znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 148/09-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   2.   septembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka o prijatej sťažnosti Ž. B., K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou I., s. r. o., K., v mene ktorej koná advokátka Mgr. M. M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 485/1999 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ž. B. na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 485/1999 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ž. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 100 € (slovom sto eur), ktoré j e   Okresný súd Prešov p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Prešov j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ž.   B.   trovy   konania   v   sume 270,96 €   (slovom   dvestosedemdesiat   eur   a   devädesiatšesť   centov)   na   účet   právneho zástupcu   sťažovateľky,   Advokátskej   kancelárie   I.,   s.   r.   o.,   K.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 148/09-12   z   21.   mája   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ž. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C 485/1999.

V sťažnosti sťažovateľka uviedla, že návrhom podaným okresnému súdu 16. februára 1999 sa navrhovateľ proti nej domáha zaplatenia sumy 5 105 Sk s príslušenstvom. Konanie je vedené pod sp. zn. 9 C 485/1999. Prvé pojednávanie nariadil okresný súd na 15. máj 2000, teda po uplynutí viac ako jedného roka od začiatku konania. V nasledujúcom období sa uskutočnili ďalšie dve pojednávania, 4. septembra 2000 a 16. októbra 2000, na ktorom okresný súd uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 271/1998, v prípade ktorého rozhodnutie v ňom vydané nadobudlo právoplatnosť v máji 2004. Z toho vyplýva, že v období 3 rokov a 7 mesiacov trvala prekážka, ktorá bránila okresnému súdu pokračovať v konaní. Po odpadnutí uvedenej prekážky nariadil okresný súd pojednávanie na 3. november 2004. Ďalšie pojednávania boli uskutočnené   24.   novembra   2004,   19.   januára   2005,   14.   februára   2005,   4.   júla   2005   a 3. októbra 2005. Na pojednávaní konanom 3. októbra 2005 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd zaviazal sťažovateľku na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a proti ktorému sa sťažovateľka 9. mája 2006 odvolala. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)   na   základe   podaného   odvolania   uznesením   napadnuté   prvostupňové   rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Medzičasom   podal   navrhovateľ   proti   sťažovateľke   12.   októbra   2004   ďalší   návrh na zaplatenie sumy 22 108 Sk s príslušenstvom na základe rovnakého právneho titulu ako v prípade   návrhu   zo   16.   februára   1999.   Vec   bola   vedená   pod   sp.   zn.   28   C   425/2005. V prípade tohto návrhu bolo prvé pojednávanie určené na 23. august 2006, teda po uplynutí doby   jedného   roka   a   desiatich   mesiacov   od   začatia   konania.   Ďalšie   pojednávanie v predmetnej   veci   sa   uskutočnilo   25.   októbra   2005   a   následne   došlo   uznesením z 8. novembra 2006 k spojeniu oboch vecí pod sp. zn. 9 C 485/1999.

V období po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie uskutočnil okresný súd ďalších   osem   pojednávaní   (13.   septembra   2006,   8.   novembra   2006,   17.   januára   2007, 21. marca 2007, 22. júna 2007, 24. septembra 2007, 3. októbra 2007 a 8. októbra 2007). Na pojednávaní konanom 8. októbra 2007 vyhlásil okresný súd rozsudok, ktorým zaviazal sťažovateľku na zaplatenie sumy 19 651,80 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľka sa proti tomuto rozsudku odvolala. Na pojednávaní, ktoré krajský súd určil na 8. december 2008, teda až po uplynutí jedného roka od predloženia spisového materiálu spolu s opravným prostriedkom, rozhodol uznesením o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa   názoru   sťažovateľky   doba   súdneho   konania,   i   napriek   existencii   zákonnej prekážky súdneho konania v trvaní troch rokov a siedmich mesiacov, je neprimeraná.

