SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 148/03-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 131/02 z 30. septembra 2002 a sp. zn. Ndob 464/02 z 30. septembra 2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. P. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2003 doručená sťažnosť Ing. P. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. septembra 2002 sp. zn. 4 Obo 131/02 a sp. zn. Ndob 464/02.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že namieta porušenie svojich základných práv zakotvených v čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dohovoru. Dňa 5. februára 2002 bolo sťažovateľovi zabránené na základe príkazu prokurátora využívať vlastnícke právo k majetku v spoločnosti Horizont Slovakia, a. s., Košice. Tento stav priamo zapríčinil, že na spoločnosť bol 28. mája 2002 vyhlásený konkurz. Od 5. februára 2002 nebolo možné nakladať s majetkom, a teda ani plniť si záväzky. Nemožnosť plniť si záväzky bola spôsobená rozhodnutím prokurátora a následným zaistením majetku vrátane dokladov a financií.
Dňa 11. marca 2002 bol ustanovený predbežný správca, ktorý na seba prevzal všetko rozhodovanie. Od 5. februára do 11. marca 2002 je to spolu 34 dní. Neskôr vyhlásený konkurz sa však neodvoláva na nedostatok majetku, ale na neplnenie si záväzkov viac ako 30 dní, čo sťažovateľ nemohol proti úradnému rozhodnutiu nijako ovplyvniť. Vo februári 2002 podal sťažovateľ trestné oznámenie pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa na neznámu osobu na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu podal sťažovateľ odvolanie, čomu predchádzala aj námietka pre zaujatosť na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Podľa vyjadrenia sťažovateľa krajský súd námietku zamlčal a najvyšší súd 30. septembra 2002 odvolanie zamietol.
Sťažovateľ uviedol, že v prílohe zasiela aj predmetné uznesenia najvyššieho súdu z 30. septembra 2002 sp. zn. 4 Obo 131/02 a Ndob 464/02. Tieto uznesenia však ústavnému súdu zaslané neboli.
II.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde. Ústavný súd listom zo 7. apríla 2003 vyzval sťažovateľa na doplnenie podania v lehote do konca apríla 2003 a zároveň ho upozornil na možnosť odmietnutia podania podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade nedoplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Sťažovateľ výzvu prevzal 14. apríla 2003 a reagoval na ňu tak, že požiadal ústavný súd, aby doručil sťažnosť jeho právnemu zástupcovi, a zároveň doložil splnomocnenie na zastupovanie. Kópia sťažnosti bola zaslaná právnemu zástupcovi sťažovateľa 30. apríla 2003, ktorý ju prevzal 5. mája 2003. Opätovne bol právny zástupca vyzvaný na doplnenie sťažnosti výzvou z 30. mája 2003. Právny zástupca sťažovateľa mal sťažnosť doplniť v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzal 3. júna 2003. Právny zástupca sťažovateľa však na výzvu ústavného súdu nereagoval.
Keďže sťažovateľ a ani jeho právny zástupca podanie na výzvu ústavného súdu v stanovenej lehote nedoplnili, ústavný súd toto podanie odmietol pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2003