2007 zrušené a bol ustanovený iný súdny znalec z odboru geodézie. Dňa   7.   2.   2008   bol   vyzvaný   znalec,   aby   v lehote   7   dní   oznámil   súdu,   prípadne telefonicky, či potrebuje spis k vypracovaniu znaleckého posudku.

Dňa 25. 2. 2008 bol ustanovený znalec vyzvaný na včasné vyhotovenie znaleckého posudku, pretože sa jedná o reštančnú vec.

Dňa 27. 2. 2008 súdny znalec požiadal súd o povolenie použiť súkromné motorové vozidlo,   určenie   preddavkov   znalečného   a   zaslanie   súdneho   spisu   k   vypravovaniu znaleckého posudku.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27. 3. 2008 bol poskytnutý preddavok na znalečné v sume 5.000,- Sk a zároveň bol udelený súhlas na použitie motorového vozidla. Dňa 28. 4. 2008 boli vyzvaní žalovaní o oznámenie, že žalobcovia v 23. a v 24.rade svoju žalobu vzali späť a žiadali konanie zastaviť. Z tohto dôvodu boli vyzvaní o oznámenie, či súhlasia so späťvzatím uvedených žalobcov.

Dňa 28. 4. 2008 bol zaslaný súdnemu znalcovi spis na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 19. 6. 2008 bolo vydané uznesenie tunajšieho súdu, v ktorom súd rozhodol, že konanie o návrhu žalobcov v 23. a 24. rade sa zastavuje.

Dňa 20. 6. 2008 bolo vydané uznesenie, v ktorom sa opravil výrok uznesenia zo dňa 18. 12. 2007, kde sa opravoval tretí odsek.

Dňa 4. 9. 2008 bol doručený tunajšiemu súdu vypracovaný znalecký posudok spolu aj s vyúčtovaním znalečného.

Dňa 10. 9. 2008 bol doručovaný znalecký posudok účastníkom konania s tým, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k doručenému znaleckému posudku.

Dňa   24.   9.   2008   právny   zástupca   žalovaných   oznámil   súdu,   že   došlo   k   zániku plnomocenstva a preto žiada všetky písomnosti a predvolania týkajúce sa veci doručovať priamo účastníkom konania...

Dňa 5. 11. 2008 bolo vydané uznesenie o odmene a náhrade hotových výdavkov znalcovi.

Dňa   7.   11.   2008   právny   zástupca   žalobcov   predložil   súdu   písomné   stanovisko týkajúce sa rozšírenia návrhu, spresnenie petitu a návrh na predbežné opatrenie.

Dňa 25. 11. 2008 uznesením tunajšieho súdu bolo nariadené predbežné opatrenie týkajúce sa sporných nehnuteľností.

Dňa 21. 11. 2008 uznesením súd pripustil do konania žalovaného 3/. Dňa 2. 1. 2009 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 12. 2. 2009. Na   pojednávaní   dňa   12.   2.   2009   bol   oboznámený   stav   dokazovania   a   výsledky prípravy pojednávania s tým, že pojednávanie sa odročilo na 20. 3. 2009.

Na pojednávaní dňa 20. 3. 2009 boli vykonané prednesy účastníkov konania s tým, že pojednávanie sa odročilo na 27. 3. 2009 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 27. 3. 2009 bol vo veci vyhlásený rozsudok s tým, že žaloba voči žalovaným 1, 2 bola zamietnutá a nárok žalobcov proti žalovanému 3/ sa vylúčilo na samostatné konanie. Zároveň   na   pojednávaní   bol   účastníkom   konania   doručený   rozsudok.   Neprítomným účastníkom konania bol rozsudok doručovaný cestou pošty.

Dňa 8. 4. 2009 podal právny zástupca žalobcov odvolanie proti rozsudku, v ktorom uviedol, že toto odvolanie podávajú žalobcovia len z opatrnosti.

Odvolanie podané žalobcami bolo doručované žalovaným 1/ až 3/. Dňa 15. 5. 2009 bol predložený spis Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd v Košiciach do dnešného dňa o odvolaní žalobcov nerozhodol. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že súd vo veci plynulo koná a neboli zistené žiadne prieťahy.

Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že až po nariadení znaleckého dokazovania bol špecifikovaný predmet sporu, o čom svedčí aj rozsudok vyhlásený dňa 27. 3. 2009. Tento rozsudok bol vyhlásený v záujme definitívneho vyriešenia pochybností o vecnej pasívnej legitimácii účastníkov v spore. Vylúčená vec sa vedie pod sp. zn. 16 C 53/09.“

Rovnaké   skutočnosti,   čo   sa   týka   chronológie   úkonov   okresného   súdu,   zistil aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 10. júla 2009.