Ďalej sťažovateľka argumentovala, že z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci v uvedenom prípade nemožno prieťahy odôvodňovať zložitosťou veci, pretože predmetom konania je náhrada škody a konanie nie je náročné na dokazovanie. Zložitosť veci nie je odôvodnená ani spojením veci na spoločné konanie, pretože ide o právne a skutkovo totožné veci.   Rovnako   príčinou   prieťahov   podľa   sťažovateľky   nie   je   ani   správanie   účastníkov konania. Pri hodnotení postupu okresného súdu sťažovateľka uviedla, že tento síce vykonal množstvo   úkonov,   ktoré   však   neboli   vykonávané   efektívne   a   v   súlade   so   zásadami občianskeho súdneho konania, pretože ich výsledkom bolo vždy rozhodnutie, ktoré trpelo vadou znamenajúcou dôvod na zrušenie rozhodnutia nadriadeným súdom.

Postupom   okresného   súdu   podľa   sťažovateľky   došlo   k   porušeniu   jej   základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a na základe uvedeného žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 485/1999 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 660 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd prostredníctvom svojho predsedu.

Predseda okresného súdu v liste doručenom ústavnému súdu 13. júla 2009 predložil podrobný chronologický prehľad vykonaných procesných úkonov. Vo vyjadrení uviedol, že „Predmetom sporu je náhrada škody na strane navrhovateľa, keďže odporkyňa užívala byt bez právneho dôvodu.

V priebehu tohto konania prebehol spor o určenie, že na odporkyňu prešiel nájom bytu a z toho dôvodu bolo prerušené konanie za obdobie od 16.10.2000 do 25.5.2004, kedy bol spor o prechod nájmu právoplatne skončený.

Spor je náročný skôr po skutkovej, ako po právnej stránke. Navrhovateľ opakovane nedostatočne reagoval na výzvy súdu o predloženie dokladov na preukázanie výšky škody. Prieťahy v konaní neboli spôsobené sťažovateľkou, ani súdom.“.V závere listu predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho prerokovania veci.

Právny   zástupca   sťažovateľky   sa   vyjadril   k   stanovisku   okresného   súdu   v   liste doručenom   ústavnému   súdu   31.   júla   2009,   v   ktorom   uviedol,   že   sa   so   stanoviskom okresného súdu nestotožňuje a je toho názoru, že predmetnú vec nemožno hodnotiť ako skutkovo   zložitú,   pretože   v   nej   nie   je   potrebné   vykonávať   rozsiahlejšie   dokazovanie. Za skutočnosť, že navrhovateľ nereagoval na výzvy súdu, nie je zodpovedná sťažovateľka, ale je úlohou súdu, aby ako štátny orgán s vymedzenou právomocou vykonal kroky, ktoré by zabránili prieťahom v konaní. Podľa názoru právneho zástupcu okresný súd napriek tomu, že zistil nečinnosť navrhovateľa, nevyužil prostriedky na jej odstránenie poskytované právnou úpravou – „poriadkové opatrenia“, preto je potrebné takouto situáciou spôsobené prieťahy pripísať na vrub okresnému súdu.

Právny zástupca zároveň oznámil, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn. 9 C 485/99:

Dňa 16. februára 1999 podal navrhovateľ („S., a. s., P.“) na okresnom súde žalobu o „vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.105,-Sk“, podľa ktorej mala sťažovateľka po   smrti   predchádzajúcej   nájomníčky   protiprávne   užívať   byt   prenajímateľa   a za   toto užívanie neuhrádzať nájomné, a takýmto konaním teda spôsobiť navrhovateľovi škodu. Vec bola 26. apríla 1999 postúpená Okresnému súdu Košice II, ktorý vydal 15. júla 1999 platobný rozkaz. Sťažovateľka podala proti nemu 4. augusta 1999 odpor, v ktorom namietla aj miestnu príslušnosť konajúceho súdu.

Okresný   súd   Košice   II   4.   októbra   1999   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie podkladov z dôvodu určenia miestne príslušného súdu. Sťažovateľka na výzvu reagovala 5. októbra 1999.

Dňa 11. novembra 1999 Okresný súd Košice II postúpil predmetnú vec okresnému súdu z dôvodu jeho miestnej príslušnosti.

Okresný súd 11. apríla 2000 zisťoval predmet konania v súvisiacej veci vedenej pod sp. zn. 17 C 271/98.

