znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 149/02-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., B. B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky Krajským úradom   vyšetrovania   Policajného   zboru   Banská   Bystrica   konaním   vo   veci   sp. zn. KÚV-1/OVEK-2000, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. V.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2002 doručená sťažnosť J. V., B. B. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   konaním Krajského   úradu   vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „účastník“) vo veci sp. zn. KÚV-1/OVEK-2000.

Navrhovateľ uviedol v rámci označenia účastníka konania aj meno vyšetrovateľa. Ústavný súd však za účastníka konania považuje orgán verejnej moci, ktorý údajne porušil základné práva navrhovateľa, a nie konkrétnu osobu.

K porušeniu uvedených práv navrhovateľa došlo podľa jeho tvrdenia tým, že mu vyšetrovateľ na jeho žiadosť z 27. augusta 2002 o nahliadnutie do spisu sp. zn. KÚV-1/OVEK-2000   neodpovedal   a do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   mu   ani neumožnil do neho nahliadnuť.

Navrhovateľ   žiada   ústavný   súd   o ustanovenie   právneho   zástupcu.   Vo   veci   samej žiada, aby ústavný súd prikázal účastníkovi zákonne konať, a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie 3 000 000 Sk.

Podľa   §   53   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   je sťažnosť podľa čl. 127 ústavy neprípustná „... ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné prostriedky nápravy, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných predpisov“.

Podľa   §   174   a   §   175   Trestného   poriadku   vykonáva   dozor   nad   zachovávaním zákonnosti   v prípravnom   konaní   prokurátor.   Ak   sa   sťažovateľ   domnieva,   že   postupom účastníka konania boli porušené jeho uvedené práva, tak má zákonnú možnosť obrátiť sa na dozorového prokurátora a žiadať ho o zjednanie nápravy. Navrhovateľ teda má k dispozícii účinný   právny   prostriedok   nápravy.   Sťažovateľ   nepreukázal   ani   netvrdí,   že   sa   na prokurátora   obrátil   a že   tento   nezjednal   nápravu.   Preto   je   jeho   sťažnosť   podľa   zásady subsidiarity neprípustná.

Možnosť požiadať o rozhovor s prokurátorom vykonávajúcim dozor nad väzbou je zakotvená aj v § 31 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 114/1994, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení neskorších predpisov. Tento predpis mal navrhovateľ k dispozícii, o čom svedčí to, že ho vo svojej sťažnosti cituje. Navrhovateľ ako osoba nachádzajúca sa vo väzbe, je povinne zastúpený advokátom, ktorý mu môže poskytnúť informácie o možnostiach ochrany jeho práv, ktoré má k dispozícii. Navrhovateľ teda má možnosť získať informáciu o možnosti obrátiť sa na prokurátora.

Neprípustnosť sťažnosti nemožno v rámci konania pred ústavným súdom odstrániť. Preto ústavný súd nevyzýval navrhovateľa na odstránenie iných nedostatkov jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002