Právny zástupca sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním zo 17. júla 2009 doručeným ústavnému súdu 24. júla 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Sťažovatelia nesúhlasia s tvrdením predsedu okresného súdu, že okresný, súd vo veci plynulo koná a neboli zistené žiadne prieťahy. Za obdobie od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 54/07 dňa 21. júna 2007 uplynul čas vyše dvoch rokov, pričom dodnes nie je vo veci sťažovateľov právoplatne rozhodnuté. Ide pritom o vec, ktorá si zasluhuje mimoriadnu   starostlivosť   a   pozornosť   zo   strany   okresného   súdu,   pretože   čas   trvania súdneho konania v dĺžke 17 rokov po tom, čo ústavný súd vo veci prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov plne odôvodňuje v sťažovateľoch očakávanie, že okresný súd bude mimoriadne rýchle a starostlivo pristupovať k ich veci...

Za obdobie vyše dvoch rokov (od 21. júna 2007 - dodnes - 17. júla 2009) okresný súd v podstate iba zabezpečil znalecký posudok (geometrický plán). Ostatné úkony uvádzané v stanovisku predsedu okresného súdu vo veľkej väčšine vôbec nesmerovali k odstráneniu stravu právnej neistoty sťažovateľov (napríklad uznesenie o zastavení konania o návrhu žalobcov   v   23.   a   24.   rade   zo   dňa   19.   júna   2008,   alebo   uznesenie   o   znalečnom   dňa 5. novembra 2008).

Za nenáležité považujeme obdobie nečinnosti okresného súdu v čase keď sa súdny spis   nachádzal   na   ústavnom   súde   z   dôvodu   prejednávania   iných   sťažností,   napríklad sťažnosti G. G. Okresný súd si mohol zhotoviť fotokópiu súdneho spisu a pokračovať v konaní   aj   v   čase,   keď   originál   súdneho   spisu   nemal   k   dispozícii,   pretože   spis   bol   na ústavnom súde. Ide o obdobie od 15. júla 2008 do 21. októbra 2008 (vyše 3 mesiace). Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania vydal okresný súd dňa 26. novembra 2007. Spis bol znalcovi zaslaný až dňa 28. apríla 2008. Znalec podal posudok až dňa 4.   septembra   2008.   Okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   deň   12.   februára   2009   a 20. marca 2009. Rozsudok vyhlásil dňa 27. marca 2009. Vzhľadom na výrok vyhláseného rozsudku a jeho odôvodnenie je na prvý pohľad zrejmé, že nešlo o rozhodnutie ani skutkovo ani právne zložité a dalo by sa povedať, že svojim významom a zložitosťou nepresiahlo hodnotu obyčajného procesného uznesenia. Po ďalších dvoch rokoch trvania konania, po vykonaní   znaleckého   dokazovania   a   troch   pojednávaniach   sťažovatelia   oprávnene očakávali vyhlásenie riadneho rozsudku v merite veci.

Sťažovatelia   žiadajú,   aby   sa   do   úvahy   vzala   celková   dĺžka   súdneho   konania   od podania   žaloby   dňa   27.   marca   1992   (konanie   vedené   pod   sp.   zn.   6   C/181/1992)   do súčasnosti (konanie vedené pod sp. zn. 6 C/181/1992 a pod sp. zn. 16 C/53/2009), nakoľko ide o to isté súdne konanie o tej istej žalobe.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   sporu,   v ktorom   sú   sťažovatelia žalobcami,   ústavný   súd   ju   podrobne   zhodnotil   už   v   predchádzajúcom   náleze   sp.   zn. IV. ÚS 54/07 z 21. júna 2007, preto sa týmto kritériom podrobnejšie nezaoberal.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že po vydaní nálezu sp. zn. IV. ÚS 54/07 nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovatelia podstatne prispeli k predĺženiu konania v predmetnej veci. Okresný súd ani nemal k správaniu sťažovateľov námietky.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu v čase od doručenia nálezu ústavného súdu (6. august 2007).

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   nepochybne   urobil   v priebehu   dvoch   rokov množstvo jednoduchých procesných úkonov a nemožno mu vytknúť dlhodobejšiu nečinnosť [napr. vyzval sťažovateľov na úpravu žalobného petitu (september 2007), zastavil konanie voči žalobcom v 23. a 24. rade, vydal opravné uznesenie (jún 2008), určil preddavok na znalecké dokazovanie (marec 2008) a odmenu znalcovi (november 2008), ako aj nariadil predbežné opatrenie a pripustil do konania žalovaného v treťom rade (november 2008) a takisto   na   začiatku   roka   2009   určil   až   tri   pojednávania],   ale   na   druhej   strane   musel konštatovať,   že   jeho   postup   súvisiaci   so   znaleckým   dokazovaním   bol   neefektívny a nesústredený.