Dňa 11. apríla 2000 okresný súd určil termín pojednávania na 15. máj 2000.Právny   zástupca   sťažovateľky   požiadal   12.   mája   2000   o   odročenie   termínu pojednávania.

Okresný súd vykonal 15. mája 2000 pojednávanie, ktoré z dôvodu neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročil na 4. september 2000.

Okresný súd uskutočnil 4. septembra 2000 pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka a jej právny zástupca bez ospravedlnenia nedostavili.

Okresný   súd   uskutočnil   16.   októbra   2000   pojednávanie,   na   ktorom   právni zástupcovia   účastníkov   konania   navrhli   prerušenie   konania   do   právoplatného   skončenia súvisiacej veci vedenej pod sp. zn. 17 C 271/98 (konanie vo veci „prechodu nájmu bytu na odporkyňu“). Pojednávanie bolo odročené a prerušené do skončenia uvedenej veci.Okresný súd 15. augusta 2001 požiadal právneho zástupcu sťažovateľky o oznámenie stavu konania sp. zn. 17 C 271/98. Právny zástupca na výzvu reagoval 22. augusta 2001.V súvisiacom konaní sp. zn. 17 C 271/98 bol z 30. septembra 2002 vydaný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. mája 2004.

Okresný   súd   určil   5.   októbra   2004   termín   pojednávania   na   3.   november   2004, predvolanie   na   pojednávanie   sa   sťažovateľke   nepodarilo   doručiť,   zásielka   sa   vrátila s označením: „adresát neznámy“.

Okresný   súd   na   základe   výziev   adresovaných   18.   októbra   2004   kompetentným subjektom zisťoval pobyt sťažovateľky, oznámenia mu boli doručené v priebehu októbra 2004.Okresný   súd   uskutočnil   3.   novembra   2004   pojednávanie,   na   ktorom   sa   vyjadrili právni   zástupcovia   účastníkov   konania   a pojednávanie   bolo   odročené   na 24.   november 2004.Okresný   súd   uskutočnil   24.   novembra   2004   pojednávanie,   ktoré   bolo   z   dôvodu neprítomnosti práceneschopného zákonného sudcu odročené na 19. január 2005.

Okresný súd uskutočnil 19. januára 2005 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na 14. február 2005 pre účely predloženia   súvisiaceho   dôkazu   zo   strany   sťažovateľky.   Sťažovateľka   ho   predložila 20. januára 2005.

Okresný   súd   uskutočnil   14.   februára   2005   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené z dôvodu   neprítomnosti   oboch   účastníkov   konania   (sťažovateľke   predvolanie   bolo doručené) na 23. marec 2005. Okresný súd v marci 2005 oznámil účastníkom konania, že pojednávanie v určený termín je zrušené z dôvodu „zmeny rozvrhu práce OS Prešov a pridelenia spisu novému sudcovi“.

Okresný   súd   uskutočnil   4.   júla   2005   pojednávanie,   sťažovateľka   svoju   neúčasť ospravedlnila a na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia   účastníkov. Pojednávanie bolo odročené na 3. október 2005.

Okresný   súd   uskutočnil   3.   októbra   2005 pojednávanie,   na ktorom   bola vypočutá sťažovateľka,   vyjadril   sa   jej   právny   zástupca   a   bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   bola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi požadovanú sumu. Proti rozsudku podala sťažovateľka 21. novembra 2005 odvolanie.

Okresný súd 29. novembra 2005 predložil spisový materiál s opravným prostriedkom krajskému súdu, ktorý   uznesením   sp.   zn. 3 Co 440/05 z 9.   mája 2006   zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Okresný súd 13. septembra 2006 uskutočnil pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka nedostavila z dôvodu práceneschopnosti a na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov   konania.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   8.   november   2006   z   dôvodu predloženia súvisiacich podkladov zo strany navrhovateľa a podania návrhov na doplnenie dokazovania.

Okresný   súd   uskutočnil   8.   novembra   2006   pojednávanie,   na   ktorom   sa   vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania, okresný súd vydal uznesenie o spojení vecí sp. zn. 9 C   485/99   a   28   C   425/05   na   spoločné   konanie,   vypočul   sťažovateľku   a   odročil pojednávanie   na   17.   január   2007   z   dôvodu   predloženia   súvisiacich   podkladov navrhovateľom a z dôvodu vypočutia svedka.

