znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 148/03-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25.   júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uzneseniami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   sp.   zn.   4   Obo   131/02   z   30.   septembra   2002   a   sp.   zn.   Ndob   464/02 z 30. septembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. P.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2003   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   P.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. R. M., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. septembra 2002 sp. zn. 4 Obo 131/02 a sp. zn. Ndob 464/02.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   namieta   porušenie   svojich základných práv zakotvených v čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dohovoru. Dňa 5. februára 2002   bolo   sťažovateľovi   zabránené   na   základe   príkazu   prokurátora   využívať vlastnícke právo k majetku v spoločnosti Horizont Slovakia, a. s., Košice. Tento stav priamo   zapríčinil,   že   na   spoločnosť   bol   28.   mája   2002   vyhlásený   konkurz. Od 5. februára 2002 nebolo možné nakladať s majetkom, a teda ani plniť si záväzky. Nemožnosť plniť si záväzky bola spôsobená rozhodnutím prokurátora a následným zaistením majetku vrátane dokladov a financií.

Dňa 11. marca 2002 bol ustanovený predbežný správca, ktorý na seba prevzal všetko rozhodovanie. Od 5. februára do 11. marca 2002 je to spolu 34 dní. Neskôr vyhlásený konkurz sa však neodvoláva na nedostatok majetku, ale na neplnenie si záväzkov viac ako 30 dní, čo sťažovateľ nemohol proti úradnému rozhodnutiu nijako ovplyvniť.   Vo   februári   2002   podal   sťažovateľ   trestné   oznámenie   pre   trestný   čin zneužitia   právomoci   verejného   činiteľa   na   neznámu   osobu   na   Ministerstve   vnútra Slovenskej   republiky.   Proti   uzneseniu   o vyhlásení   konkurzu   podal   sťažovateľ odvolanie,   čomu   predchádzala   aj   námietka   pre   zaujatosť   na   Krajskom   súde v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“).   Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   krajský   súd námietku zamlčal a najvyšší súd 30. septembra 2002 odvolanie zamietol.

Sťažovateľ uviedol, že v prílohe zasiela aj predmetné uznesenia najvyššieho súdu z 30. septembra 2002 sp. zn. 4 Obo 131/02 a Ndob 464/02. Tieto uznesenia však ústavnému súdu zaslané neboli.

II.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak   ústavný súd navrhovateľa na takéto   nedostatky   návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podanie   sťažovateľa   nespĺňalo   náležitosti   ustanovené   zákonom   o ústavnom súde. Ústavný súd listom zo 7. apríla 2003 vyzval sťažovateľa na doplnenie podania v lehote do konca apríla 2003 a zároveň ho upozornil na možnosť odmietnutia podania podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   v prípade   nedoplnenia zákonom   predpísaných   náležitostí.   Sťažovateľ   výzvu   prevzal   14.   apríla   2003 a reagoval na ňu tak, že požiadal ústavný súd, aby doručil sťažnosť jeho právnemu zástupcovi, a zároveň doložil splnomocnenie na zastupovanie. Kópia sťažnosti bola zaslaná právnemu zástupcovi sťažovateľa 30. apríla 2003, ktorý ju prevzal 5. mája 2003.   Opätovne   bol   právny   zástupca   vyzvaný   na   doplnenie   sťažnosti   výzvou z 30. mája 2003. Právny zástupca sťažovateľa mal sťažnosť doplniť v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzal 3. júna 2003. Právny zástupca sťažovateľa však na výzvu ústavného súdu nereagoval.

Keďže sťažovateľ a ani jeho právny zástupca podanie na výzvu ústavného súdu v stanovenej   lehote   nedoplnili,   ústavný   súd   toto   podanie   odmietol   pre   nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2003