znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 148/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2013 predbežne prerokoval   sťažnosti   JUDr.   R.   K.,   B.,   zastúpeného   Advokátskou   kanceláriou F., s. r. o.,   B.,   v mene   ktorej   koná   advokát   a   konateľ   JUDr.   B.   F.,   vedené   pod sp. zn. Rvp 10308/2013,   sp.   zn.   Rvp   10309/2013,   sp.   zn.   Rvp   10310/2013 a sp. zn. Rvp 10311/2013 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Martin sp. zn. 18 Er 5275/2012 z 28. novembra 2012, sp. zn. 18 Er 5170/2012 z 23. novembra 2012, sp. zn. 18 Er 5168/2012 z 23. novembra 2012 a sp. zn. 18 Er 5130/2012 z 23. novembra 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   JUDr.   R.   K.   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   10308/2013, sp. zn. Rvp 10309/2013,   sp.   zn.   Rvp   10310/2013   a   sp.   zn.   Rvp   10311/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 148/2013.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)   boli 7. februára 2013   doručené   sťažnosti   JUDr.   R.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vedené pod sp. zn. Rvp 10308/2013,   sp. zn.   Rvp 10309/2013,   sp. zn.   Rvp 10310/2013   a sp. zn. Rvp 10311/2013, ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uzneseniami Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 18 Er 5275/2012 z 28. novembra 2012,   sp. zn.   18 Er 5170/2012   z   23. novembra 2012,   sp. zn.   18 Er 5168/2012 z 23. novembra 2012   a   sp.   zn.   18 Er 5130/2012   z   23. novembra 2012   (spolu   ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) a jeho postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ   je   súdnym   exekútorom,   ktorý   vykonáva   exekučnú   činnosť   podľa zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do ním označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a mal porušiť aj označený článok ústavy; sťažovateľ preto   navrhol   napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu   zrušiť,   vec   mu   vrátiť   na   ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva   podľa   dodatkového   protokolu   a   označeného   článku   ústavy   došlo   aj   napadnutým postupom okresného súdu v označených konaniach.

1. Podľa   § 31   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 10308/2013,   sp. zn.   Rvp 10309/2013,   sp. zn.   Rvp   10310/2013 a sp. zn. Rvp 10311/2013   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľ aj napriek skutočnosti, že mu musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj naďalej   sťažnosti   vo   veciach,   ktoré   sú   skutkovo   a   právne   takmer   identické   s   tými, ktoré už   ústavný   súd   riešil,   preto   ústavný   súd   prihliadajúc   na   zásady   procesnej hospodárnosti s poukazom na možnosť vyplývajúcu z § 25 ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom   súde   odmietol   tieto   sťažnosti   sťažovateľa   bez   uvedenia   odôvodnenia (bod 2 výroku).

V   podrobnostiach   však   odkazuje   na   nálezy   sp. zn.   I. ÚS 478/2011, sp. zn. III. ÚS 151/2012, sp. zn. III. ÚS 211/2012 a sp. zn. III. ÚS 363/2012.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2013