Okresný súd uskutočnil 17. januára 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni zástupcovia   účastníkov   konania,   bol   vypočutý   svedok   a   pojednávanie   bolo   odročené na 21. marec 2007, navrhovateľ bol zaviazaný predložiť súvisiace podklady (tieto predložil okresnému súdu 14. marca 2007).

Dňa 20. marca 2007 sťažovateľka predložila okresnému súdu návrh na prerušenie konania.

Okresný súd uskutočnil 21. marca 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 9. mája 2007 určil okresný súd termín pojednávania na 20. jún 2007, ktorý následne zrušil a určil nový termín na 22. jún 2007. Právny zástupca sťažovateľky 14. júna 2007 požiadal o odročenie tohto termínu.

Okresný   súd   uskutočnil   22.   júna   2007   pojednávanie,   ktoré   bolo   z   dôvodu neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročené na 24. september 2007.Dňa 5. septembra 2007 predložila sťažovateľka okresnému súdu návrhy na doplnenie dokazovania.

Dňa 12. septembra 2007 požiadal okresný súd o zapožičanie spisového materiálu týkajúceho sa veci vedenej Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 23 C 128/2006, ktorý mu 24. septembra 2007 oznámil, že tento nie je možné zapožičať.

Dňa 20. septembra 2007 predložila sťažovateľka okresnému súdu svoje vyjadrenie.Okresný súd uskutočnil 24. septembra 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na 3. október 2007, právny   zástupca   sťažovateľky   navrhol   zabezpečiť   spisový   materiál   vo   veci   sp.   zn. 23 C 128/2006 a navrhovateľ bol zaviazaný predložiť súvisiace podklady, ktoré predložil 28. septembra 2007.

Okresný súd uskutočnil 3. októbra 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni zástupcovia   účastníkov   a   pojednávanie   bolo   odročené   na   8.   október   2007   na   účely vyhlásenia rozsudku.

Okresný súd uskutočnil 8. októbra 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov a na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola sťažovateľka zaviazaná uhradiť časť vymáhanej sumy a v prevyšujúcej časti bolo konanie zastavené.Sťažovateľka podala 30. novembra 2007 proti rozsudku odvolanie.Okresný súd 10. decembra 2007 vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie, navrhovateľa na predloženie vyjadrenia k podanému odvolaniu a tiež oboch účastníkov konania na vyjadrenie, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Sťažovateľka reagovala na výzvu 12. decembra 2007. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu 29. júla 2008.

Krajský   súd   o   podanom   opravnom   prostriedku   rozhodol   uznesením   sp.   zn. 8 Co 9/2008   z   8.   decembra   2008,   ktorým   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   s   výnimkou výroku, ktorým bolo konanie v prevyšujúcej časti zastavené, a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 13. januára 2009.

Okresný súd vyzval 19. januára 2009 a 20. januára 2009 účastníkov konania, aby predložili vyjadrenia a návrhy na doplnenie dokazovania.

Okresný súd určil 5. marca 2009 termín pojednávania na 22. apríl 2009.Dňa 11. marca 2009 vyzval okresný súd navrhovateľa, aby predložil špecifikácie spôsobenej škody, ktorý reagoval na výzvu 20. apríla 2009.

Dňa 21. apríla 2009 právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť na určenom termíne pojednávania a požiadal o jeho odročenie.

Okresný súd uskutočnil 22. apríla 2009 pojednávanie, ktoré z dôvodu neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročil na 3. jún 2009.

Okresný   súd   30.   apríla   2009   doručil   sťažovateľke   stanovisko   navrhovateľa k špecifikácii škody. Sťažovateľka predložila k stanovisku svoje vyjadrenie 29. mája 2009.Okresný súd uskutočnil 3. júna 2009 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov konania, dokazovanie bolo vyhlásené za skončené a pojednávanie odročené na 24. jún 2009 z dôvodu vyhlásenia rozsudku.

