znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 148/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. V., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 364/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2011 doručená sťažnosť P. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Ružomberok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 364/2006.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že 21. decembra 2006 podal proti odporcom z titulu náhrady škody návrh na zaplatenie sumy 112 756,55 € s príslušenstvom. Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd rozsudkom č. k. 5 C 364/2006-211 z 15. marca 2009 jeho návrh zamietol   a odporcom   priznal   náhradu   trov   konania   v sume   2   091,88   €.   Proti   tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 10 Co 146/2009 z 12. novembra 2009 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ poukázal na to, že po zrušení rozsudku okresného súdu odvolacím súdom sa posledné pojednávanie vo veci uskutočnilo 23. februára 2010 a od tej doby dochádza v konaní   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 364/2006, podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Ten na ňu reagoval listom sp. zn. Spr. 3046/2010 z 20. januára 2011 doručeným jeho právnej zástupkyni 31. januára 2011 tak, že sťažnosť uznal ako dôvodnú.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 364/2006 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   okresnému   súdu   prikázal   vo   veci   konať   bez zbytočných   prieťahov,   priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 33 194 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07, III. ÚS 20/09).

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému   súdu   využil   možnosť   postupu   podľa   § 62   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ   právo   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o súdoch,   sa   v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii   a ktorý   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   aj úspešne využil. Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal listom sp. zn. Spr. 3046/2010 z 20. januára 2011, v ktorom uznal opodstatnenosť sťažnosti, pričom sťažovateľovi oznámil, že vykonal pohovor so zákonnou sudkyňou, ktorá ho ubezpečila, že vo veci bude plynulo konať a že vo februári 2011 nariadi termín pojednávania.

Ústavný   súd   zistil,   že   na   okresnom   súde   sa   v namietanom   konaní   uskutočnilo 10. marca 2011 pojednávanie, ktoré bolo odročené na 31. marec 2011 pre účely vyhlásenia rozsudku.

Z uvedeného   vyplýva,   že   podaná   sťažnosť   sa   prejavila   ako   účinný   prostriedok nápravy, keď okresný súd začal vo veci konať.

Sťažovateľ   uviedol,   že   odpoveď   predsedu   okresného   súdu   bola   jeho   právnej zástupkyni doručená 31. januára 2011, pričom už 14. marca 2011 bola ústavnému súdu doručená   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 204/09).

Po   upozornení   predsedu   okresného   súdu   na   prieťahy   v konaní   možno   z ďalšieho postupu okresného súdu vyvodiť, že predseda tamojšieho súdu na sťažnosť sťažovateľa adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia vo veci.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní   adresovaná   predsedovi   okresného   súdu   ako   účinný   prostriedok   nápravy namietaného porušovania základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy splnila svoj účel, pretože   z procesných   úkonov   okresného   súdu   vykonaných   po   jej   podaní   je   zrejmé,   že okresný   súd   v namietanom   konaní už   koná,   t. j. jeho   postup   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu plynulo smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať, že v prípade,   ak by postupom   okresného súdu   v danej   veci   dochádzalo aj naďalej   k zbytočným   prieťahom,   sťažovateľ   má   možnosť   opätovne   podať   sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musel opäť podať ďalšiu sťažnosť na nečinnosť predsedovi okresného súdu.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2011