znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 149/05-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť J. B., bytom M., zastúpeného advokátkou Mgr. M. M., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Er 955/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Er 955/00   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Er 955/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   B.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   15 000   Sk (slovom   pätnásťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia J. B. na účet advokátky Mgr. M. M., P., vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti J. B. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2005 doručená   sťažnosť   J.   B.,   bytom   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou Mgr. M. M., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 955/00 o vymoženie pohľadávky z titulu úverových zmlúv.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „na základe vykonateľného exekučného titulu   –   rozsudku   Okresného   súdu   Trnava   č.   k.   14   C   129/98-32,   zo   dňa 12.   01.   2000 a návrhu oprávneného S., a. s., pobočka T. (...), teraz postupník S., a. s. (...) bolo dňa 11. 10. 2002 Okresným súdom Trnava vydané poverenie na vykonanie exekúcie (...) súdnemu exekútorovi JUDr. P. G. (...) na majetok povinnej – J. K.“.

Dňa 22. januára 2004 sa uskutočnila dražba nehnuteľností povinnej nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. Ako dražiteľ č. 3 sa zúčastnil dražby sťažovateľ, pričom zaplatil najvyššie   podanie   vo   výške   156   030   Sk.   Súdny   exekútor   udelil   sťažovateľovi   príklep vzhľadom   na   to,   že   zaplatil   najvyššie   podanie   a splnil   všetky   podmienky   ustanovené zákonom.

Keďže o schválení príklepu okresným súdom nebolo rozhodnuté, sťažovateľ svojím podaním z 2. septembra 2004 požiadal okresný súd o informáciu, z akého dôvodu nebol príklep schválený. Dňa 9. novembra 2004 sa sťažovateľ sťažoval predsedovi okresného súdu na postup zákonného sudcu.

Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil sťažovateľ tým, že   od   vydraženia   nehnuteľností   na   dražbe   v rámci   exekúcie   nie   je   doteraz   rozhodnuté o schválení príklepu okresným súdom, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty. Sťažovateľ zaplatil najvyššie podanie v rámci dražby, pričom k dnešnému dňu nemá ani peniaze a nie je ani vlastníkom nehnuteľností, ktoré vydražil.

Porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí   sťažovateľ   v tom, že od 22.   januára 2004   (deň   konania dražby v rámci   exekúcie)   nie   je do   dnešného dňa schválený príklep okresným súdom nehnuteľnosti, ktorá bola vydražená.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Er 955/00 porušil právo J. B., aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Er 955/00 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk..., ktoré je Okresný súd Trnava povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   J.   B.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   5.300,-   Sk,   ktorú je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť advokátke Mgr. M. M., P. na jej účet.“

Sťažovateľ   zároveň   požiadal   o nahradenie   jeho   mena   iniciálami   v   rámci uverejňovania rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom z 2. mája 2005, v ktorom uviedla prehľad vykonaných úkonov v danej právnej veci a poukázala na to, že 27. apríla 2005 oznámila zákonná sudkyňa súdnemu exekútorovi, že   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v priebehu   konania   došlo   k postúpeniu   pohľadávky oprávneného, súd musí najskôr rozhodnúť o návrhu na zmenu účastníkov konania, ktorý dosiaľ nebol okresnému súdu doručený, a po rozhodnutí o zmene účastníkov konania bude rozhodované   o návrhu   na   schválenie   príklepu.   Predsedníčka   okresného   súdu   uznala sťažnosť sťažovateľa za čiastočne dôvodnú.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 13.   júna   2005   súhlasila s upustením   od   ústneho   pojednávania.   Sťažovateľ   vo   svojom   podaní   z 15.   júna   2005 súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 149/05-15 z 18. mája 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch   ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie o vydanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. Er 955/00, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je zložité na dokazovanie.

V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd nezistil také správanie účastníkov konania, ktorým by prispeli k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. Er 955/00 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony (sťažovateľ sa stal účastníkom exekučného konania od momentu účasti na dražbe nehnuteľností 22. januára 2004):

Dňa 22. januára 2004 sa uskutočnila dražba nehnuteľností.Dňa 9. februára 2004 došiel okresnému súdu návrh súdneho exekútora na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností.

Dňa   27.   apríla   2005   bolo   súdnemu   exekútorovi   oznámené,   že   vzhľadom   na   to, že počas konania došlo k zmene oprávneného z titulu postúpenia pohľadávky, je potrebné rozhodnúť najprv o zmene účastníka konania.

Dňa 2. mája 2005 podpredsedníčka okresného súdu informovala sťažovateľa o tom, že   o schválení   príklepu   môže   byť   rozhodnuté   až   po   rozhodnutí   o zmene   účastníkov konania.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. Er 955/00 došlo k zbytočným   prieťahom   od 9.   februára   2004 (návrh   súdneho   exekútora   na   schválenie príklepu) do 27. apríla 2005 (oznámenie okresného súdu adresované súdnemu exekútorovi) v trvaní 14 mesiacov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. Er 955/00.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   ak   sa   sťažovateľ   domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. Er 955/00 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005