Okresný súd uskutočnil 24. júna 2009 pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok, ktorým   sťažovateľku   zaviazal   na   úhradu   istiny   a   v   prevyšujúcej   časti   konanie zastavil. Sťažovateľka podala proti rozsudku 1. júla 2009 odvolanie.

Ústavný súd zo spisového materiálu a z vyjadrenia sťažovateľky zistil tiež priebeh konania vedeného pod sp. zn. 28 C/425/2005:

Navrhovateľ   podal   na   okresnom   súde   12.   októbra   2004 „návrh   na   vydanie platobného rozkazu – rozsudku“.

Okresný súd vydal 11. marca 2005 platobný rozkaz sp. zn. 17 Ro/297/2004, ktorý sa mu sťažovateľke nepodarilo doručiť (zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“).Okresný súd požiadal kompetentný subjekt o zistenie pobytu sťažovateľky, ktorý mu bol oznámený 17. júna 2005, zásielku okresný súd doručil sťažovateľke 20. júla 2007.Sťažovateľka   podala   25.   júla   2005   proti   platobnému   rozkazu   odpor   a   požiadala súčasne   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   (uviedla   v   ňom   adresu,   na   ktorej   sa   jej v predchádzajúcom prípade nepodarilo zásielku doručiť).

Okresný   súd   19.   decembra   2005   vyzval   sťažovateľku,   aby   vyplnila   a   predložila tlačivo   o   osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu v právnej veci, zásielku sa sťažovateľke nepodarilo doručiť (zásielka sa vrátila 27. decembra 2005 s označením „adresát neznámy“), okresný súd   zaslal   následne   zásielku   na   adresu,   ktorú   mu   v   predchádzajúcom   prípade   oznámil kompetentný subjekt, zásielka bola doručená 11. januára 2006.

Okresný   súd   21.   decembra   2005   vyzval   navrhovateľa,   aby   predložil   vyjadrenie k podanému odporu.

Sťažovateľka   predložila   vyplnené   tlačivo   pre   účely   posúdenia   oslobodenia od súdnych poplatkov 7. februára 2006.

Uznesením z 10. februára 2006 okresný súd rozhodol o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov.

Okresný súd 15. februára 2006 vyzval sťažovateľku, aby predložila udelenie plnej moci.Dňa   20.   februára   2006   predložila   sťažovateľka   okresnému   súdu   udelené splnomocnenie.

Okresný súd 17. mája 2006 určil termín pojednávania na 23. august 2006.Okresný súd uskutočnil 23. augusta 2006 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov a pojednávanie bolo odročené na 25. október 2006.

Okresný súd uskutočnil 25. októbra 2006 pojednávanie, na ktorom právny zástupca sťažovateľky navrhol spojiť prerokúvanú vec s vecou vedenou na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 485/99, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisového materiálu k veci vedenej pod sp. zn. 9 C 485/99. Uznesením z 8. novembra 2006 došlo k spojeniu vecí na spoločné konanie pod sp. zn. 9 C 485/1999.

Ku   dňu   rozhodovania   ústavného   súdu   o   sťažnosti   predmetné   konanie   vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 485/1999 nebolo právoplatne skončené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je podľa   § 117 ods.   1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03,   IV.   ÚS   272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri základné   kritériá,   ktorými   sú   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/92 a iné) relevantnú na rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde bolo rozhodovanie o náhrade škody z titulu všeobecnej   zodpovednosti   za škodu   v zmysle ustanovení   § 420   zákona   č.   40/1964   Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Z   pohľadu   zisťovania   predpokladov   vzniku   zodpovednosti   za   škodu   (porušenie právnej   povinnosti,   existencia   škody,   príčinná   súvislosť   medzi   porušením   právnej povinnosti   a   škodou,   zavinenie),   ako   aj   určenia   výšky   spôsobenej   škody   nepovažuje ústavný súd posudzovanú vec za skutkovo zložitú. Zisťovanie porušenia právnej povinnosti, ako   aj   zavinenia   a   špecifikácia   výšky   spôsobenej   škody   v   uvedenom   konaní   si   totiž nevyžadovali znalecké dokazovanie, pretože   ich bolo možné ustáliť jednak na základe dôkazov   predložených zo strany navrhovateľa, ako aj vyriešením prejudiciálnej otázky v súvisiacom konaní.