Okresný   súd   nepostupoval   pri   nariaďovaní   znaleckého   dokazovania   dôsledne   a vopred   nekonzultoval objektívnu   možnosť   podania   posudku   (§ 127 OSP),   čím   v konaní vznikli zbytočné prieťahy (obdobne napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 9/05, IV. ÚS 211/05).

Svedčí o tom i to, že 26. novembra 2007 pribral do konania znalca, ktorý následne okresnému súdu oznámil, že „nemá zaplatené poistné zodpovednosti za škodu“, v dôsledku čoho musel 18. decembra 2007 uznesenie o ustanovení znalca zrušiť, ale najmä to, že spis novému znalcovi nedoručil po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, ale až 28. apríla 2008. Ani od tohto obdobia okresný súd neprijal voči znalcovi žiadne poriadkové opatrenia, ktoré mu umožňoval Občiansky súdny poriadok a súvisiace právne predpisy, aby znalecké dokazovanie   bolo   ukončené   v určenej   lehote,   pretože   znalecký   posudok   bol   doručený okresnému súdu až 4. septembra 2008.

Okresný súd neskôr 27. marca 2009 zamietol žalobu sťažovateľov voči žalovaným v prvom   a druhom   rade   (z   dôvodu   zániku   ich   pasívnej   legitimácie).   V súčasnosti (od 15. mája 2009) sa vec nachádza na odvolacom súde.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od rozhodnutia ústavného súdu, ktorý už raz vyslovil,   že   označené   práva   sťažovateľov   boli   okresným   súdom   v predmetnom   konaní porušené,   do   súčasnosti   (rozhodovanie   o prijatej   sťažnosti   ústavným   súdom)   nedokázal organizovať svoj procesný postup plynulo a efektívne tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná   a skončená   (§ 100   ods. 1   OSP)   a aby   sa čo   najskôr   odstránil   stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzické osoby obrátili o rozhodnutie. Vec je aj po vyše dvoch rokoch od rozhodnutia ústavného súdu (resp. po takmer 17 rokoch od začatia konania) stále bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Všeobecný súd mal venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť.

Ústavný súd preto nemôže akceptovať názor okresného súdu, že „súd vo veci plynulo koná a neboli zistené žiadne prieťahy“.

Vychádzajúc   z   uvedeného   preto   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 181/92 v období od vydania nálezu   ústavného   súdu   sp. zn.   IV. ÚS 54/07 došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 6 C 181/92 konal, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. IV. ÚS 54/07.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 15 000 €, ktoré odôvodnili dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Pri   jeho   priznaní   ústavný   súd   vychádzal zo skutočnosti,   že   sťažovatelia   si   uplatnili   nárok   na   ochranu   základného   práva na prerokovanie   bez   zbytočných   prieťahov   v spore,   ktorého   doterajšie   trvanie   nemožno ničím ospravedlniť. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľov spravodlivo žiadať,   aby   čakali   na   výsledok   súdneho   sporu   takú   neprimerane   dlhú   dobu,   a nie je akceptovateľné ani to, aby bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v ich prípade.

Vzhľadom   na   uvedené   okolnosti   považoval   ústavný   súd   za   potrebné   priznať sťažovateľom každému po 1 000 € podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde za ďalšie dva roky   neefektívneho   postupu   okresného   súdu   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu (bod   2 výroku nálezu)

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov, ktoré   im   vznikli   v dôsledku   ich   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom JUDr. M. J. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania spolu v sume po 3 720,46 €, ktoré však bližšie nešpecifikovali.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   trovách   konania   vychádzal   z   výšky   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej len   „vyhláška“), pričom   výšku   základnej   sadzby   tarifnej   odmeny bolo potrebné v súlade   s   § 13   ods. 3   vyhlášky   znížiť   o 20 %,   lebo ide   o spoločné   úkony   pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby v roku 2009 predstavuje   spolu   s režijným   paušálom   (2   x   6,95   €)   u jedného   sťažovateľa   sumu 199,34 €, t. j. trovy právneho zastúpenia u 19 sťažovateľov predstavujú sumu 3 787,46 €.

Vzhľadom však na to, že právny zástupca zastupoval v konaní pred ústavným súdom všetkých sťažovateľov už pred dvomi rokmi, za čo mu bola priznaná úhrada trov konania 102 160 Sk   (3   391,09   €)   a   v súčasnosti   už   boli   v podstatnej   miere   znížené   nároky   na prípravu   zastupovania a spísanie sťažnosti,   ústavný súd   znížil odmenu za poskytovanie právnych   služieb   na jednu   pätinu,   tak   ako   to   je   uvedené   vo výroku   tohto   rozhodnutia v bode 3.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009