Pri posúdení právnej zložitosti veci ústavný súd taktiež nezistil otázku osobitného právneho významu, ktorá by mala byť v tomto konaní riešená bez jej predošlého riešenia v ustálenej judikatúre všeobecných súdov.

2.   V   správaní   sťažovateľky   boli   zistené   okolnosti,   ktoré   v   určitej   miere   narušili rýchlosť   a   plynulosť   konania.   Na   vrub   sťažovateľky   treba   pripísať   početné   neúčasti na pojednávaniach   v   určených   termínoch,   či   už   ospravedlnené   alebo   neospravedlnené, v dôsledku   ktorých   bol   okresný   súd   nútený   pojednávanie   odročiť   (15.   máj   2000, 4. september 2000, 14. február 2005, 22. jún 2007, 22. apríl 2009).

Ústavný   súd   tiež   poukazuje   na   negatívne   momenty   v   správaní   sťažovateľky   – prípady,   keď   sťažovateľka   neuvedením   svojho   aktuálneho   pobytu   sťažila   doručovanie písomnosti zo strany okresného súdu.

Tieto   skutočnosti   ústavný   súd   zobral   do   úvahy   pri   rozhodovaní   o   finančnom zadosťučinení.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredená   a   neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu nesmerovala   k   odstráneniu   právnej   neistoty   týkajúcej   sa   tých   práv,   kvôli   ktorým   sa sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol   (napr.   I.   ÚS   376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

O   nesústredenom   a   neefektívnom   postupe   okresného   súdu   svedčí   dvojnásobné zrušenie jeho rozhodnutí nadriadeným súdom v odvolacom konaní v dôsledku zistených vád v prijatých rozsudkoch. V zrušujúcom rozhodnutí z 9. mája 2006 sp. zn. 3 Co 440/05 krajský súd vytkol okresnému súdu, že sa nezaoberal podmienkami a predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu a uložil mu v tomto smere doplniť dokazovanie. Poukázal tiež na nepreskúmateľnosť   a   nezrozumiteľnosť   jeho   rozsudku,   pričom   mu   uložil   povinnosť rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. Rozhodnutím z 8. decembra 2008 sp. zn. 8 Co 9/2008 krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného   odôvodnenia   vo   vzťahu   k   zistenej   výške   spôsobenej   škody.   V   tejto súvislosti bol okresný súd odvolacím súdom zaviazaný doplniť dokazovanie a rozhodnutie náležite odôvodniť.

O nekoncentrovanom postupe okresného súdu pri obstarávaní a vykonávaní dôkazov v   posudzovanom   konaní svedčí   množstvo   odročení   vedeného   pojednávania, ktoré   treba považovať vo vzťahu k povahe skutkovej a právnej zložitosti prejednávanej veci za zjavne neprimerané.

Na tomto mieste ústavný súd poznamenáva, že sa s argumentáciou okresného súdu, podľa ktorej „Navrhovateľ opakovane nedostatočne reagoval na výzvy súdu o predloženie dokladov   na   preukázanie   výšky   škody.“,   nestotožňuje,   pretože   zo   spisového   materiálu ústavný súd zistil, že navrhovateľ v tomto smere na výzvy súdu včas reagoval a bolo úlohou okresného   súdu   v   záujme   rýchleho   prerokovania   a   rozhodnutia   veci   pri   zabezpečovaní dôkazov pre účely ustálenie výšky spôsobenej škody navrhovateľa tiež usmerniť. V zmysle prejednacieho   princípu   uplatňovaného   v   občianskom   sporovom   konaní   totiž   zistenie skutkového stavu nespočíva len na účastníkoch konania, ale je uložené za ich aktívnej účasti aj súdu.

Ústavný súd v postupe okresného súdu zistil aj obdobia nečinností v celkovom trvaní približne 19 mesiacov, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka. Ide o obdobie nečinnosti trvajúce 4 mesiace, a to od 11. novembra 1999, keď mu bola vec postúpená Okresným súdom Košice II, do 11. apríla 2000, keď zisťoval predmet súvisiaceho   konania.   Takisto   nečinnosť   v   trvaní   4   mesiacov   bola   zistená   v   období od 25. mája 2004, keď bola právoplatne skončená súvisiaca vec, v ktorej sa rozhodovalo o prejudiciálnej   otázke,   do   októbra   2004,   keď   okresný   súd   doručoval   predvolanie sťažovateľke a zisťoval jej aktuálny pobyt.

Úsekom nečinnosti okresného súdu je aj obdobie od 14. februára 2005, keď okresný súd   vykonal   pojednávanie   do   4.   júla   2005,   keď   bolo   opäť   uskutočnené   pojednávanie (nečinnosť trvajúca 4 mesiace).

Najdlhšie obdobie nečinnosti (7 mesiacov) bolo zistené v čase od 12. decembra 2007, keď sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu, do 29. júla 2008, keď bol krajskému súdu predložený spisový materiál s podaným opravným prostriedkom.

Ústavný   súd   tiež   posúdil   postup   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 28 C/425/2005, ktorá bola spojená na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 9 C 485/1999, a zistil, že bolo poznačené zbytočnými prieťahmi v celkovej dobe 13 mesiacov.

Ústavný súd poukazuje na 4 mesiace nečinnosti v období od 12. októbra 2004, keď bol   okresnému   súdu   podaný „návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   –   rozsudku“ do 11. marca 2005, keď okresný súd vydal platobný rozkaz. Ďalej na obdobie od 25. júla 2005, keď bol proti platobnému rozkazu podaný odpor, do 19. decembra 2005, keď bola sťažovateľka   vyzvaná,   aby   vyplnila   a   predložila   tlačivo   pre   účely   posúdenia   žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (nečinnosť 4 mesiace). Napokon nečinnosť viac ako 5 mesiacov   sa   vyskytla   v   úseku   od   20.   februára   2006,   keď   sťažovateľka   predložila okresnému súdu udelené splnomocnenie do 23. augusta 2006, keď okresný súd vykonal pojednávanie.

Vzhľadom na poukázanú nesústredenú a neefektívnu činnosti okresného súdu, ako aj obdobia jeho nečinnosti nemožno viac ako 10 rokov, resp. po zohľadnení doby prerušenia konania (3 roky a 7 mesiacov) viac ako 6 rokov trvajúcu dobu konania vedeného okresným súdom považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo porušené.

III.

Aj keď ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy neprikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov, pretože stav právnej neistoty sťažovateľky bol v tomto štádiu konania odstránený meritórnym rozhodnutím okresného súdu z 24. júna 2009. Navyše, povinnosť konať bez zbytočných prieťahov v prípade možného vrátenia veci v dôsledku podaného odvolania vyplýva pre okresný súd priamo z dotknutého čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v   sume   1   660   €   a   výšku   požadovaného   zadosťučinenia   odôvodnila   dĺžkou   samotného súdneho   konania   prebiehajúceho   už   od   roku   1999,   ktoré   nebolo   dosiaľ   právoplatne skončené, v dôsledku čoho sťažovateľka stráca dôveru v existenciu Slovenskej republiky ako právneho štátu. Súdne konanie sama nevyvolala, nepovažuje ho za bežnú záležitosť, a preto ho vníma ako neustálu hrozbu.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 100   €.   Táto   suma   zohľadňuje   celkovú   dĺžku   posudzovaného   konania   s   prihliadnutím na predmet   konania,   dĺžku   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   s   tým   spojenú   ujmu sťažovateľky, ako aj jej správanie ako účastníčky konania.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   vo   zvyšnej   časti   uplatnenému   primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať aj náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikovala sumou 270,96 €.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   trovách   konania   vychádzal   z   výšky   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) patrí advokátovi podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) odmena v sume 231,80 € (2 x 115,90 € - odmena za jeden úkon právnej služby) a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 13,90 € (2 x 6,95 €), vrátane 19 % DPH (46,68 €), teda odmena v celkovej sume 292,38 €. Vzhľadom na to, že sťažovateľkou vyčíslená suma trov konania 270,96 € nepresahuje takto určené trovy právneho zastúpenia, priznal jej ústavný súd trovy v ňou požadovanej sume.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009